Zemiaky, nazývané aj druhý chlieb, pretože neraz zachránili ľudstvo v časoch hladomoru, sú neodmysliteľnou súčasťou našej kuchyne. Ich využitie však nekončí pri varení. Sú výborné na čistenie povrchov či upokojenie štípancov od hmyzu. Ale to nie je všetko. Dnes vám predstavíme ďalší málo známy trik s využitím zemiakov z vašej domácnosti. Stojí len pár drobných a dokáže zázraky.
Nečakaný pomocník v boji proti škodcom
Vedeli ste, že zemiaky, základ nášho jedálnička, môžu byť účinným pomocníkom v boji proti neželaným návštevníkom v kúpeľni? Reč je o švehloch, malých strieborných hmyzoch s výraznými nitkovitými tykadlami. Hoci nepredstavujú zdravotné riziko, ich prítomnosť v našich domovoch je často nepríjemná. Ako sa ukazuje, jednoduchý domáci recept nám môže pomôcť zbaviť sa ich bez použitia agresívnych chemikálií.
Švehly obľubujú vlhké a teplé prostredie, čo z našich kúpeľní robí ideálne miesto pre ich život. Živia sa sladkými látkami, takže škrob obsiahnutý v zemiakoch môže byť kľúčom k riešeniu problému. Ak sa chcete týchto hmyzu efektívne zbaviť, stačí použiť prekvapivo jednoduchú metódu, ktorá nevyžaduje žiadne chemikálie.
Ako si vyrobiť pascu na švehly
Tu je postup, ako premeniť obyčajný zemiak na pascu na švehly:
- Zemiak prerežte na polovicu.
- Vyhĺbte v ňom malú priehlbinu.
- Pripravený zemiak položte na podlahu v kúpeľni a nechajte ho tam cez noc.
Ráno zistíte, že vaša domáca pasca je plná nepozvaných hostí. Stačí zemiak vyhodiť do koša a proces opakovať, kým problém nezmizne. Táto metóda je nielen jednoduchá, ale aj ekologická a účinná. Využíva prirodzené správanie švehiel hľadať potravu a odstraňuje ich z vášho prostredia humánnym spôsobom.
Skôr než siahnete po chemických prostriedkoch, oplatí sa vyskúšať jednoduché domáce riešenia. Niekedy sú najlepšie odpovede priamo pred nami-v tomto prípade stačí nazrieť do kuchyne.
Prevencia a ďalšie tipy
Ak chcete predísť budúcim návštevám švehiel, zamerajte sa na pravidelné čistenie a používanie prostriedkov s vôňami, ktoré sú tomuto hmyzu nepríjemné. Levanduľový olej, citrónová šťava, škorica, rozmarín a klinčeky sú prírodné odpudzovače.
Levelys LEVELING system pre obklad a dlažbu
Zemiaky vo histórii a výžive
Ľuľok zemiakový, ľudovo nazývaný zemiak, je mimoriadne bohatý na škrob, ktorý má funkciu zasýtiť a z takmer 80-tich percent ho tvorí voda. Svojho času sa zemiaky konzumovali surové alebo v podobe sušeného prášku, dokonca sa z nich vyrábal alkoholický nápoj podobný dnešnému pivu. Vo svojich začiatkoch mali zemiaky úlohu okrasnej rastliny, neskôr im ľudia pripisovali liečivé účinky v boji proti hnačke či tuberkulóze, niektorí ich konzumovali s presvedčením, že ide o afrodiziakum.
Zemiakom sa najviac darí na tmavom a pomerne chladnom mieste s teplotou do 10 °C. Z tohto pohľadu je pre túto potravinu ideálna dobre vetraná pivnica. Na svetle a ak je príliš horúco, sa začnú rýchlo zelenať a klíčiť. Vtedy sa v nich zvýši hladina jedovatého alkaloidu - solanínu, ktorý je pre organizmus toxický.
Zemiak, nazývaný aj druhý chlieb, bol dokonca prvou zeleninou, ktorú sa podarilo vypestovať vo vesmíre. V roku 1995 vyklíčili na raketopláne Columbia.
