Obec Divina sa nachádza na severozápadnom Slovensku, približne 7 kilometrov severne od krajského mesta Žilina. Leží vo východnej časti pohoria Javorníky, v údolí, ktorým preteká rovnomenný potok Divina. Toto umiestnenie v údolí spôsobilo, že sa obec počas svojho vývoja rozrástla do dnešnej takmer 6 km dĺžky. Divina hraničí s viacerými obcami a dvoma mestskými časťami Žiliny. Z urbanistického hľadiska predstavuje typ reťazovej dediny s dodnes nezastavanými časťami.
Počiatky osídlenia a prvé písomné zmienky
Územie Diviny a jej okolia bolo osídlené už oddávna. Okrem nálezov z doby bronzovej a rímskej sa v blízkej lokalite Veľký vrch našlo najstaršie a najväčšie slovanské osídlenie (hradisko) na severnom Slovensku z predveľkomoravského obdobia. Pri archeologických výkopávkach sa tu okrem iného našli keltské mince, ostrohy a črepiny nádob.
Prvé písomné zmienky o území Diviny pochádzajú z roku 1244, kedy kráľ Belo IV. daroval tento kraj svojmu veľmožovi. V listine sa Divina spomína ako obec blízko miesta, kde sa Kysuca vlieva do Váhu. Už v roku 1332 platila obec kňazský desiatok. Najskôr patrila panstvu Lietava, potom panstvu Budatín.
Názov obce je doložený z roku 1325 ako Divina, z roku 1393 ako Dywyne, z roku 1474 ako Nagh Dywen, z roku 1598 ako Diwina Maior, z roku 1808 ako Welká Diwina. V latinskom jazyku slovo Divina znamená "božská".
V roku 1598 mala obec 32 domov, v roku 1720 mala 36 daňovníkov, v roku 1784 mala 227 domov, 243 rodín a 1326 obyvateľov, v roku 1828 mala 214 domov a 1437 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a chovom dobytka. V 19. storočí bola v prevádzke pálenica. Za prvej Československej republiky si obec zachovala poľnohospodársky ráz, časť obyvateľstva sa zaoberala drotárstvom. Obec často postihovali povodne.
Lúky - súčasť Diviny
Obec Lúky sa spomína v roku 1458 a patrila zemianskym rodinám. V roku 1598 mala 17 domov, v roku 1720 mala 11 daňovníkov, v roku 1784 mala 54 domov, 57 rodín a 314 obyvateľov, v roku 1828 mala 51 domov a 403 obyvateľov. Pred prvou svetovou vojnou bola obec Lúky pripojená k obci Divina, avšak toto spojenie sa udialo proti vôli obyvateľov.
Divinská farnosť a jej história
Divinská farnosť má bohatú históriu, ktorá siaha až do konca 18. storočia. Samostatná farnosť vo Veľkej Divine vznikla 24. júla 1771. K tomuto kroku významne dopomohol gróf Ján Nepomuk Suňog, ktorý žil na hrade Budatín. V roku 1771 bola z územia kysuckonovomestskej a hričovskej farnosti vytvorená samostatná farnosť Veľká Divina. Jej vznik si vyžiadal aj výstavbu nového reprezentatívneho farského kostola, ktorý začali budovať v roku 1773.
V roku 1798 nová farnosť združovala pomerne rozsiahlu oblasť. Do tejto farnosti okrem Diviny, Divinky, Lúk, Lalinka, Považského Chlmca, Svederníka a Marčeka patrili aj tieto obce či osady: Rudinská, Dlhá a osada Pažiť. Celkový počet katolíckych obyvateľov všetkých filiálok farnosti v roku 1798 bol 3197. V roku 1828 žilo vo všetkých filiálkach farnosti 3533 katolíkov a 38 židov.
Problémy s dostupnosťou farského úradu či kostola z obdobia, keď Veľká Divina ešte patrila pod farnosť Kysucké Nové Mesto, pretrvávali aj po vzniku veľkodivinskej farnosti. Náročný horský terén spôsoboval problémy najmä obyvateľom odľahlejších filiálok, ktorým trvala cesta do kostola v lete až tri hodiny. Niekedy museli vypomáhať farári zo susedných farností.
Dňa 14. februára 2008 zriadil pápež Benedikt XVI. samostatnú Žilinskú diecézu, do ktorej správy od tohto obdobia patrí aj farnosť Divina. V roku 2014 vo farnosti žilo 3070 rímsko-katolíkov.
