Zamestnanecké benefity sú dôležitou súčasťou pracovného trhu a môžu výrazne ovplyvniť spokojnosť a motiváciu zamestnancov.
Finančné benefity a ich špecifiká
Medzi najatraktívnejšie patria finančné benefity ako odmeny, trinásty a štrnásty plat. Nie každý však vie, že medzi odmenami a platmi navyše sú rozdiely. Trinásty a štrnásty plat sú totiž nárokovateľné zložky mzdy. Sú dohodnuté v pracovnej či kolektívnej zmluve, v ktorej sa zamestnávateľ zaručuje, že ich vyplatí.
Vyplácanie odmien je na základe dobrovoľnosti. Často podľa toho, ako sa danému zamestnancovi či firme darilo v danom roku. V prípade, že firma mala za sebou náročné obdobie, zamestnanec nemá odmenu garantovanú.
Podľa analýzy portálu Platy.sk, ktorý patrí do spoločnosti Profesia, trinásty plat dostane 18 % zamestnancov. Oproti vlaňajšku ide len o mierny nárast. Podľa portálu malo vlani tento benefit k dispozícii 17 % pracovníkov na Slovensku.
„Analýza ukazuje, že v našich končinách sú rozšírenejšie skôr odmeny. Tie má k dispozícii 28 % zamestnancov. Priemerná výška odmien predstavuje 1017 eur v hrubom,“ uvádza Nikola Richterová z Profesie.
Podľa údajov portálu je najvyšší podiel zamestnancov s 13. platom v súkromných zahraničných firmách. Ide o 27 %. Naopak, u súkromných domácich zamestnávateľoch vidno najnižší podiel. Mzdu navyše tu má k dispozícii iba 15 % zamestnancov. Za nimi nasledujú pracovníci štátnych a obecných firiem, kde je podiel 16 %.
Napriek tomu, že finančné zamestnanecké benefity patria medzi tie najatraktívnejšie, v ponukách na Profesia.sk ich nevidno až tak často. Ani v jednom prípade nešlo v roku 2019 o viac ako päť percent inzerátov, ktoré by obsahovali zmienku o 13. či 14. plate alebo koncoročných odmenách.
Trhová sila zamestnávateľov a výška miezd
Konkurencia a trhová sila zamestnávateľov je jedným z dôležitých faktorov, ktoré vplývajú na výšku miezd. „Samozrejme, ten efekt nie je obrovský. Odhadli sme, že hypotetický nárast trhovej sily zamestnávateľov o 10 % vedie k poklesu priemernej ročnej mzdy o 0,35 %,“ priblížil riaditeľ útvaru hlavného ekonóma PMÚ Vladimír Peciar.
Poukázal na to, že slovenský trh práce sa v súčasnosti nachádza v pozícii rekordne nízkej nezamestnanosti a vysokého dopytu po práci. Zároveň je však pri medzinárodnom porovnaní zrejmé, že mzdová úroveň v SR patrí k najnižším v Európe.
„Bolo už dlho diskutované, či je za tým produktivita, vysoké regionálne rozdiely, mobilita práce. Vo všeobecnosti podľa neho priemerné mzdy na Slovensku kopírujú vývoj priemernej produktivity práce. Potvrdzuje sa tak ekonomická teória, podľa ktorej je hlavným determinantom miezd práve produktivita zamestnancov.
PMÚ sa vo svojej analýze okrem iného pozrel na trhovú silu zamestnávateľov a jej vplyv na mzdy. „Vo všeobecnosti vidíme, že trhová sila zamestnávateľov za posledných 10 rokov klesala. Okolo tej krízy sa to otočilo v prospech zamestnávateľov, videli sme, že zisky firiem boli odolnejšie ako mzdy. Naspäť sa potom trend poklesu trhovej sily vracia od roku 2022,“ priblížil Peciar.
„Vidíme to aj na tom, že v poslednom desaťročí mzdy rástli mierne rýchlejšie ako produktivita práce. Aj táto analýza tak podľa neho ukázala, že trhová sila a miera súťaže medzi zamestnávateľmi síce nie je najsilnejším, ale je dôležitým faktorom úrovne miezd.
Podiel miezd na hrubom domácom produkte (HDP) na Slovensku pred energetickou a inflačnou krízou stabilne stúpal až na 44 % HDP.
Vývoj konkurzov na Slovensku
V marci vzrástol počet vyhlásených konkurzov o takmer 24 % v porovnaní s februárom. Zbankrotovalo 26 právnických subjektov, z toho bolo 22 eseročiek, tri akciové spoločnosti a jedna nezisková organizácia.
V medziročnom porovnaní je však podľa spoločnosti zjavný pozitívnejší výsledok. V marci minulého roka zbankrotovalo totiž až 39 subjektov, čiže o 33 % viac ako tento rok. V medzikvartálnom porovnaní ide taktiež o zlepšenie. Kým za prvý kvartál 2024 skončilo v konkurze spolu až 79 subjektov, tento rok ich bolo len 69.
„Ešte je priskoro predikovať vývoj v roku 2025. Počet vyhlásených konkurzov sa zatiaľ vyvíja nerovnomerne - január 22, február 21, marec 26 bankrotov.