Nutričné hodnoty a využitie
Z nutričného hľadiska obsahujú zemiaky cca 8 až takmer 30 % škrobu, ďalej vlákninu, vitamíny (najmä vitamín C, ale aj B) a minerálne látky (predovšetkým draslík, ale tiež vápnik, železo, fosfor či magnézium). Majú málo tukov, čo sa odráža aj na ich pomerne nízkej energetickej hodnote (cca 350kJ/100g). Sú ľahko stráviteľnou potravinou s protizápalovým účinkom.
| Zložka | Množstvo |
|---|---|
| Energia | cca 350 kJ |
| Škrob | 8-30 % |
| Vláknina | Áno |
| Vitamín C | Áno |
| Vitamíny skupiny B | Áno |
| Draslík | Áno |
| Tuky | Málo |
Zemiaky v kultúre a histórii
Zemiaky pochádzajú z juhoamerického kontinentu, konkrétne z oblasti, kde sa dnes nachádza Peru. Archeologické výskumy preukázali, že sa tam pestovali, kultivovali a jedli už veľmi dávno, prvé dôkazy pochádzajú ešte z obdobia 11-tisíc rokov pred naším letopočtom. Európanom, ktorí prišli do Ameriky, neuniklo, že zo zemiakov sa dá dobre najesť. Z Južnej Ameriky prišla do Európy aj kukurica či fazuľa, ktoré spolu so zemiakmi znamenali zvýšenie životnej úrovne obyvateľov.
Zemiaky najskôr nemali v Európe na ružiach ustlané. Existujú viaceré správy o tom, že sa ľudia zemiakmi otrávili, pretože nevedeli, že sa konzumujú len hľuzy, nie iné časti rastliny. Nové veci sa vždy prijímajú ťažko.
Pásavka zemiaková: Neporaziteľný nepriateľ
Pásavka zemiaková, známa aj ako coloradský chrobák, je jedným z najznámejších škodcov zemiakov. Napriek snahám človeka o jej vyhubenie, pásavka preukazuje neuveriteľnú odolnosť. Je to malý chrobák s monotónnou stravou, ale jej schopnosť adaptácie a rozmnožovania je obdivuhodná.
Pásavky sa šíria nielen vďaka svojej odolnosti, ale aj vďaka ľudskej činnosti, napríklad pri preprave tovaru. Z pôvodnej oblasti Severnej Ameriky sa rozšírili po celom svete, vrátane Európy. Ich šíreniu nezabránili ani vojny, ani moderné pesticídy. Dokonca sa zvažovalo ich využitie ako biologická zbraň.
Zemiaky v umení a propagande
Pásavka zemiaková a zemiaky sa objavujú aj v kultúrnych kontextoch. Na Ukrajine, napríklad, sa symbolika pásavky využíva v umení a propagande, pričom pruhovaná gregorijevská stuha, symbol ruského patriotizmu, pripomína sfarbenie pásavky. Prezývka "kolorad" sa používa na dehumanizáciu nepriateľov.
Praktické rady pri pestovaní a skladovaní
Pri pestovaní zemiakov je dôležité sledovať ich vňať a správne ich uskladniť. Zemiaky sa najlepšie skladujú v chladnej, ideálne suchej pivnici. Na svetle a pri vysokej teplote sa začnú zelenať a klíčiť, čím sa v nich zvyšuje hladina jedovatého solanínu.
Pri pestovaní sa niekedy využívajú aj prírodné metódy ochrany, ako napríklad výsadba chrenu alebo baklažánu v blízkosti zemiakov, s cieľom odpudzovať škodcov. Avšak, ako sa ukazuje, pásavka zemiaková si často nájde cestu aj k týmto rastlinám.
Tip pre rodičov: Pri zavádzaní príkrmov je dôležité postupovať trpezlivo. Ak dieťa odmieta určitú zeleninu, netreba z toho robiť vedu. Niekedy je potrebné vyskúšať viacero druhov zeleniny a postupne ich kombinovať. Dôležité je sledovať reakcie dieťaťa a nebáť sa experimentovať s rôznymi chuťami.