Mozog sa mení postupne, no spočiatku nič nenasvedčuje tomu, že sa niečo deje. Navonok funguje všetko ako zvyčajne, avšak vnútri prebieha tichý proces, ktorý rozhoduje o tom, ako dlho si mozog udrží výkon. Poukazuje na to aj internista a odborník na zdravie mozgu Dr. Austin Perlmutter. Perlmutter sa odvoláva na veľkú dlhodobú observačnú štúdiu publikovanú v Annals of Neurology.
Výskumníci sledovali viac ako 16 000 žien počas mnohých rokov. Ukázalo sa, že ženy, ktoré jedli viac čučoriedok a jahôd, mali pomalší úbytok kognitívnych funkcií. V jadre týchto výsledkov stoja polyfenoly. Ide o rozsiahlu skupinu rastlinných zlúčenín, ktoré pôsobia ako silné antioxidanty a modulátory bunkovej signalizácie. „Polyfenoly nie sú tuky, sacharidy, bielkoviny, vitamíny ani minerály. Bobuľové ovocie obsahuje mimoriadne vysoké množstvo polyfenolov, predovšetkým antokyanínov. Tieto pigmenty dávajú čučoriedkam ich hlbokú modrú farbu a zároveň ovplyvňujú zápalové dráhy, funkciu ciev a oxidačný stres.
Práca v The American Journal of Clinical Nutrition naznačila, že každodenná konzumácia divých čučoriedok môže podporiť kognitívne aj cievne funkcie u starších dospelých. Ďalšia štúdia na starších dospelých sa zamerala na extrakt z divých čučoriedok a na typické popoludňajšie „okno“ poklesu výkonu. K drobnému ovociu pridal Perlmutter ešte jednu praktickú poznámku: bobule a jahody si zachovajú vysoký obsah polyfenolov aj po zmrazení. Ak chceš z toho vyťažiť maximum, zaraď čučoriedky a jahody pravidelne, napríklad v kaši, v bielom jogurte, v tvarohu alebo len tak ako dezert po jedle. Striedaj druhy bobúľ, aby si rozšíril spektrum polyfenolov.
Kombináciu kakaa a bobúľ testovali aj vedci v kontrolovaných podmienkach. Klinická štúdia zameraná na konzumáciu kakaa a červených bobúľ zaznamenala zlepšenie exekutívnych funkcií v neurokognitívnych úlohách. Gastroenterológ Joseph Salhab poukazuje aj na ďalší dôležitý poznatok. Účinok kakaa však závisí od kvality spracovania. Menej technologicky upravené kakao si zachováva vyšší obsah polyfenolov. Intenzívna alkalizácia, ktorá zjemňuje chuť, však výrazne znižuje obsah aktívnych látok.
Odporúčaný denný príjem ovocia a zeleniny
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča denne skonzumovať aspoň päť porcií ovocia a zeleniny.‚‚Výskumy potvrdzujú, že strava chudobná na ovocie a zeleninu vedie k rôznym druhom neprenosných chorôb, ako sú kardiovaskulárne choroby, rakovina alebo obezita," hovorí odborníčka na výživu Alžbeta Béderová, z bratislavského Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. „Svetová zdravotnícka organizácia uvádza nízku spotrebu ovocia a zeleniny ako jeden z desiatich najdôležitejších rizikových faktorov, ktoré ohrozujú naše zdravie. Aj keď nemožno jednoznačne deklarovať vzájomnú príčinnosť medzi spotrebou určitého druhu ovocia alebo zeleniny a uvedených ochorení, bolo preukázané, že denná spotreba ovocia a zeleniny znižuje riziko ochorení," vysvetlila Béderová. Preto sa odporúča konzumácia minimálne 400 gramov ovocia a zeleniny v piatich denných porciách.
100% džúsy ako alternatíva
Aktuálna kampaň s podporou Európskej únie (EÚ) poukazuje, že jednu porciu možno nahradiť aj stopercentným džúsom alebo pyré. Porciou sa rozumie 200 mililitrov džúsu alebo 100-gramové balenie pyré. „Podľa platnej právnej úpravy EÚ, 100-percentné džúsy obsahujú 100 percent ovocia a zeleniny, z ktorých sú vyrobené buď priamo odšťavením, alebo z koncentrátu. Pridávanie konzervantov, farbív alebo príchutí, ktoré ovocie a zelenina neobsahujú, je zakázané. Navyše sa do ovocných alebo rajčinových džúsov nemôže pridávať cukor ani sladidlá," ozrejmila Béderová. Stopercentné džúsy sú nutrične veľmi podobné ovociu a zelenine, z ktorých boli vyrobené. Obsahujú takmer rovnaké množstvo cukru a majú podobnú kalorickú hodnotu. Zloženie závisí od konkrétneho druhu. Rozdiely sú aj v zložení vitamínov a minerálnych látok. Napríklad pomarančový či rajčinový džús je bohatý na vitamín C. Džúsy s dužinou alebo pyré majú zase viac vlákniny. Prísun vitamínu B9 môže zabezpečiť napríklad džús z červenej repy. Mrkvový džús a pyré zase obsahujú vitamín A.
