Obdobie od konca septembra do začiatku decembra sa nesie v znamení chutnej husaciny a dobrého vína. Ako sa ale dostať k chutnej husacine v dnešnej dobe? V nedávnej dobe boli husi neodmysliteľnou súčasťou každého gazdovského dvora. Popri kvalitnom mäse sa husi chovali aj na masť, ktorá sa používala pri problémoch s kašľom. Perie sa chystalo do svadobnej výbavy pre mladých. Husi boli i
Pôvod a plemená husí
Domestikované husi sú jedným z najstarších druhov hydiny chovaných pre svoje vynikajúce produkty, ako sú mäso a perie. Pôvod týchto plemien siaha do dávnych čias, kde boli vyšľachtené stovky odrôd z divých predkov, napríklad z divých druhov ako je hus divá (Anser anser) v Európe a hus labutia (Cygnopsis cygnoides) v Ázii. V starovekom Egypte sa začalo so zdomácnením divých husí, konkrétne husi veľkej (Anser anser), ktoré sa ďalej chovom a selekciou vyvíjali do rôznych plemien. Jednou z domestifikovaných druhov bol aj husica egyptská (Alopochen aegyptiacus), známa svojou adaptabilitou a odolnosťou. Plemená husí sa postupne rozšírili z Egypta do rôznych častí sveta, včetne Európy a Ázie. Husi boli selektované, aby stratili tmavohnedé tóny divého vtáka. Výsledkom je zviera úplne pokryté bielym perím. Domáce husi boli selektívne chované na veľkosť, čo ovplyvňuje ich telesnú štruktúru. Zatiaľ čo divé husi majú horizontálny postoj a štíhly zadný koniec tela, domestikované husi ukladajú veľké tukové zásoby smerom ku koncu chvosta, čím vytvárajú “tučný chrbát” a nútia vtáka do vzpriamenejšej polohy. Keďže väčšina domácich husí vykazuje malý sexuálny dimorfizmus, určenie pohlavia je založené predovšetkým na fyzických vlastnostiach a správaní. Samce sú zvyčajne vyššie a väčšie ako samice a majú dlhšie a hrubšie krky.
Chov husí je populárny v mnohých regiónoch sveta, vrátane Slovenska, kde je napríklad rozšírené plemeno ako slovenská biela hus. Táto hus sa vyznačuje strednou hmotnosťou, kde gunár dosahuje približne 7 kg a hus 6 kg. Sú to dlhoveké a odolné vtáky, ktoré sa môžu dožívať až 12-27 rokov a sú cenené pre svoje vysokokvalitné mäso aj perie.
Pri výbere plemena husí je dôležité zvážiť účel chovu - či už pre mäso, vajcia alebo perie. Šľachtenie husí je proces zameraný na zlepšenie produkčných charakteristík plemien, ako sú živá hmotnosť a schopnosť znášať vajcia.
Plemená husí a ich charakteristiky
- Hus tulúzska: Je pomenovaná po francúzskom meste Toulouse, z ktorého pochádza. Vo Francúzku známa ako "L'oie du Toulouse," v Nemecku ako "Toulouser Ganz." Hus tulúzska má telo objemného tvaru, so silným krkom. Má širokú, krátku hlavu, s výrazným prsným kýlom, a až takmer k zemi siahajúcim dvojitým podbruškom. Gunár váži 9-12 kg, hus 8-10 kg. Toto ťažké francúzske sivohnedé plemeno s bielym bruchom bolo vyšľachtené na výkrm a pre veľkú lahôdkovú pečeň. Je vhodné pre vyspelých chovateľov.
