Počas dojčenia existuje mnoho odporúčaní týkajúcich sa stravy, ktoré sa často odovzdávajú z generácie na generáciu. Mnohé ženy tieto rady prijímajú bez toho, aby hľadali ich opodstatnenie. V každej kultúre panujú iné výživové mýty, napríklad dojčiacim Ázijkám sa neodporúča jesť studené jedlo, zatiaľ čo v našich končinách sa démonizujú strukoviny či pikantné jedlá.
Materské mlieko má pre zdravie dieťaťa nespočetné množstvo benefitov, a ak neexistujú kontraindikácie zo strany matky alebo dieťaťa, je tou najlepšou voľbou pre výživu dojčaťa minimálne po dobu prvých 6 mesiacov života. Určite to nie je obdobie, v ktorom by sa matka mala stresovať tým, čo je, a zbytočne vylučovať skupiny potravín. To je nutné len v prípade, že spozoruje negatívnu reakciu svojho dieťaťa na určitú zložku v jedálničku.
Jedlo, ktoré dojčiaca matka zje, prechádza jej tráviacim traktom, kde sa rozloží na jednoduché živiny a následne krvou putuje tam, kde sú potrebné. Niektoré sa dostanú až do prsníka, kde dochádza k tvorbe materského mlieka. Je známe, že aj matky so znakmi podvýživy sú schopné produkovať dostatočné množstvo materského mlieka. Deficit niektorých živín (vitamíny, esenciálne mastné kyseliny) v strave matky sa však môže odraziť na kvalite jej mlieka. Z toho vyplýva, že miera, akou strava matky ovplyvní zloženie materského mlieka, nie je taká vysoká, ako sa môže zdať.
Najčastejšie mýty v strave dojčiacich matiek
1. Vplyv stravy na materské mlieko
Miera, akou strava matky ovplyvní zloženie materského mlieka, nie je taká vysoká, ako sa môže zdať. Jedlo sa v tráviacom trakte rozloží na jednoduché živiny, ktoré sa krvou dostanú do prsníkov. Aj pri podvýžive je žena schopná produkovať dostatočné množstvo mlieka, hoci jeho kvalita môže byť ovplyvnená deficitom niektorých živín.
2. Zvýšený energetický výdaj pri dojčení
Laktácia zvyšuje energetický výdaj ženy o 400 - 500 kcal/deň. Navýšenie energetického príjmu sa odporúča matkám s rizikovou hmotnosťou na hranici podváhy. Ženy, ktoré počas tehotenstva výrazne pribrali, nemusia navyšovať energetický príjem a vďaka väčšiemu výdaju môžu pozvoľna chudnúť. Viac ako na kvantitu by sa mamičky mali zamerať na kvalitu stravy. Potrebnú nadbytočnú energiu majú uloženú vo forme tukových zásob vytvorených počas tehotenstva.
3. Špeciálna diéta pri dojčení
Nie, špeciálna diéta pri dojčení nie je nutná. Bohato stačí pestrá strava s dodržiavaním základných princípov racionálnej stravy. To znamená mať v každom jedle zdroj bielkovín, tukov (prevaha rastlinných zdrojov), denne minimálne 300 g zeleniny, 200 g ovocia a komplexné sacharidy. Naopak, mala by sa vyhýbať väčšiemu príjmu sladkostí, jedlám z fast food reštaurácií a potravinám s vysokým zastúpením jednoduchých cukrov, nasýtených alebo stužených tukov a soli.
4. Nadúvavé potraviny pri dojčení
Potraviny ako kapusta, karfiol a strukoviny obsahujú veľa vlákniny a pri ich trávení sa tvoria plyny. Žiadny mechanizmus, že by tieto plyny mohli preniknúť do materského mlieka a trápiť dieťa, nie je vedecky podložený. Vyradenie týchto surovín z jedálnička v prípade ich dobrej tolerancie matkou nie je pri dojčení nutné. Paradajka, z ktorej sa vyrába kečup, tiež patrí medzi zeleninu, ktorá môže nadúvať, preto sa konzumácia kečupu neodporúča, najmä v začiatkoch dojčenia.
5. Pikantné jedlá pri dojčení
Strava obsahujúca výrazné pikantné chute ako cesnak alebo chili môže zmeniť chuť materského mlieka. Rôzne príchute materského mlieka nie sú pre dojčatá nepríjemné a naopak ich preferujú, čo môže uľahčiť prechod na pevnú stravu. V prípade, že dieťa nereaguje na inú chuť negatívne (odmietanie mlieka, koliky, hnačka), nie je nutné tieto potraviny z jedálnička vyradzovať.
6. Vyhýbanie sa všetkým alergénom z potravín
Sú prípady, keď u dieťaťa vznikne alergická reakcia na určitú zložku matkinej stravy, často ide o bielkovinu kravského mlieka, vajcia alebo citrusy. Vtedy je na mieste eliminačná diéta. Preventívne vyradenie rizikových alergénov z jedálnička skôr nebude mať zmysel. V prípade nutnosti eliminácie veľkej skupiny potravín je vhodné kontaktovať nutričného terapeuta.
7. Tatarák, sushi a plesňové syry pri dojčení
Potravinám ako tatarák, sushi či hermelín by sa matka mala počas dojčenia vyhýbať. Hoci sú tieto potraviny rizikovejšie z hľadiska infekčného ochorenia, prípadná nákaza by bola hrozbou skôr pre zdravie matky než dojčaťa. Počas tehotenstva sú surové mlieko, vajcia aj mäso zakázané kvôli riziku nákazy listeriózou alebo salmonelózou a to platí aj počas dojčenia.
