Čmeliak, ľudovo nazývaný aj čmeliak, je nesmierne dôležitým živočíchom a v biodiverzite má výnimočné postavenie. Každé dieťa si pamätá, ako tieto chlpaté a rôzne sfarbené tvory poletovali z kvetu na kvet na lúke, a špecifický zvuk, ktorý vydávali krídlami, zostáva v pamäti. Pri pestovaní ovocia si ľudia uvedomili, akí dôležití sú opeľovači v prírode a ako veľmi ich človek prehliada a dokonca decimuje celé ich populácie. Bez opelenia by nebola úroda a hrozil by hladomor. U väčšiny ovocia a zeleniny by bez opelenia kvetu nevznikol plod, najmä tam, kde je potrebné medzidruhové opelenie. Neboli by jablká, slivky, čerešne, rajčiny a podobne. Opeľovanie hmyzu považujeme za samozrejmosť, akoby tu vždy bolo a vždy bude. Bohužiaľ, nie je to pravda. Človek svojou činnosťou výrazne zasahuje do biodiverzity a decimuje ju.
Hmyz ničíme napríklad aj monokultúrnym druhom poľnohospodárstva. To znamená, že na obrovských rozlohách pestujeme jeden druh rastlín, ako napríklad slnečnicu alebo repku olejnú. Laik si myslí, že to musí byť skvelá pastva pre hmyz. Problém je, že je to iba krátkodobá pastva. Pred a po odkvitnutí na tom obrovskom priestore neexistuje nič, čo by hmyz živilo. Navyše, veľa druhov hmyzu sa kvôli intenzívnemu poľnohospodárstvu nedokáže ani reprodukovať. Nemajú si kedy a kde vytvoriť miesto pre budúce generácie. K tomu si treba pripočítať dôsledky používania pesticídov, ktoré neničia iba škodcov ošetrovanej plodiny, ale všetok hmyz. Včelu medonosnú, ak nám poľnohospodári vopred dajú vedieť o ich použití, uzavrieme v úľoch. Ale voľne žijúci hmyz, aj keby sa postrek realizoval večer, je na poliach a postihne ho. Takto naraz zabijete všetky druhy hmyzu.
Poľnohospodári to budú robiť, lebo je to ziskové a trh ich k tomu tlačí. Mať vysokú úrodu bez ohľadu na biodiverzitu. Možno to dotiahneme až tak ďaleko, že opeľovanie bude nedostatočné a až vtedy sa prebudí „všemocná sila trhu“ a zrazu sa to začne akože riešiť. Najjednoduchšou cestou by v tomto prípade bola tá, ako v zahraničí, kde si pestovatelia prenajímajú úle včiel na opelenie. Platia včelárom, že na ich sady dovezú stovky, tisíce úľov z celej krajiny. Ale je to krátkozraké a už sa to ľuďom vypomstilo. Včely sa na malom území kumulujú, raketovo sa šíria choroby a tie si včelári odvážajú po odkvitnutí domov s úľmi, kde sa zasa rozšíria medzi ostatné včelstvá. Každé ľahké riešenie problému akoby vytváralo iný. Včelstvá po celom svete sú za posledné desaťročia veľmi decimované ochoreniami a nemôžeme sa na tento jediný druh spoliehať. Potrebujeme biodiverzitu, rôzne druhy v rôznom období s rôznymi vlastnosťami. To vymyslela príroda za nás.
Cieľom projektu je naučiť sa množiť čmele, uchovávať pôvodné druhy a namnožených jedincov ďalej šíriť prirodzene v prírode. Na to je potrebná pomoc mnohých ľudí, pretože keby to robili sami, bolo by to nesmierne nákladné. Zjednodušene, namnožia čmele. Tých v stave založenej rodiny dajú bežnému človeku a on túto rodinu bude mať vo svojom čmelíne na záhrade alebo sade. Tam sa rodina plne rozvinie a vyprodukuje mladé matky. Tie sa prirodzene oplodnia a začnú hibernovať na konci sezóny niekde v okolí. Na jar, keď sa prebudia, založia si niekde v prírode novú rodinu. Takto dostanú pôvodné druhy aj tam, kde sú zdecimované alebo ich vytláčajú neprirodzené druhy.