- Rýnska hus: Je domestikované plemeno husí európskeho pôvodu. Patrí medzi ťažšie plemená, šľachtené predovšetkým na produkciu mäsa, a vyznačuje sa typickým mohutným telom, dobre osvalenou hruďou a bohatým operením. Rýnska hus pochádza z Nemecka, z oblasti povodia Rýna, podľa ktorého dostala aj svoje meno. Bola vyšľachtená z miestnych plemien a divých husí so zameraním na mäso a výbornú znášku vajec. Samica dosahuje hmotnosť 5 až 6 kg. Rýnska hus nedokáže lietať - jej hmotnosť a stavba tela jej znemožňujú vzlet. Rýnske husi sú spoločenské a pokojné zvieratá, ktoré sa dobre znášajú v kŕdli. V období párenia tvoria monogamné páry, ktoré bývajú stabilné. Gunár si svoju partnerku stráži a pomáha pri obrane hniezda. Samice rýnskej husi sú známe ako dobré nosnice aj matky. Znesú ročne 30 až 50 vajec, niekedy aj viac pri ideálnych podmienkach. Sedia zodpovedne, vajcia inkubujú približne 28 až 30 dní. Po vyliahnutí mláďatá vedú k vode a spoločne sa starajú o ich bezpečie. Rýnska hus je výnimočne odolná voči chladu - jej husté perie a pevná stavba tela jej umožňujú zimovať aj v menej vykurovaných priestoroch, ak má suchý prístrešok. Pri dobrej starostlivosti sa rýnska hus dožíva 10 až 15 rokov. Rýnska hus je mierne povahy, veľmi dobre si zvykne na prítomnosť človeka a často sa stáva obľúbeným zvieraťom na dvore. Pri pravidelnej manipulácii od mladého veku je krotká, pokojná a dôverčivá.
- Slovenská biela hus: Je rozšírené plemeno na Slovensku. Táto hus sa vyznačuje strednou hmotnosťou, kde gunár dosahuje približne 7 kg a hus 6 kg. Slovenská biela hus spolu so Suchovskou husou sú dvojicou našich národných plemien husí. Keďže bola vyšľachtená na Slovensku, je prispôsobená našim podmienkam a jej chov je pomerne nenáročný. Chovateľovi sa odmení viacnásobne. Okrem pekného zovňajšku je to najmä mäso, pečeň, ale aj perie. Navyše vám vypasie trávnik okolo domu, pretože veľmi dobre zužitkuje pastvu. Je tiež dobrým strážnikom, niekedy lepším než pes. Slovenskú bielu hus začal šľachtiť v štyridsiatych rokoch pán Július Godál v Nitre. Základom pri šľachtení boli miestne krajové populácie husí bielych a sivostrakatých z okolia Nitry a Levíc. Do šľachtenia zaradil emdenské husi a krajové plemená husí z Maďarska. V súčasnosti však na Slovensku nájdete len málo chovných jedincov. Ich počet sa pohybuje v desiatkach. Odhadujem do dvesto kusov. Slovenská biela hus je stredne ťažké plemeno, gunár dosahuje približne 7 kg, hus okolo 6 kg. Je to dlhoveké plemeno hydiny. Dožíva sa v priemere 12 rokov, maximálne 27 rokov. Jej využitie na plemenitbu je 6 rokov. Samozrejme, to závisí od chovných podmienok. Jatočnú hmotnosť okolo 4 kg váhy dosahuje pri extenzívnom chove asi za štyri mesiace, pri intenzívnejšom kŕmení a menšom výbehu asi o jeden mesiac skôr. Na prelome februára a marca znesie 14 až 18 vajec, z ktorých sama vysedí a vyvedie mláďatá, o ktoré sa vzorne stará. Jej chov je nenáročný. Keďže bola vyšľachtená pre podmienky našej krajiny, je pomerne otužilá. Potrebuje však možnosť pastvy, alebo aspoň každodenný prísun nasekaného zeleného krmiva. Najmä v zimnom období je dôležitá vláknina vo forme nasekaného drobného sena, nevymlátenej ovsenej slamy, kapusty, mrkvy či jabĺk. Na večer odporúčam pridávať mimo obdobia znášky jačmeň. V zime a v predjarí ovos. V období znášky husi, ako každá hydina, potrebujú na tvorbu vaječnej škrupiny vápnik. Ten sa dodáva vo forme suchých škrupín, vápenca a minerálov. Vhodné je dodávať im aj kŕmne zmesi. Veľkou výhodou je, ak má voľný prístup k vode, kde sa môže kúpať, a tak si udržiavať biele perie v potrebnej kvalite a čistote. V menších chovoch môže postačiť aj nádoba s vodou s rozmermi približne 1x1x0,4m. Chovné páry sa zostavujú najneskôr v októbri. Pri odchove húsat treba dbať na to, aby neboli ustajnené na mokrej podstielke a v prievane. Hus je síce odolná, ale to neplatí, keď má na bruchu prachové perie. Na podstielanie je najlepšia slama. Výživa húsat musí byť pestrá. Odporúča sa zmes obilnín, kukurica, ovos, jačmeň a vitamíny. Husi sú veľmi zvedavé a ostražité. Veľmi radi všetko skúšajú zobákom. Preto treba najmä stromčeky a kríky zabezpečiť proti ohrýzaniu. Aj chovné zariadenie by malo byť z pevnejšieho materiálu. Husi chovám samozrejme aj pre mäso, ktoré je veľmi kvalitné a bohaté na draslík, fosfor a železo.