Vplyv jahôd na kognitívne funkcie
Vedci z University of Cincinnati zistili, že každodenná konzumácia jahôd znižuje riziko demencie u ľudí v strednom veku. Dvanásť týždňov sledovali tridsať pacientov s nadváhou, ktorí zároveň trpeli miernou kognitívnou poruchou - problémy so sústredením a plánovaním. Museli sa zdržať jedenia bobuľového ovocia. Výnimkou bola dennej dávky jahôd v prášku zmiešanom s vodou.
Polovica účastníkov vo veku 50 až 65 rokov dostala prášok s ekvivalentom jednej šálky celých jahôd, zatiaľ čo druhá polovica dostala placebo. Výskumníci sledovali dlhodobú pamäť, náladu a metabolické zdravie účastníkov. V skupine s jahodovým práškom dosiahli lepšie výsledky v teste učenia sa zoznamu slov a zaznamenali u nich významné zmiernenie symptómov depresie.
„Jahody aj čučoriedky obsahujú antioxidanty nazývané antokyány, ktoré sa podieľajú na rôznych zdravotných benefitoch bobúľ, ako je zlepšenie metabolizmu a kognitívnych funkcií,“ uviedol Robert Krikorian, profesor psychiatrie a behaviorálnej neurovedy na University of Cincinnati. „Máme údaje, ktoré naznačujú, že ľudia, ktorí pravidelne konzumujú jahody alebo čučoriedky, majú počas starnutia pomalšiu mieru kognitívneho poklesu,“ dodal. Jahody obsahujú aj elagitaníny a kyselinu elagovú, ktoré majú viaceré zdravotné benefity - protizápalové, antioxidačné, antimikrobiálne a protirakovinové účinky.
Ovocie a zelenina ako prevencia depresií
Podľa najnovšieho výskumu dokáže zdravá strava, najmä ovocie a zelenina, pozitívne ovplyvniť mieru depresívnych symptómov. Experti z Centra pre zdravé starnutie mozgu pri Univerzite Nového Južného Walesu skúmali súvislosti medzi konzumáciou ovocia a zeleniny a symptómami depresie. Tento vzťah preskúmali u takmer 3 a pol tisíc dvojčiat. Využili na to dáta štyroch predošlých štúdií z Austrálie, Dánska, Švédska a Spojených štátov. Množstvo konzumovaného ovocia a zeleniny vedci rozdelili do troch kategórií - nízke, stredné a vysoké. Ukázalo sa, že vysoká konzumácia ovocia a vysoká konzumácia zeleniny je spojená s menšími prejavmi depresií v porovnaní s ľuďmi, ktorí konzumujú ovocie a zeleninu len málo. Rovnaká súvislosť platila aj pre strednú konzumáciu zeleniny, pri ovocí sa v tejto skupine nepodarilo odhaliť pozitívny vplyv.
Mentálne postihnutie a výživa
Mentálne postihnutie, predtým známe ako mentálna retardácia, je stav, ktorý ovplyvňuje intelektuálne schopnosti a adaptívne správanie jedinca. Tento článok sa zameriava na špecifiká stravovania a diéty pre osoby s mentálnym postihnutím, s cieľom zabezpečiť ich optimálny vývin a zdravie.
Definícia mentálneho postihnutia
Mentálne postihnutie charakterizuje celkové zníženie intelektových schopností, ktoré vzniká v priebehu vývinu jedinca a je sprevádzané poruchami adaptácie, teda nižšou schopnosťou orientovať sa v životnom prostredí. Intelektová schopnosť sa meria štandardizovanými inteligenčnými testami a ich výsledkom je inteligenčný kvocient (IQ). Adaptívne správanie zahŕňa koncepčné, sociálne a praktické zručnosti. Koncepčné zručnosti zahŕňajú schopnosť prijímania a porozumenia reči a schopnosť vyjadrovania sa. Medziľudské vzťahy a schopnosť empatie patria k sociálnym zručnostiam.
