Hus domáca (lat. Anser anser domesticus) je domestikovaný druh, ktorý vznikol z husi divej (Anser anser). Existujú však aj plemená, ktoré vznikli domestikáciou husi labutej (Anser cygnoides) alebo krížením oboch druhov. Hus domáca poskytuje mnohostranný úžitok, predovšetkým mäso, masť a perie, prípadne trus, ktorý sa používa ako hnojivo. Menej sa využívajú husacie vajcia.
Husi boli domestikované vo viacerých centrách nezávisle od seba. Najskôr, okolo roku 5000 pred n. l., sa tak zrejme stalo v Mezopotámii, o 2-3 tisícročia neskôr aj v Egypte, Číne, Grécku a zrejme aj v strednej Európe. V Číne bola východiskovým druhom husa labutí, na ostatných miestach husa veľká.
Domestikované husi majú obmedzenú schopnosť lietania v dôsledku svojej hmotnosti. Niektoré menšie plemená dokážu preletieť nízko nad zemou, ale väčšinou nelietajú. Husi sú silne sociálne a často tvoria monogamné páry na celý život. V domácich podmienkach má jeden gunár zvyčajne 2 - 4 husi. Samica stavia hniezdo na zemi, vystlané perím. Znesie 8 - 12 vajec, ktoré zahrieva asi 28 - 32 dní. Husi sú dobré matky a húsatá odchovávajú pod svojím dozorom.
Charakteristika a správanie
Husi sú monogamné vtáky, ktoré si vytvárajú pevné väzby. Jeden gunár môže žiť v páre so samicou, alebo v menšom hareme s 2-4 samicami. V kŕdli si vytvárajú hierarchiu a sú veľmi spoločenské.
Samice znesú 20 - 40 vajec ročne, pričom do jedného znáškového cyklu patrí zvyčajne 5 - 15 vajec. Inkubácia trvá 28 - 32 dní. Samice sú dobré matky, no niekedy sa využíva umelá inkubácia, najmä v intenzívnych chovoch.
Husi sú známe svojou ostražitosťou a často fungujú ako “prírodný alarm” na dvore. Svojich chovateľov si dokážu obľúbiť, sú zvedavé a v niektorých prípadoch aj priateľské. Dokážu si pamätať tváre a reagovať na známych ľudí. Voči cudzím osobám bývajú ostražité až agresívne - najmä samce.
Výživa a odolnosť
Husi sú prevažne bylinožravce. V prirodzených podmienkach sa dožívajú 10 - 15 rokov, niektoré aj viac. Sú veľmi odolné voči chladu, vďaka hustej vrstve peria a tuku. Dokážu prezimovať aj pri mrazoch, pokiaľ majú suchý prístrešok.
Plemená husí a ich využitie
Existuje mnoho rôznych plemien husí, ktoré sa líšia svojimi vlastnosťami a využitím. Husi sa delia podľa typu úžitkovosti na ľahké nosivé, stredne ťažké a ťažké typy. Okrem mäsa a peria sa niektoré plemená chovajú ako okrasné alebo na údržbu krajiny vypásaním.
Prehľad niektorých plemien:
- Slovenská biela hus: Tradičné slovenské plemeno, typické bielym operením a oranžovým zobákom a nohami. Je stredne ťažké, odolné a skromné, využívané na produkciu mäsa a vajec.
- Africká hus (Anser cygnoides domesticus): Pochádza z husi labutej. Líši sa výrazným hrbolom na koreni zobáka, najmä u samcov. Má robustnú stavbu tela a obmedzenú schopnosť lietania.
- Sebastopolská hus: Charakteristická dlhým, kučeravým perím. Chová sa najmä ako okrasná.
- Hus rýnska: Má mohutné telo, dobre osvalenú hruď a šedobiele sfarbenie. Využíva sa na produkciu mäsa.
- Čínska hus (Anser cygnoides domesticus): Je domestikované plemeno husi labutej, štíhle telo, dlhý krk a hrboľ na zobáku.
- Suchovská hus: Vyšľachtená v Česku, známa pre dobrú produkciu mäsa a pečene.
| Plemeno | Pôvod | Charakteristika | Využitie |
|---|---|---|---|
| Slovenská biela hus | Slovensko | Biele operenie, oranžový zobák a nohy, odolná | Mäso, vajcia |
| Africká hus | Ázia (domestikovaná z Anser cygnoides) | Hrbol na koreni zobáka | Mäso, okrasa |
| Sebastopolská hus | Neznámy | Dlhé, kučeravé perie | Okrasa, výstavy |
| Hus rýnska | Európa | Mohutné telo, šedobiele sfarbenie | Mäso |
Husy v histórii a kultúre
Husi mali významnú úlohu v histórii a kultúre mnohých národov. V starovekom Ríme boli husi posvätné a slúžili aj ako hlídači. Povesti o „Kapitolských husiach“, ktoré svojím krikom upozornili na nočný útok Galov, sú dodnes známe.
V stredoveku boli husi dôležitým zdrojom potravy a ich perie sa využívalo na výrobu vankúšov, písacích pier a na operenie šípov. V Číne sa husa labutí domestikovala už v 2. tisícročí pred n. l.
Prípad Kuciak - dokumentárny film | 21.2.2023
Hus divá (Anser anser)
Hus divá je predkom mnohých domestikovaných plemien. Meria 75 - 90 cm, má rozpätie krídel 147 - 180 cm a váži 3 - 4 kg. Samec je väčší ako samica, obaja majú plavé farby so sivou, svetlý zobák a ružové nohy. Na prsiach majú drobné tmavé škvrnky.
Na Slovensku hniezdi hus divá pravidelne len na Záhorí. Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 3220 €.
Hus siatinná (Anser fabalis)
Hus siatinná hniezdi v tajge a tundre palearktídy. Je to menej ohrozený druh s klesajúcim trendom populácie. Meria 66 - 88 cm, má rozpätie krídel 147 - 175 cm a váži 3 - 4 kg. Obe pohlavia sú rovnako sfarbené, prevláda sivohnedá farba.
Na Slovensku sa vyskytuje počas migrácie a v zime. Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1150 €.