- Emdenská hus (Emdenská husa): Toto veľké plemeno pochádza z Nemecka a vyniká masívnym telom. Husy Emdenského plemena majú vysokú produkciu mäsa. Toto ťažké francúzske sivohnedé plemeno s bielym bruchom bolo vyšľachtené na výkrm a pre veľkú lahôdkovú pečeň. Je vhodné pre vyspelých chovateľov. Pri niektorých plemenách je potlačená tzv. kvovkavosť - u emdenských, labutích, landeských, nemeckých nosných a u tulúzskych a pomoranských husí, ktoré nesedia na vajíčkach.
- Suchovská hus (Suchovská husa): Pochádzajúca z Ruska, Suchovská hus je známa svojou dobrou mrazuvzdornosťou a schopnosťou adaptácie na rôzne životné podmienky.
- Shetlandská hus (Shetlandská husa): Tento malý druh husy je pôvodom zo Severného ostrova Shetland.
- Americká chocholatá hus (Americká chocholatá husa): Charakteristická svojím chocholom na hlave, priťahuje pozornosť nezvyčajným vzhľadom.
- Africká hus: Toto plemeno sa odlišuje dlhým krkom a vysokým hlasom.
- Ruské plemená husí: V Rusku bol chov husí tiež populárny - ruské plemená hus, ako je adlerská hus alebo russká hus, sú cenené pre svoju hmotnosť a plodnosť.
- Landeská hus: Zo skúseností môžeme povedať, že k najchutnejším patrí landeská hus, ktorá je súčasťou nášho jedálneho lístku a ktorú teda môžete ochutnať aj v našej rodinnej reštaurácii. Landeská hus má ideálnu váhu, približne 7kg, nie je príliš tučná a po upečení je jej mäsko chutné a šťavnaté. Stredne ťažké sivohnedé a biele francúzske plemeno dáva veľkú lahôdkovú pečeň (nútený dokrm). Je schopné i v zime spávať na snehu. Hmotnosť gunára je 7 - 7,5 kg, husi 6 kg, znáška v druhom roku je 30 - 35 vajec. Jedince sa dožívajú aj 15 rokov, gunára treba po 5 rokoch vymeniť. Môžeme ich chovať i v pároch.
- Česká, talianska, labutia hus: Ľahké plemená ako česká, talianska či labutia hus znášajú vajcia s hmotnosťou 120 - 160 g.
- Pomorská, landeská, slovenská či štajnbašská hus: Stredne ťažké husi napr. pomoranská, landeská, slovenská či štajnbašská okolo 140 - 180 g.
- Tuluská, emdenská hus: Veľké plemená ako tuluská, emdenská hus znáša vajcia ťažké 160 - 200 g.
- Hus Pilgrimská: Poskytuje nielen chutné mäso, ale aj hodnotné pevné škrupinové vajcia.
- Berneška veľká: Plemeno cenené pre svoje kvalitné mäso, je častou voľbou pre prípravu sviatočných pokrmov.
- Pomoranská hus: Toto plemeno bolo vyšľachtené na Slovensku a vyznačuje sa dobrým prispôsobením na lokálne podmienky.
- Adlerská hus: Ruské plemeno cenené pre svoju hmotnosť a plodnosť.
- Hus divá (Anser anser): Európsky predok domestikovaných husí.
- Hus labutia (Cygnopsis cygnoides): Ázijský predok domestikovaných husí.