Viac ako 38 % subjektov, ktoré v marci začali čeliť konkurzu, malo evidovaných menej ako 1 až 10 zamestnancov, u takmer 31 % bol ich počet nezistený. Dve firmy vykázali vysoké počty zamestnancov v rozmedzí od 250 do 499 zamestnancov.
„Vo verejnom priestore najviac zarezonovali bankroty veľkej celulózky Bukocel a Bukózy Holding, u ktorej sa začalo konkurzné konanie už v januári. Z geografického hľadiska bolo najviac konkurzov vyhlásených v Bratislavskom a Košickom kraji, zhodne po šesť, hneď za nimi nasledoval Prešovský kraj s piatimi konkurzmi. Zhodne po dva konkurzy mali Trnavský, Nitriansky, Trenčiansky a Žilinský kraj.
Zmeny vo výrobnom sektore
Spoločnosť Lowa, ktorá sa zaoberá výrobou športových topánok, ukončila k 31. augustu svoju výrobu v Handlovej. Svoje rozhodnutie odôvodnila optimalizáciou výrobných kapacít.
Spoločnosť Ecco Slovakia ukončila v lete výrobu vo svojom závode v Martine. Ukončenie výroby sa dotklo 650 zamestnancov závodu. Vzhľadom na celosvetový obchodný a ekonomický vývoj sa globálny výrobca obuvi Ecco rozhodol zmeniť rozloženie svojich výrobných kapacít tak, aby zodpovedali potrebám trhu.
Závod v Martine začal s produkciou v roku 1998. Továreň, ktorá sa špecializuje na formálne aj príležitostné kategórie produktov, dodala počas svojej existencie viac ako 50 miliónov párov obuvi na všetky svetové trhy. Súčasná situácia v závode v Martine nijako neovplyvní maloobchodnú sieť Ecco na Slovensku.
Dopady medzinárodných obchodných sporov na Slovensko
Slovenská obchodná a priemyselná komora hovorí, že zavedenie nových amerických ciel vedie štáty do obchodnej vojny a rozporuje aj pravidlám Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá sa už zaoberá sťažnosťami Číny a Kanady.
Podiel zahraničného obchodu Slovenska s USA tvorí cca 4,5 percenta na celkovom obchode (ide asi o 5 miliárd amerických dolárov), pričom 65 percent z toho pripadá na automobily. Zvyšok tvoria stroje, plasty a pneumatiky. Zavedenie nových ciel na dovoz ocele a hliníka sa tak priamo slovenského exportu významne nedotkne, ale podľa priemyselníkov nepriamo pôjde o desiatky miliónov eur.
Napríklad v minulom roku dosiahol vývoz 47 miliónov eur a dovoz 10 miliónov. Krátko po tom, ako Trump ohlásil vyššie clá na oceľ a hliník z Európy, predstavila Komisia vlastný odvetný plán. Má dve časti: ako prvé zaťaží americké tovary od bourbonu po motorky, neskôr má prísť na rad priemysel, textil, aj potraviny.
Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) priblížila, že významnú časť produkcie do USA exportovala napríklad hlinikáreň v Žiari nad Hronom, tá je však aktuálne utlmená. Nové clá sa určite dotknú produkcie Železiarní Podbrezová, a to priamo či nepriamo.
„Zaujímavé bude sledovať postoj USA k výrobkom U. S. Steelu z Košíc, ktorý je významným hráčom vo výrobe automobilových plechov, pretože automobily budú clami najviac zasiahnuté,” doplnil podpredseda SOPK Július Kostolný.
SOPK okrem toho tvrdí, že zavedenie prakticky plošných ciel zo strany USA v rozsahu 10 až 50 percent vracia svetovú ekonomiku pred rok 1948. „Ide o akt, ktorý okamžite vyvolal reakciu dotknutých krajín, čo privedie svet ku globálnej obchodnej vojne a k faktickému skolabovaniu pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO),” povedal pre EURACTIV Slovensko Kostolný.
Grahamový rožok Coop Jednota: Nutričné zloženie
Grahamový rožok Coop Jednota je bežnou súčasťou jedálnička mnohých ľudí. Pre presný prehľad jeho nutričných hodnôt je dôležité poznať jeho zloženie.
| Zložka | Množstvo |
|---|---|
| Energetická hodnota | 293 kcal / 1 226 kJ |
| Bielkoviny | 7,96 g |
| Sacharidy | 54,95 g |
| Cukry | 5,82 g |
| Tuky | 3,63 g |
| Nasýtené mastné kyseliny | 0,8 g |
| Vláknina | 0,55 g |
| Soľ | 1,49 g |
| PHE | 398 mg |
Tieto hodnoty poskytujú základný prehľad o tom, čo grahamový rožok Coop Jednota obsahuje. Pre detailnejšie sledovanie príjmu kalórií a živín je možné využiť rôzne aplikácie a nástroje, ktoré umožňujú zaznamenávať prijatú stravu a sledovať pokrok smerom k cieľovej hmotnosti alebo iným zdravotným cieľom.