8. Kofeín a káva pri dojčení
Kofeín z kávy sa dostáva do materského mlieka. Menšie dávky kofeínu do 200 mg (2-3 šálky) denne by dieťaťu nemali uškodiť. V prípade, že matka pozoruje, že je dieťa nepokojné, podráždené a má problémy so spánkom, je možné, že je jej dieťa na kofeín citlivejšie. V tom prípade by mala príjem kofeínu znížiť.
Na čo si dať pozor počas dojčenia?
Dojčiace matky by sa mali v období dojčenia vyhýbať konzumácii rýb s vysokým obsahom ortuti (žralok, makrela, šťuka), ďalej nadmernému príjmu kofeínu a pitiu alkoholu. Alkohol je pre dojčiace mamičky úplné tabu, pretože dokáže meniť zápach mlieka a bráni jeho uvoľňovaniu. Rovnako sa neodporúča ani alternatívne vegetariánske či dokonca vegánske stravovanie, pretože viaceré živiny dôležité pre vývoj dojčaťa v takejto strave chýbajú.
Odporúčaný príjem živín pre dojčiace matky
| Odporúčané množstvo | Zdroje v potravinách |
|---|---|
| Bielkoviny 1,2 g/kg telesnej hmotnosti (+23 g/d) | mäso, ryby, vajcia, mliečne výrobky, strukoviny |
| Sacharidy > 50 % z denného príjmu energie | ovsené vločky, ryža, zemiaky, cestoviny, pohánka, bulgur, pšeno, quinoa, kuskus |
| Tuky 30 - 35 % z denného príjmu E, 0,25 - 0,5 g EPA + DHA | oleje (repkový, olivový), maslo a mliečne výrobky s vyšším obsahom tuku, tučné morské ryby, orechy, semienka, vajcia, doplnok stravy s EPA a DHA |
| Kyselina listová 450 µg | listová zelenina, ovocie, mliečne výrobky, fazuľa, hrášok, mäso, obilniny |
| Železo 20 mg | mäso, morské plody, fazuľa, orechy, zelenina |
| Vápnik 1000 mg | mliečne výrobky, sardinky, fortifikované sójové mlieko a tofu, losos, kel, brokolica, biela fazuľa, pomaranče |
| Vitamín D 20 µg | tučné ryby, rybí tuk, mlieko, jogurt, vajcia, sardinky |
| Zinok 11 - 14 mg | mäso, fazuľa, orechy, celozrnné produkty, mliečne výrobky |
| Vitamín B12 5,5 µg | ryby, mäso, vajcia, mliečne výrobky |
| Jód 200 µg | jodizovaná soľ, pečivo, morské plody, morské riasy, obilniny |
| Selén 75 µg | tuniak, halibut, sardinky, para orechy, krevety, morčacie mäso, hnedá ryža |
Pri jedlách, ktoré nie sú vhodné pre dojčiace ženy, ide najmä o zásadu nedráždenia detského organizmu. Univerzálny zoznam potravín, ktoré (ne)treba jesť pri dojčení, neexistuje, pretože každému bábätku vyhovuje alebo, naopak, prekáža niečo iné. Existuje však niekoľko všeobecných zásad.
Potraviny, ktorým by sa mali čerstvé mamičky vyhýbať, možno rozdeliť do viacerých kategórií. Ide zväčša o potraviny s efektom nadúvania, potraviny, ktoré majú schopnosť podráždiť tráviaci trakt alebo potenciálne alergény. Medzi takéto potraviny patria napríklad:
- Mliečne výrobky, ktoré neprešli pasterizáciou (napr. bryndza) a tučné mliečne výrobky (šľahačka, tučné syry, plnotučné mlieko).
- Zelenina a ovocie, ktoré nadúva (kapusta, brokolica, cesnak, paprika, uhorky, hrušky).
- Potenciálne alergény (citrusové plody, orechy, sója, kravské mlieko).
- Nedostatočne tepelne upravené potraviny (surové mlieko, vajcia, mäso, tatarák, sushi).
- Trans-tuky (priemyselne vyrábané sladkosti, čipsy, slané pochutiny).
Naopak, existuje množstvo potravín, ktoré sú počas dojčenia žiaduce a vaše bábätko ich ocení. Patria medzi ne napríklad chudé biele mäso a ryby (losos, treska, pstruh), nízkotučné mliečne výrobky a vajcia, obilniny (ovsené vločky, celozrnné cestoviny, hnedá ryža), ovocie a zelenina (banány, jablká, avokádo, mrkva, rukola) a bylinky (aníz, fenikel, žihľava, senovka).
Dojčenie a strava - čo by som mala (a nemala) jesť
Každé dieťa je individuálne a dopredu je ťažké určiť, či bude matka musieť z jedálnička nejaké potraviny vyradiť. Preventívne, neopodstatnené veľké zmeny v jedálničku nie sú žiaduce. Ak sa u dojčeného bábätka objavia vyrážky alebo iné negatívne reakcie, je dobré zapisovať si, čo ste v posledných dňoch zjedli, a viesť si denník. Pravdepodobne sa vás na to opýta aj detský lekár. Pri podozrení na negatívnu reakciu na nejakú potravinu, vylúčte ju zo stravy na 2 - 3 týždne a po opätovnom zavedení sledujte, či sa alergický prejav znova objaví.