- Husica egyptská (Alopochen aegyptiacus): Domestikovaný druh známy adaptabilitou a odolnosťou.
Starostlivosť a chov husí
Chov husí vyžaduje dostatočný priestor pre pohyb, prístup k čistej vode a kryté priestory pre ochranu pred nepriaznivým počasím. Je dôležité poskytnúť husiam možnosť pravidelného pásačky, čo prispeje k ich fyzickej kondícii a zníži náklady na krmivo. Ak máte zelenú plochu, môžete na jednu hus počítať aspoň so 150 až 200 metrami štvorcovými. Husi domáca dokáže využiť trávnatú pastvu, dokonca sa vypasie aj na zbytkoch obilia na strniskách. Na rozdiel od hrabavej hydiny, hus potrebuje mať zabezpečený voľný prístup k vode. Ideálne je mať rybníček alebo aspoň väčšiu nádrž, kde sa môžu kúpať, plávať a čistiť perie. Vodná plocha je nevyhnutná aj pri párení a prispieva k celkovej hygiene kŕdľa. Husi sa živia prevažne zeleným krmivom, pričom denne skonzumujú stovky gramov čerstvej trávy. Na pastve strávia väčšinu dňa, čo znižuje náklady na kŕmenie a zlepšuje kvalitu mäsa aj peria. Pastvina by mala byť dostatočne veľká, aby sa tráva stihla obnovovať. Odporúča sa mať 1 samca na 2 až 3 husi. Pri nesprávnom pomere môže dochádzať k agresivite, stresu a nižšej znáške vajec. Výbeh musí byť chránený plotom vysokým aspoň 1,5 m, ideálne s pevnou spodnou časťou, aby sa zabránilo podhrabaniu.
Husi sú učenlivé zviera, majú dobrú pamäť a postreh. Hlasitým krikom upozorňujú na nebezpečenstvo, roztiahnuté krídla gunára, postoj a syčanie dokážu protivníka odradiť. Husi sú monogamné. V prírode žije gunár s husou po celý život. Pri dobrej opatere húsatá rýchlo rastú.
Ustajnenie
Husín sa bežne stavia z dreva, prípadne sa vymuruje z tehál. Dlážka býva hlinená, tehlová alebo betónová. Na 1 m2 môžete počítať s dvoma husami alebo s 8 húsatami. Výška stavby by mala dosahovať 2 m, dostatočnú svetlosť a vzdušnosť zabezpečí okno (v lete otvorené a potiahnuté pletivom) orientované na juh. Ak plánujete plemenný chov husí, umiestnite počas obdobia znášky k stene husína hniezda o rozmeroch cca 50 x 50 x 60 cm. Podlaha pre odrastenejšie a dospelé husi má byť roštová, pod ňou je tzv. trúsnik s jednoduchou možnosťou čistenia a vrstva slamy, ktorú udržiavame sústavne suchú. Ak budeme odchovávať aj húsatká, tak v stajni urobíme hniezda. Ich šírka by mala byť 60 cm, hĺbka 80 cm a výška asi 1 m. Veľmi dôležité je, aby sediace husi na seba nevideli. Inak sa môže stať, že keď hus, ktorá ešte len sedí na vajciach, uvidí hus s vyliahnutými húsatami, pokojne opustí svoje vajcia a ide za jej húsatkami, lebo ich považuje za svoje. V stajni by mali byť i napájadlá a kŕmidlá, zásadne bezprievanové vetranie, elektrické osvetlenie a okno najlepšie orientované na juh, v lete s možnosťou jeho výmeny za sieťovinu. Najvhodnejším materiálom stajne je drevo.
Suchý a chránený prístrešok - Bez prievanu, no s dostatočným vetraním, aby sa zabránilo tvorbe vlhkosti a plesní. Podstielka - Hrubá vrstva čistej slamy, ktorú treba pravidelne meniť, aby sa udržala suchá a teplá. Nezamŕzajúca voda - Vodu je potrebné denne kontrolovať a podľa potreby dopĺňať teplú. Doplnenie kŕmnej dávky - V zime sa zvyšuje podiel obilnín pre udržanie kondície a zabezpečenie dostatku energie.