História kostolov v Divine
Prvý kostol vo Veľkej Divine sa spomína už v roku 1604, takže bol s vysokou pravdepodobnosťou postavený už pred rokom 1600. Počas reformácie patril kostol na dlhšiu dobu Evanjelickej cirkvi. Keď sa v roku 1673 opäť dostal do katolíckych rúk, stručne sa opisuje v kanonickej vizitácii.
Drevený kostol sa spomína aj v roku 1674 a v ďalších neskorších kanonických vizitáciách. V jednej z nich sa spomína aj nejaký predchádzajúci kostol, čo naznačuje hypotézu, že starobylý kostol z roku 1604 bol pred rokom 1713 nahradený ďalším dreveným kostolom.
Jeden z divinských kostolov, zasvätený svätému Ondrejovi, bol neskôr zbúraný a nahradený novým, taktiež dreveným, ktorý dal v roku 1726 postaviť gróf Ladislav Suňog. Tento kostol mal samostatne stojacu zvonicu s malým zvonom. Už v roku 1754 sa uvádzalo, že kostol bol z prehnitého dreva a bol postavený na vlhkom mieste, čo spôsobilo jeho rýchle poškodenie.
Posledný z menovaných drevených kostolov, ten nekvalitne postavený, zbúrali pravdepodobne v roku 1779, keď dokončili nový murovaný v štýle baroka, ktorý stojí dodnes. Nový kostol začali stavať žilinskí majstri v roku 1773 a po dokončení ho 22. augusta 1779 benedikoval Michal Rudnay. O konsekrácii divinského kostola máme dôkaz až z 30. júna 1900, kedy ho konsekroval nitriansky biskup Imrich Bendem.
V roku 1905 bola vykonaná opätovná konsekácia nitrianskym diecéznym biskupom Viliamom Judákom. Dňa 1. augusta 1793 udrel do kostolnej veže blesk, ktorá následne zhorela a strechu museli nanovo opraviť.
Barokový kostol svätého Ondreja z roku 1779 prešiel renováciou v rokoch 1947 - 1948. Vtedy sa okrem iného prerobila veža na kostole - namiesto mierneho ihlanu ju zdobila cibuľovitá kupola. V lete 2011 bola kopula kompletne zrekonštruovaná. Pri tejto príležitosti bola zbúraná a nanovo postavená predsieň pred vstupom do kostola.
Nad hlavným vchodom do kostola visí do kameňa vysekaný erb rodiny Szunyoghovcov. V roku 1967 bol kostol omietnutý brizolitom. Elektrické hodiny na kostole od marca 2007 ukazujú presný čas v Divine. Priemer ich číselníka je dva metre.
Divinský kostol má vpredu vysokú vežu so štyrmi zvonmi. Najväčší zvon je z roku 1924. Menší zvon z južnej strany je tiež z roku 1924. Na severnej strane veže visí najstarší zvon z roku 1774. Tieto tri zvony boli od 9. mája 1975 na elektrický pohon, od roku 2001 sú na pohon elektromagnetický. Na veži je upevnený ešte maličký zvon, tzv. umieračik.
Pôvodne bol postavený hlavný oltár a dva vedľajšie oltáre. Hlavný oltár bol vyzdobený obrazom sv. Ondreja a vedľajšie obrazmi sv. Jána Nepomuckého a sv. Žofie. Socha sv. Ondreja sa nachádza aj v strede oltára, vľavo je socha sv. Anny a vpravo sv. Jozefa. Počas II. svetovej vojny boli doň zadovážené z Ríma relikvie sv. Ondreja apoštola.
V roku 1921 boli ku kostolu postavené schody. V roku 1983 schody opravili. Vtedy sa odstránili aj staré lipy, ktoré stáli pred kostolom.
Prehliadka Kostola sv Egídia
Meteorit z Diviny
Dňa 24. júla 1837 dopadol takmer do centra obce meteorit. O jeho dopade sa zachoval záznam v prvom zväzku divinskej farskej matriky. Meteor vážil 19 viedenských funtov a jeho rozmery boli: dĺžka 24 cm, šírka 23 cm, hrúbka 13 cm.
Meteor si vzala vdova grófka Ľudmila Csákyová do svojho hradu v Budatíne a v roku 1838 ho darovala Národnému múzeu v Budapešti, kde sa dosiaľ nachádza. Menšiu časť meteoritu má vo svojich zbierkach aj Viedenské prírodovedné múzeum. Vďaka spolupráci sa na Slovensko dostalo päť verných kópií divinského meteoritu, jedna je súčasťou Pamätníka divinského meteoritu.