Stupne mentálneho postihnutia
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (WHO) sa mentálne postihnutie rozdeľuje do niekoľkých stupňov podľa závažnosti a IQ:
- Ľahká mentálna retardácia (IQ 50-69): Psychické procesy a reč sú len čiastočne oneskorené a obmedzené. V dospelosti dokážu svoje nedostatky „zamaskovať" v situáciách, v ktorých môžu uplatniť naučené rečové stereotypy. Bývajú tvrdohlaví, ale ľahko sa dajú ovplyvniť.
- Stredne ťažká mentálna retardácia (IQ 35-49): Vo všetkých oblastiach psychomotorického vývinu je nápadné zaostávanie. Postupne si dokážu osvojiť základy samoobsluhy, jednoduché pracovné zručnosti, ktoré vykonávajú pod vedením.
- Ťažká mentálna retardácia (IQ 20-34): Psychomotorický vývin je výrazne oneskorený. Oneskorené je sedenie, státie a chodenie, pričom majú slabý svalový tonus. Ich pohyby sú hrubé a nekoordinované. Aj tu je možné naučiť sa aspoň zopár jednoduchých slov.
- Hlboká mentálna retardácia (IQ pod 20): Toto najťažšie postihnutie, pri ktorom je potrebný trvalý dozor, nie je časté. Ľudia s touto mentálnou retardáciou sú zvyčajne imobilní, upútaní na posteľ.
Príčiny mentálneho postihnutia
Príčiny mentálneho postihnutia možno rozdeliť do troch kategórií:
- Endogénne faktory: Vrodené príčiny, ktoré sa vyvíjajú počas embryogenézy a sú zväčša podmienené geneticky.
- Exogénne faktory: Rôzne fyzikálne, chemické a biologické látky, ktoré pôsobia škodlivo na plod. Na poškodení plodu a centrálneho nervového systému sa podieľajú rôzne infekčné choroby ako napríklad toxoplazmóza alebo rubeola.
- Sociálne faktory: Zaostávanie v mentálnom vývine môže byť spôsobené zanedbávaním zo strany sociálneho prostredia, hlavne rodiny.
Špecifiká stravovania osôb s mentálnym postihnutím
Stravovanie osôb s mentálnym postihnutím si vyžaduje individuálny prístup a zohľadnenie stupňa postihnutia, pridružených zdravotných problémov a schopností jedinca. Je dôležité zabezpečiť vyváženú a nutrične hodnotnú stravu, ktorá podporuje ich zdravie a vývin.
Dôležité aspekty stravovania
- Konzistencia stravy: Pre osoby s ťažkosťami pri prehĺtaní (dysfágia) je potrebné upraviť konzistenciu stravy. Strava by mala byť mäkká, kašovitá alebo tekutá, aby sa predišlo riziku dusenia.
- Alergie a intolerancie: Je potrebné zohľadniť prípadné alergie a intolerancie na potraviny.
- Diétne obmedzenia: V prípade pridružených zdravotných problémov (napr. diabetes, epilepsia) je potrebné dodržiavať diétne obmedzenia.
- Príjem tekutín: Dôležité je zabezpečiť dostatočný príjem tekutín, aby sa predišlo dehydratácii.
- Motivácia k jedeniu: Podporovať samostatnosť pri jedení a vytvárať príjemné prostredie počas jedla.
- Pravidelnosť stravy: Dodržiavať pravidelný režim stravovania, s 5-6 menšími porciami jedla denne.
Príklad jedálnička
Nasledujúci príklad jedálnička je len orientačný a je potrebné ho prispôsobiť individuálnym potrebám jedinca.
- Raňajky: Ovsenná kaša s ovocím a orechmi, Celozrnné pečivo s maslom a syrom, Jogurt s ovocím
- Desiata: Ovocie (banán, jablko, hruška), Zelenina (mrkva, uhorka), Malý sendvič
- Obed: Polievka (zeleninová, vývar), Hlavné jedlo (mäso, ryba, strukoviny) s prílohou (ryža, zemiaky, cestoviny) a zeleninovým šalátom
- Olovrant: Tvaroh s ovocím, Smoothie, Keksík
- Večera: Zeleninová polievka, Pečené mäso so zeleninou, Vajcia so zeleninou
- Druhá večera (ak je potrebná): Mliečny nápoj, Jogurt
Technologické pomôcky a ich využitie
Tento článok poukazuje na to, akým spôsobom možno využívať technologické pomôcky na všestranný rozvoj schopností detí s postihnutím. Zameriava sa na možnosti adaptovaných pomôcok s ovládačmi, komunikátorov a tiež rôznych interaktívnych pomôcok v Snoezelen miestnosti.
Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím tvoria len malé percento populácie, ale napriek tomu si ich podpora a vzdelávanie vyžaduje vysokú mieru nasadenia a je veľkou výzvou pre špeciálnych pedagógov. Tieto osoby majú IQ 24 alebo menej. Úroveň ich kognitívnych funkcií bežne zodpovedá senzo-motorickému štádiu vývinu. Na validné zistenie ich intelektovej kapacity nie je možné aplikovať bežné štandardizované testy.
Podľa Fröhlicha (2003) osoby s ťažkým postihnutím žijú v podmienkach komplexného narušenia značného množstva ich schopností. Postihnuté sú spravidla všetky možnosti prežívania a výrazové možnosti. Značne obmedzené alebo pozmenené sú aj kognitívne, fyzické, emocionálne, ale aj sociálne a komunikačné zručnosti. V dôsledku mentálneho postihnutia majú problémy spracovať prichádzajúce informácie a porozumieť svetu okolo seba. Bežne sa vyskytujú prejavy stereotypného správania, ako je dávanie rúk do úst, škriabanie rúk alebo hryzenie predmetov. Títo jednotlivci majú problémy s dosahovaním, uchopovaním, udržaním predmetov a manipuláciou s nimi. Porozumenie hovorenej reči je slabé alebo až žiadne a tiež nie je u nich evidentná symbolická interakcia s objektmi. Vysielajú len slabé komunikačné signály (vokalizácia, pohľad, reč tela, zmena výrazu tváre alebo svalového tonusu), aby sa vyjadrili. Tieto signály ostávajú často nepovšimnuté a je náročné ich správne interpretovať. Bez ohľadu na vek títo jednotlivci žijú v zmenšenom svete a mnohé sa sústredí na priamy kontakt človeka s človekom. Je veľmi náročné dosiahnuť uspokojenie aj základných potrieb.
Ovládače a ich funkcia
Jedným z najpoužívanejších prostriedkov sú ovládače. Sú to technické prostriedky, ktoré sú navrhnuté tak, aby umožnili týmto jednotlivcom dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich. Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku. Ako uvádza Mechling (2006) žiaci sa učia, že stlačením tlačidla môžu prezentovať svoje preferencie, priania, potreby a iné informácie. Je dokázané, že jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím sú schopní naučiť sa pracovať s ovládačmi, pochopiť vzťah medzi príčinou a následkom a kontrolovať svoje prostredie. Tiež sú schopní naučiť sa pracovať s jedným ovládačom alebo aj s viacerými ovládačmi naraz a vyberať si preferované stimuly. Aby sa naučili s ovládačmi pracovať, vyžaduje si to schopnosť kontrolovať (stlačiť) ovládač a zbadať alebo počuť efekt. U mnohých žiakov si toto vyžaduje veľa času.
Stimuly, ktoré žiak prostredníctvom ovládača vyvolá, musia byť pre neho dostatočne motivujúce, teda musia byť dostatočne preferované a obľúbené. Ešte pred tým treba zistiť preferencie konkrétneho žiaka. Môžu to byť zvuky, hudba, pohybujúce sa hračky, vibrácie a iné. Pomocou ovládačov môžeme rozšíriť možnosti hry u týchto detí a voľnočasových aktivít, keďže je možné spájať ich aj s rôznymi hračkami alebo predmetmi bežnej potreby. Stlačením tlačidla na ovládači môže dieťa hračku aktivovať - dostať ju do pohybu alebo vyvolať zvuky, ak je hračka ozvučená. Tiež je možné sprístupniť im predmety bežnej potreby, ako napríklad rádio alebo prehrávač s obľúbenou hudbou. Navyše, okrem hračiek a bežných predmetov sú dostupné počítačové programy na učenie sa príčiny a následku prostredníctvom ovládačov. Tieto programy majú v sebe zakomponované motivačné prvky, ako sú svetlo, zvuk, hudba alebo animácia.