Kŕmenie
Najjednoduchším spôsobom je mať chovný pár, ktorý sám vyvedie mladé. Prípadne si môžete chovný materiál zadovážiť kúpou väčších, približne mesačných húsat, ktoré už majú zrelé perie na bruchu. Zvieratá sú kŕmené približne do veku dva a pol mesiaca a hmotnosti okolo štyroch kilogramov. V tomto období majú zrelé prvé perie. Ide v podstate o rýchlovýkrm v halách na podstielke, na roštoch alebo v klietkach. Husi chováme do veku druhej zrelosti peria, čo v praxi predstavuje obdobie výkrmu do tri a pol až piatich mesiacov. Vo veku dva a pol mesiaca husi podškĺbame a potom ich chováme do druhej zrelosti peria. S konečnou hmotnosťou približne päť kilogramov. Zvieratám sa vytvorí súvislá vrstva podkožného tuku, hus je plne osvalená. V porovnaní s brojlerovou husou má lepšie osvalenie, najmä prsnej partie.
Ako krmivo im našrotujte obilný šrot s trochou kukurice, primiešajte do neho varené zemiaky a nadrobno sekané uvarené vajíčko. Po pár dňoch začnite do šrotovej miešanice pridávať na malé kúsky sekanú mladú žihľavu. Asi týždňové húsatká už potrebujú aj grit na trávenie. Húsatá po celú dobu potrebujú mať k dispozícii čistú vodu na pitie (pozor, aby sa voda nezohrievala od žiarovky). V 1. týždni je najvhodnejšia zmes pre húsatá. Potom pridávame obilné a kukuričné šroty, ovsené vločky, varené zemiaky, namočený chlieb, mrkvu, nadrobno nasekanú žihľavu, lucernu, ďatelinu. Vhodným doplnkom je i tvaroh, kyslé mlieko alebo srvátka.
Kvalitná a vyvážená strava má priamy vplyv na chuť našej pečenej husacinky. Používa sa plnohodnotné kombinované krmivo pozostávajúce z obilnín, jačmeňa, ovsa či kukurice. Húsky milujú aj zelenú trávu, ktorá rastie na lúkach.
V období znášky husi, ako každá hydina, potrebujú na tvorbu vaječnej škrupiny vápnik. Ten sa dodáva vo forme suchých škrupín, vápenca a minerálov. Vhodné je dodávať im aj kŕmne zmesi.
Štyri týždne pred znáškou zvýšime príjem dusíkatých látok, čo im zvýši aj pohlavnú aktivitu. Pridávame im sušenú lucernu alebo ďatelinové seno, strúhanú kŕmnu či červenú repu, mrkvu, ovos (aj naklíčený).
Pred pridaním gunára do kŕdľa je vhodné vyšetriť anatomickú dokonalosť jeho penisu.
Husy Tulúzske sa nárokmi na chov veľmi od ostatných plemien neodlišujú. Hodia sa na chov vo veľkých záhradách. V daždivom počasí je potreba zabezpečiť im prístrešok na noc. Je potrebné zabezpečiť im kúpanie celoročne - iba tak sa ich perie udrží v dobrom stave. Dôležité je správne skladovanie potravín, pravidelné odčervenie a prístup k zelenej potrave (tráva, seno) a tiež k piesku.
Výkrm a produkcia husacej pečene
U nás i v zahraničí je vyhľadávanou delikatesou husacia pečeň. Základom výkrmu je umelé vyvolanie chorobného stavu, tzv. steatózy pečene. Naše staré mamy štopali husi kukuricou ručne alebo pomocou mlynčeka. Na nútený výkrm sa môžu využiť staršie husi, ale aj mladé po prvom podšklbaní. Mladé husi ale musíme pripraviť zväčšením tráviacej sústavy, aby vo výkrme vedeli prijať obrovské množstvo potravy. Docielime to maximálnym prísunom zeleného krmiva po prvom podšklbaní, približne vo veku dva a pol mesiaca. Takáto hus dokáže skonzumovať denne až jedno kilo trávy. Po tomto období, približne vo veku štyroch až piatich mesiacov, im obmedzíme pohyb umiestnením do malého priestoru. Na jeden meter štvorcový dáme štyri husi, kde ostávajú až do posledného dňa výkrmu. V období núteného výkrmu je jedinou potravou kukurica. Zrno kukurice na dvanásť hodín namočíme do vody, s pridaním pol percenta soli, a omastíme bravčovým tukom. Okrem toho majú husi k dispozícii len pitnú vodu a grit.