Čmeľ je druh hmyzu, ktorý vytvára spoločenstvo - rodinu. Rôzne druhy majú rôzne preferencie a mierne sa líšia. Na jar sa prebudí hibernujúca mladá matka, ktorá sa narodila v minulom roku a je už oplodnená samčekom. Z celej rodiny prežili iba tieto mladé matky. Zatiaľ žije voľne v prírode a snaží sa v prebúdzajúcej prírode nájsť dostatok potravy. Hneď ako sa jej to podarí a potravy začína byť dostatok, hľadá si vhodné miesto na založenie hniezda. Rôzne druhy majú rôzne preferencie kde rady hniezdia. Napríklad Bombus Terrestris - čmeľ zemný, ktorého plánujú na začiatok množiť, vyhľadáva s obľubou opustené myšie nory. Na jar lieta veľký čmeľ pomaly tesne nad zemou a hľadá nory. Preskúmava ich a ak sa mu nejaká zapáči, začne stavať hniezdo. Nakladie vajíčka a stará sa o ne zahrievaním a zabezpečuje potravu. Najskôr sa liahnu robotnice. Tie prevezmú väčšinu činností po matke, starajú sa o potravu, kŕmenie a ochranu hniezda. Matka vtedy už nelieta von z hniezda. Hniezdo sa rozrastá a liahnu sa samčekovia. Na záver sezóny sa liahnu mladé matky, ktoré sa následne spária a hniezdo opustia. Zazimujú sa, napríklad zahrabaním do zeme a počkajú tam až do jari, kedy sa proces opakuje.
V laboratórnych podmienkach cyklus prebieha rovnako, ale bez ohľadu na ročné obdobie. Musia sa dodržať biologické zákonitosti vývoja. Človek celý proces moderuje. Najzložitejší je prvý rok. Musia si zabezpečiť matky a presvedčiť ich v umelom prostredí, aby si založila rodinu, teda aby začala klásť vajíčka. V Českej republike výskumníci zistili, že pomôže jedna finta: čmelia matka má rada spoločnosť. Inú matku by zabila, ale dobre toleruje čerstvo vyliahnuté mladušky včely medonosnej (Apis Mellifera). Táto spoločnosť pomôže k začatiu kladenia. Inak je čmelia matka veľmi špecifická a pomerne tvrdohlavá. Treba vedieť, ako na ňu. V rozvinutej produkcii je to jednoduchšie a ku mladej matke sa napríklad pridávajú kokóny z iného hniezda a robotnice.
Na úspešné a percentuálne priaznivé mnożenie je potrebné dodržiavať presné teploty a vlhkosti, špeciálny spôsob kŕmenia a každodennú starostlivosť. Je to alchýmia. Nesmie sa zabúdať ani na legislatívu. Chytať čmeľa je na Slovensku zakázané a má v prípade usmrtenia spoločenskú hodnotu, ktorú môže štát vyžadovať.
Matka a robotnice pichajú. Vraj to dosť bolí, aj keď žihadlo neostáva v tele ako u včely, takže môžete dostať aj opakovane. Používajú sa znalosti v praxi. Čmeliak nevidí červené svetlo. Ale človek v ňom dokáže normálne pracovať. Keď v miestnosti vypustíte čmeľa a on letí práve keď zhasnete, akoby ho vyplo a spadne ako fazuľka rovno na zem. Vďaka tomu človek neruší pri červenom svetle ich život a môže s nimi manipulovať. Na Startlabe spustili projekt, lebo chcú svoje skúsenosti rozvíjať a učiť sa.
Suma, o ktorú žiadajú na Startlabe formou príspevkov, je len zlomok nákladov, aké do projektu dávajú, nehovoriac o čase, ktorý mu venujú na úkor iných aktivít. Cieľom je zvládnutie chovu a mnożenia, vytvorenie pravidelných každoročných chovateľov, čo týmto rodinám ponúknu priestor. Rodiny žijú v takzvaných čmelínoch, čo je úlik vytvorený na potreby čmelej rodiny. Z roka na rok sa vďaka skúsenostiam chovateľov tieto čmelíny zdokonaľujú. Predsa len, včely človek chová už tisíce rokov a stále je čo zlepšovať. Čo potom chov čmeľa, ktorého laboratórny chov prebieha len asi od 19. storočia, no vo väčšej miere až od minulého. O chov a mnożenie Slovenského čmeľa sa bude starať priateľ, ktorý má skúsenosti so včelárením a množením včiel samotárok. Musia rozšíriť aj počet zamestnancov.
Peniaze sú v tomto prípade aj akýmsi prieskumom, aký je záujem ľudí participovať na takomto projekte. Zmeny klímy spôsobené ľudskou činnosťou otvárajú obrovské množstvo problémov, na ktoré budeme musieť reagovať ako jednotlivci. Toto nikto nevyrieši za nás a obávajú sa, že nebudú mať veľa možností na reparát. Cieľom je pomáhať konkrétnej veci konkrétnym činom. Ak sme uvedomelá občianska spoločnosť, toto je cesta, ako sa s dopadmi klimatických zmien vieme vyrovnať. Tu už nestačí platiť dane a čakať, že štát sa postará. Každý jednotlivec by sa na nejaký okruh problémov mal sústrediť a participovať na ich riešení. Inak sme naozaj tou poslednou generáciou.