Na to, že videá, ktoré majú pre jednotlivca osobný význam, môžu byť vhodným prostriedkom na učenie sa pracovať s ovládačom, poukazujú výsledky štúdie, ktorú uskutočnila Mechling (2006). Zúčastnili sa jej traja žiaci s hlbokým mentálnym a viacnásobným postihnutím. Vývinová úroveň ani u jedného z nich neprekračovala 13 mesiacov. Na osvojenie zručnosti pracovať s ovládačom boli použité adaptované hračky, počítačové programy na učenie sa príčiny a následku a personalizované videá s obľúbenými činnosťami a známymi ľuďmi, ktoré boli vytvorené podľa potrieb každého žiaka. Mechling (2006) poukazuje aj na niektoré nevýhody používania adaptovaných hračiek alebo počítačových programov. Môže nastať situácia, že učitelia majú k dispozícii napríklad len jednu alebo dve hračky alebo musia používať ten istý software dlhú dobu. To môže mať za následok znížený záujem žiakov o aktiváciu hračiek alebo prácu s daným softwarom. Aj napriek tomu, že žiaci s ťažkým a viacnásobným postihnutím potrebujú dlhú dobu opakovať rovnaké aktivity, môže byť konkrétna činnosť po nejakom čase pre žiaka nudná. Tiež sa môže stať, že konkrétna hračka alebo software nie je pre daného žiaka dostatočne motivujúci.
Komunikátory a alternatívna komunikácia
Sú prostriedkom alternatívnej a augmentatívnej komunikácie a využívajú sa na osvojenie komunikačných zručností u jednotlivcov, ktorí majú obmedzené možnosti vyjadrovania. Ide o jednotlivcov s autizmom, mentálnym, telesným alebo viacnásobným postihnutím. Komunikátory s hlasovým výstupom sú elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie (ako je stlačenie obrázka alebo iného symbolu na klávesnici) do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči. Existujú rôzne typy komunikátorov. Niektoré majú podobu adaptovaného tlačidla (ako vyššie popísané ovládače) a je možné na ne nahrať jeden odkaz alebo sekvenciu odkazov a stlačením tlačidla zaznie nahraný odkaz. Iné komunikátory pozostávajú z viacerých tlačidiel (2, 4, 9, 20 alebo 32 tlačidiel) s rôznymi obrázkami a symbolmi. Komunikátory nielen rozšíria možnosti komunikácie, ale komunikačné prejavy (najmä jednotlivcov s ťažkým postihnutím) sa stanú zrozumiteľné, keďže hovorená správa sa dá jasne interpretovať, na rozdiel od neverbálnych, prelingvistických prejavov týchto jednotlivcov.
Lancioni et al. (2007) vypracoval prehľad výskumov, ktoré sledovali efektivitu systému PECS (Picture Exchange Communication System - výmenný obrázkový komunikačný systém) a komunikátorov na schopnosť žiakov s mentálnym postihnutím prezentovať svoje požiadavky a želania. Pre ilustráciu uvedieme výsledky niektorých z nich. Traja žiaci s autizmom a ťažkým mentálnym postihnutím sa naučili prostredníctvom komunikátora so zodpovedajúcimi obrázkami požiadať o obľúbené jedlo, nápoj alebo aktivitu. Iný výskum staršieho data, ktorý uskutočnili Shepis a Reid (1995 in Ware, 2003), popisuje mladé dievča s hlbokým mentálnym postihnutím (Megan), ktorá komunikovala prostredníctvom vokalizácie a gest, ktoré nebolo jednoduché interpretovať. Učila sa používať komunikátor, aby mohla požiadať o konkrétnu vec stlačením príslušnej fotografie (koláč, kakao, klavír, časopis). Výsledkom bolo, že keď mala Megan k dispozícii komunikátor, počet interakcií medzi ňou a opatrovateľmi sa viac ako zdvojnásobil.
Snoezelen miestnosti
Pôvodne boli určené jednotlivcom s ťažkým mentálnym a viacnásobným postihnutím ako miesto na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností. Všetko vďaka svetelným efektom, hudbe, vôňam a rôznym materiálom na stimuláciu všetkých zmyslov. V súčasnej dobe sú neodmysliteľným prostriedkom podpory uvedenej skupiny jednotlivcov. Možno konštatovať, že dnes je potenciál a možnosti využitia týchto miestností vyšší, a to aj z toho dôvodu, že sa do nich zakomponovali rôzne interaktívne prvky. To znamená, že dieťa s ťažkým a viacnásobným postihnutím nemusí len pasívne sledovať a prijímať rôzne podnety, ale môže ich samo vyvolať a získať spätnú väzbu na vlastnú aktivitu.
tags: #iq #ovocie #mentalne #postihnutych