Zabezpečuje ju pečienkový výkrm husí. Výkrm husí na tieto účely sa od čias našich starých mám trocha zmenil. V minulosti sa na výkrm využívali husi rôznych vekových kategórií. Bežne sa štopali husi dvoj- aj trojročné. A na každom gazdovskom dvore bolo tejto hydiny dostatok. V súčasnosti je trend vykrmovať husi mladé, čo je dané aj ich úbytkom vidieka. Húsky chováme do veku 7 týždňov intenzívnym spôsobom, pričom na 8. týždeň sa im začína podávať množstvo zeleného krmiva. Počíta sa 200 - 700 gramov zelenej hmoty počas jedného dňa, a to preto, aby si hus zväčšila tráviacu sústavu. To znamená, že na nútený výkrm musíme húsky aj vopred pripraviť - aby následne vo výkrme vedeli prijať obrovské kvantum potravy. Pri nútenom výkrme hus skonzumuje toľko potravy ako baník. Denne by mala prijať 12- až 13-tisíc kilojoulov. Základom výkrmu na tučnú pečeň je umelé vyvolanie chorobného stavu, takzvanej steatózy pečene. Ide o pretučnenie pečene, kedy sa tuk z kŕmnej dávky neukladá do brušnej dutiny, ale zostane v tukových bunkách pečene. Tá sa potom zväčšuje. Ešte pred výkrmom má husacia pečeň hmotnosť okolo 75 až 100 gramov a cieľom výkrmu je zväčšiť jej hmotnosť na 450 a viac gramov.
Počas výkrmu sa im obmedzí pohyb, čím sa docieli efektívnejšie využitie kŕmnej dávky. Po prvom podšklbaní sa husi nahusto umiestnia do voliér, v ktorých ostávajú až do posledného dňa výkrmu. V období núteného výkrmu je jedinou potravou kukurica. Zrno kukurice na 12 hodín namočíme do vody, do ktorej ešte pridáme pol percenta soli a trocha bravčového tuku. Okrem toho majú husi k dispozícii len pitnú vodu a grit. Húsky, ktoré si chovateľ vyberie do núteného výkrmu, by mali mať počiatočnú hmotnosť aspoň 4 kg a mali by byť odčervené. Počas celého dokrmu, ktorý trvá približne 21 dní, by mali o 80 až 100 percent zväčšiť svoju hmotnosť, teda na konci výkrmu by mali vážiť okolo 7 až 8 kg. Husi by sme mali kŕmiť minimálne dvakrát denne. Intenzita kŕmenia závisí od plemena husi. Predpokladá sa, že na každý kilogram prírastku živej hmotnosti by mala hus skonzumovať okolo 6,5 až 7 kilogramov kukurice, čo v prepočte na celé obdobie výkrmu predstavuje okolo 30 kg krmiva.
Znáška a liahnutie husí
Znáška husí sa väčšinou začína v polovici februára, keď sa začína predlžovať deň. Záleží však aj na klimatických podmienkach, v ktorých sa husi chovajú. Tam, kde sú podmienky tvrdšie, začínajú husi znášať neskôr než na juhu Slovenska, kde je tomu naopak. Vždy však záleží na kvalite kŕmenia. Kvalita kŕmenia ovplyvňuje ako produkciu, tak kvalitu násadových vajec.
Hmotnosť vajec závisí od plemena, ale i veku chovanej husi, pričom všeobecne platí, že hus v prvom roku znáša menšie vajcia a s vekom sa vajcia zväčšujú, ale platí to maximálne do 2. až 3. roku veku husi. Ľahké plemená ako česká, talianska či labutia hus znášajú vajcia s hmotnosťou 120 - 160 g, stredne ťažké husi napr. pomoranská, landeská, slovenská či štajnbašská okolo 140 - 180 g a veľké plemená ako tuluská, emdenská hus znáša vajcia ťažké 160 - 200 g.