Ako funguje opeľovanie
Generovanie ovocia a fermentácia
Kvasenie, známe aj ako fermentácia, je prirodzený proces, pri ktorom mikroorganizmy - najčastejšie kvasinky a baktérie mliečneho kvasenia - premieňajú cukry obsiahnuté v potravinách na alkohol, organické kyseliny alebo iné prospešné zlúčeniny. Kvasenie pozná väčšina z nás - víno, slivovica, kyslá kapusta či pivo sa u nás robia po generácie. Proces, pri ktorom sa ovocie alebo zelenina menia na lahodný nápoj či chutnú prílohu, máte možno dávno v malíčku. Fermentácia má nespočetné podoby - od výroby vína, piva a destilátov, cez prípravu kyslej kapusty a nakladaných uhoriek, až po exotické lahôdky. Čo však mnohí podceňujú, je výber správnej nádoby na kvasenie. Kvasenie doma je jednoduchý a pritom mimoriadne efektívny spôsob, ako z ovocia a zeleniny získať maximum chuti a arómy. Kvasenie je krásna kombinácia tradície a vedy. Kvasenie doma je jednoduchý spôsob, ako premeniť úrodu na chutné a trvanlivé výrobky.
Pri kvasení je dôležité pripraviť kvalitné suroviny. Vyberajte iba čerstvé, zrelé a zdravé ovocie alebo zeleninu, pretože práve tie určia, aká bude konečná chuť a aróma. Rovnako dôležitá je čistota. Sud aj všetky pomôcky musia byť dôkladne umyté, najlepšie horúcou vodou, bez zvyškov chemikálií a nečistôt. Do takto pripraveného suda začnite ukladať suroviny. Pri zelenine ich môžete posypať soľou, pri ovocí pridať cukor podľa receptu. Dbajte na to, aby zostali vždy ponorené pod tekutinou - či už vo vlastnej šťave, alebo v soľnom náleve. Na povrch položte tanier alebo závažie a všetko zalejte.
Sud umiestnite na miesto s ideálnou teplotou 18-22 °C, mimo priameho slnka a bez veľkých teplotných výkyvov. Nechajte kvasenie bežať prirodzene. Nepokúšajte sa ho urýchliť - dobrý výsledok potrebuje čas. Podľa druhu surovín bude hotový produkt pripravený po niekoľkých dňoch až týždňoch. Netesné uzatvorenie spôsobuje unikanie arómy a môže sa dostať vzduch, ktorý spôsobuje skazenie. Na väčšie množstvá ovocia (napr. slivky, hrušky) sa odporúča plastový sud 220 l. Sudy by mali byť vyrobené z potravinársky certifikovaného plastu, mať pevné veko s tesnením a odolnú konštrukciu.
Množenie rastlín: Prípad pletených vŕb
Pletené vŕby (Salix) sa rozmnožujú vegetatívne, čo znamená, že prúty bez pôvodného koreňového systému majú prirodzenú schopnosť zakoreniť po zasadení. Tento proces je úplne prirodzený, overený vedou aj rokmi pestovateľskej praxe. Stačí vŕbam len trochu trpezlivosti, vlhkosti a svetla - a príroda sa postará o zvyšok. Prúty pletenej vŕby sú živé a pripravené na zakorenenie. Práve teraz sú dostupné pletené vŕby, ktoré už začínajú púšťať prvé biele korienky.
Výhody pletených vŕb zahŕňajú kvalitu a ručnú prácu, kde každá vŕba je spletená zo 48 výhonkov s dôrazom na pevnosť a estetiku. Všetky prúty sú starostlivo vyberané a spracované, aby zaručili najvyššiu kvalitu a dlhú životnosť. Vŕby sú mimoriadne húževnaté, nenáročné na starostlivosť a odolné voči mrazom, prispôsobené rôznym podmienkam. Ich jedinečný vzhľad a rýchly rast prinesú do záhrady prírodnú harmóniu. Sú hlavným výrobcom a dodávateľom na Slovensku s bohatými skúsenosťami v tejto oblasti už viac ako 3 roky. Všetky fotografie používané na stránkach a v marketingových materiáloch sú reálne fotky od spokojných zákazníkov.
Pletená vŕba, známa aj ako americká vŕba, je dekoratívna drevina, ktorá sa pestuje pomocou vegetatívneho množenia. To znamená, že rastlina sa množí z odrezkov, ktoré dokážu zakoreniť aj bez pôvodného koreňového systému. Táto schopnosť robí vŕbu mimoriadne odolnou a jednoduchou na pestovanie. Takže aj bez viditeľných koreňov sa ujme a začne rásť. Prúty pletenej vŕby majú špeciálnu vlastnosť, že pri správnych podmienkach dokážu vytvoriť korene z buniek v dreve. K tomu dochádza, keď sú prúty zasadené do vlhkej pôdy, ktorá obsahuje dostatok kyslíka.
Prúty je potrebné zapichnúť do pôdy aspoň 20 - 30 cm hlboko. Pri vegetatívnom množení môže zakorenenie trvať niekoľko týždňov. Po správnej výsadbe začnú prúty postupne vytvárať nové listy a výhonky. S viac ako 3 rokmi skúseností a tisíckami spokojných zákazníkov existuje overený spôsob pestovania. Pletená vŕba je skvelou voľbou a po správnej výsadbe vám urobí radosť na dlhé roky.