Tvar vajca býva rozdielny, od podlhovastého až po zaguľatené a väčšinou nám napomáha určiť, ktorej husi patrí, ale je to nutné vysledovať. Občas sa stáva, že husi pri veľmi dobrom kŕmení alebo vplyvom nejakej poruchy znesú vajcia abnormálne veľké. Také vajcia vyradíme z chovu, lebo hrozí, že sú dvojžĺtkové a buď sa nevyliahne nič, alebo deformované húsa.
Husi znášajú vo väčšine prípadov v ranných hodinách, a tak je nutné vajcia včas zbierať, aby pri mrazoch nezmrzli. Zachádzanie s vajcami je jednou z najdôležitejších fáz, ktorá ovplyvňuje úspech či neúspech pri liahnutí, preto by sa mu mala venovať dostatočná pozornosť.
Označovanie a skladovanie vajec
Husiam do husína by sa mali umiestniť znáškové hniezda, aby si na ne zvykli a nezanášali. Hniezda môžu byť z rôznych debničiek takých rozmerov, aby husiam umožňovali ľahký prístup a pritom zabránili vygúľaniu vajec. Znesené vajce označíme dňom, prípadne číslom husi a uložíme na preložku.
Uloženie vajca závisí od toho, ako budeme liahnuť, či umelo alebo prirodzene pod husou. Pri umelom liahnutí, kedy nasadzujeme každý týždeň, uložíme vajcia špičkou dole. Pri prirodzenom liahnutí, kedy nasadzujeme len celú znášku, musíme vajcia uložiť do preložky naležato a vrchnú stranu označiť čiarkou a to z dôvodu, že vajce musíme každý deň otáčať o 180 stupňov tak, aby bola zachovaná stredová poloha žĺtka a nedošlo k jeho prilepeniu na stenu škrupiny.
Husacie vajcia bývajú občas silne znečistené trusom. V žiadnom prípade také vajcia neumývame, aby sme do vajca nezaniesli choroboplodné zárodky. Vajce umyjeme vlažnou vodou s dezinfekciou tesne pred vložením do liahne alebo pod hus.
Vajcia skladujeme v chladnej miestnosti, pri teplote 8 - 15 ºC, bez slnečného svitu a pokiaľ je to možné, pri 70 % vlhkosti. Tieto podmienky zaručia neskoršie dobré výsledky pri liahnutí.
Husi znášajú každý druhý deň, a tak v prípade prirodzeného liahnutia husí so zachovaným pudom kvokavosti pri znáške 12 - 18 vajec, najstaršie vajcia môžu byť i vyše mesiac staré a strácajú na kvalite. Ak máme možnosť, vkladáme najstaršie vajcia do liahne alebo pod kvočku tak, aby husi zostalo 10 - 12 vajec, pretože väčšie množstvo vajec by nebola schopná obsedieť. Husi, ktoré sedia sami, podkladáme až vtedy, keď pustia prach, tzn. že znáškové hniezdo vystelú prachovým perím a z hniezda sa nevzďaľujú.
Produkcia vajec a ich hmotnosť kladú veľkú záťaž na organizmus, preto je nutné v tomto období zaistiť husiam dostatočne kvalitnú kŕmnu dávku, ktorá svojim zložením musí pokryť nielen tvorbu vajec, ale tiež zaistiť kvalitu násadového vajca. Husi sa samozrejme kŕmia podľa možnosti chovateľa, ale vždy tak, aby kŕmna dávka obsahovala zmes obilnín (ovos, pšenica, jačmeň, kukurica), prípadne špeciálnu zmes pre husi, ďalej kŕmnu repu, mrkvu, dostatok vitamínov, stopových prvkov, ale tiež napr. senné drolky alebo šrotované seno. Na noc podávame celé zrno, najlepšie ovos. V kŕmnej dávke sa vyvarujeme kuchynských zvyškov a rôznych živočíšnych odpadov, ktoré by negatívne ovplyvnili kvalitu násadových vajec, pretože vajcia by obsahovali veľa živočíšnych bielkovín a zárodok by ich nedokázal stráviť, čo by viedlo k jeho zaliatiu.
Ďalším dôležitým bodom znáškového obdobia je párenie, ktoré prebieha väčšinou ráno, keď husi opustia husín. Gunár sa pári najradšej na vode, keď sa husi kúpu, čo je pre neho určitý stimul a pri ťažkých plemenách nutnosťou, pretože na suchu by gunár nedokázal hus oplodniť. Dbáme na to, aby voda nebola nadmerne zašpinená a nemohlo dôjsť k tomu, aby gunár pri menšom poranení dostal zápal penisu a prestal pojímať.
Húsatá a ich odchov
Chov húsat je možné začať už na jar. Husacie mláďatá sú pomerne odolné, no prvé týždne potrebujú stabilné a starostlivo kontrolované podmienky. Po vyliahnutí sa teplota udržuje okolo 29 až 31 °C a každé 2 až 3 dni sa znižuje o približne 1,5 °C. Postupné znižovanie zabraňuje šoku z chladu a podporuje správny vývoj termoregulácie. V prvých dňoch je ideálna špeciálna zmes pre vodnú hydinu, doplnená o jemne nakrájanú zelenú hmotu. Od druhého týždňa je možné postupne pridávať celé zrná obilnín, varené zemiaky či mrkvu. Husi by mali mať už od prvých dní prístup k čistej pitnej vode a plytkej nádrži na kúpanie, no treba zabrániť podchladeniu. Pravidelne kontrolujte čistotu podstielky a nádob na krmivo. Už od skorého veku by mali byť húsky zvyknuté na ľudí a ostatné hospodárske zvieratá.
Húsatká sú už prvý deň po vyliahnutí odolné proti vplyvom vonkajšieho prostredia. Túto ochranu majú dokonca zabezpečenú až prostredníctvom troch bariér. Húsky majú oveľa rýchlejšie operenie ako kuriatka, čo ich dokonale chráni pred nepriazňou počasia. Druhou pozitívnou bariérou je veľký počet tukových buniek hneď po vyliahnutí, pod bruchom a v oblasti pŕs. Treťou ochrannou bariérou je termoregulácia - fyziologická schopnosť vyrovnať teplotu okolitého prostredia s teplotou telesnou. Pri hrabavej hydine sa termoregulácia končí vo veku 8 týždňov, ale pri húsatách už vo veku 3 týždňov.
Štartovacia teplota pre húsatá je 29 až 31 ºC, pričom každé 2 až 3 dni sa táto teplota môže znižovať o jeden a pol stupňa. Optimálna teplota pre odchov husí po ukončení termoregulácie je okolo 8 až 15 ºC.
Produkty z husí
Produkty z husí zahŕňajú mäso, sádlo, vajcia a husie jatra, pričom každé plemeno môže byť špecializované na rôzne produkty. Emdenská hus je známa svojim objemným a kvalitným mäsom. Hus Pilgrimská poskytuje nielen chutné mäso, ale aj hodnotné pevné škrupinové vajcia. Husacie mäso je vyhľadávanou pochúťkou vďaka svojej šťavnatej a charakteristickej chuti. Berneška veľká, plemeno cenené pre svoje kvalitné mäso, je častou voľbou pre prípravu sviatočných pokrmov. Husacie mäso sa spravidla predáva ako celé, alebo v menších častiach ako sú prsia a stehná. Známe je husacie perie. Patrí medzi najstaršie ťažké plemená vôbec. Má biele perie. Gunár má hmotnosť 11 - 12 kg, hus 10 - 11 kg, znáška je 40 vajec s bielou škrupinou.
Kvalitné mäso - Mäso z vlastného chovu má plnú chuť, je prirodzene šťavnaté a viete presne, čím bolo zviera kŕmené. Kvalitné perie a páperie - Vhodné na výrobu vankúšov, perín a kvalitných prikrývok.
Legislatíva a udržateľnosť chovu
V našej legislatíve nie je vyšpecifikovaná domáca zabíjačka husí, ale treba sa riadiť minimálne zákonom č. 39/2007 Z. z. Udržateľnosť chovu husi a ochrana plemien sú kľúčové aspekty pre zachovanie genetickej diverzity a tradičných plemien, ako sú Slovenská biela hus či Pomoranská hus. Zodpovedný chov husí sa nezameriava len na produktivitu, ale aj na zachovanie genetického zázemia a zdravých populácií.