Islamské recepty z baraniny

Varenie je často vnímané ako umenie, ktoré spája ľudí a kultúry. V rámci islamskej tradície má varenie špeciálne miesto, pričom mnohé recepty sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Baranina je jedným z najobľúbenejších druhov mäsa v islamskej kuchyni, cenená pre svoju chuť a výživové vlastnosti. V tomto článku sa ponoríme do sveta islamských receptov z baraniny, preskúmame ich bohatstvo a rozmanitosť.

Islamská kuchyňa je známa svojou pestrosťou a hlbokými kultúrnymi koreňmi. Jedným zo základných princípov viacerých náboženstiev, vrátane islamu, je pôst, ktorý čistí telo a hlavne dušu. Tento princíp sa odráža aj v spôsobe prípravy jedla, kde sa kladie dôraz na čerstvé suroviny a tradičné metódy varenia.

Baranina v islamskej kuchyni

Baranina je v islamskej kultúre považovaná za jedno z najcennejších druhov mäsa. Používa sa pri rôznych príležitostiach, od bežných rodinných jedál až po slávnostné hostiny a náboženské sviatky, ako je Eid al-Adha (Sviatok obetovania). V islamských krajinách, ako sú Spojené arabské emiráty, je baranina základom mnohých tradičných jedál.

V Spojených Arabských Emirátoch (SAE), federatívne zložených zo siedmich emirátov s hlavným mestom Abú Zabí, žije iba 20% pôvodných domorodcov Emirátčanov. Zvyšných 80% sú prisťahovalci, vo väčšine z Pakistanu, Filipín, Egypta, Nepálu, Indie, Bangladéša, Iránu a z ďalších krajín, tam pracujúci a tvoriaci nevídaný blahobyt pre tých vyvolených domácich. Títo robotníci žijú skromne na ubytovniach po piatich-šiestich na izbe, domov chodia zriedka, tak raz za rok alebo aj menej, a zo svojich zárobkov podporujú svoje doma žijúce rodiny. V sezóne pracujú v tej horúčave bez prestávky 12 i viac hodín denne, o odboroch a o inom pracovno-sociálnom zabezpečení neslýchať. Pritom sú spokojní a vďační za možnosť pracovať a zarábať, pravdepodobne na ich miesta čakajú zástupy mnohých ďalších. O cestovnom pase a možnosti spoznávať iný svet väčšinou z finančných dôvodov záujem nemajú, o takom niečom len snívajú. Ich príjmy sú porovnateľné s našimi priemernými zárobkami, sú však niekoľkonásobne vyššie ako u nich doma, v ich materských krajinách.

Strava na systém švédskych stolov je v hoteloch všade pestrá a bohatá. Prvé dni by oči jedli, až sa „prežerieš“, príde ti z cudzokrajného jedla a premiéry alkoholu nevoľno, musíš dať oddych, začneš jesť normálne porcie a ku koncu si už nevieš vybrať, čo by ti zachutilo a tešíš sa na svoju domácu stravu. Takto nejako je to štandardne. Mne väčšinou v základe fádne omáčky so štipľavými koreninami priveľmi nešmakujú. Knedle nevidíš a v islamských krajinách bravčové vôbec alebo minimálne. Aj údeniny majú iný šmak ako u nás. Cestoviny bývajú všade fajn a morské príšery ako guma tiež. Toto mi na cestách v limitovanom čase nevadí. V takom hoteli je Babylon národov, ktoré sa pri stravovaní na tesno v jedálňach stretávajú a spoznávajú. Verte, neverte, mladí, strední, starí, deti, zo všetkých kútov sveta (teraz sme si pokecali napr. s Uruguaycami) takmer všetci plytvajú. Naložia si hromady, nezjedia, obsluha odnesie, zopakujú niekoľko krát po sebe. A to v „all inclusive“ tri krát denne plus v baroch a v kluboch aj viac razy. Odhadujem, že tento kvalitný, veľmi drahý potravinový odpad tvorí viac ako polovicu ponuky. Pre mňa strašné! Jedna z ďalších silných neúct voči našej matičke Zemi. Myslel som si, že ekologická výchova vo svete pokročila oveľa viacej.

Pre cudzinca neverca alebo iného vierovyznania sú mešity zaujímavé stavby. Tá najväčšia a najhonosnejšia je v Abú Zabí. Už som však nevidel a nepočul zvolávať veriacich k povinným piatim denným modlitbám muezína z mäsa a kostí, ale príjemný mužský hlas vo výške až kontratenoru, ktorý sa pravidelne hlasno ozýval z reproduktorov minaretov. Na viacerých verejných miestach ako aj v hoteloch v každej izbe sa nachádzajú smerové značky, zobrazujúce najposvätnejší Dom Boží (Bajt Alláh), teda Kábu (Ka‘ba) nachádzajúcu sa v Mekke, ku ktorej otočení čelom sa moslimovia modlia, a ku ktorej majú za povinnosť aspoň raz za život vykonať púť. Práve teraz 3. apríla začína pôstny mesiac ramadán (prorokovi Mohamedovi sa v tomto mesiaci zjavili prvé verše Koránu, ktorého obsah sa od tých čias ani v najmenšom nezmenil). Počas ramadánu možno konzumovať jedlo a piť nápoje (tiež fajčiť, či milovať sa) iba počas noci, a to od poslednej večernej do prvej rannej modlitby.

Typické islamské recepty z baraniny

Existuje nespočetné množstvo spôsobov prípravy baraniny v islamskej kuchyni. Medzi najznámejšie patria:

• Kabsa: Tradičné jedlo zo Saudskej Arábie, ktoré sa skladá z ryže a baranieho mäsa, ochuteného zmesou špecifických korenín.
• Biryani: Vôňou a chuťou bohaté jedlo, ktoré pochádza z južnej Ázie, s vrstvami ryže a marinovaného baranieho mäsa, varené v jednom hrnci.
• Tagine: Marocký pokrm varený v hlinenej nádobe s rovnakým názvom, kde sa baranina dusí s rôznou zeleninou, sušeným ovocím a koreninami.
• Kebab: Grilované kúsky baranieho mäsa, často marinované v jogurte a korenín, podávané s chlebom a zeleninou.

Príprava a dochucovanie

V islamskej kuchyni sa kladie veľký dôraz na správnu prípravu mäsa a použitie aromatických korenín. Baranina sa často marinovaná v jogurte, citrónovej šťave a zmesi korenín, ako je rasca, koriander, kurkuma, škorica a kardamón. Tieto ingrediencie dodávajú mäsu hlbokú chuť a jemnosť.

V rámci poznávacieho zájazdu do Spojených Arabských Emirátov som navštívil okrem iných dubajských atrakcií aj práve prebiehajúce EXPO. Pocit z výstavy bol taký, že v prevažnej miere je prenos želanej informácie k oslovovaným subjektom založený na všetkých možných efektoch pôsobiacich na zmysly človeka. Obávam sa, že na človeka priemerného až podpriemerného. Normálnemu, bežne všeobecne vzdelanému človeku sa takto prezentujú pre neho už známe fakty.

Na Slovensku bezbrehý liberalizmus spôsobil pomenej slovenských výsostných znakov, symbolov, charakteristík. Veď aj načo? Rozprával som s mnohými taxikármi v Dubaji, ktorí minulý rok odviezli 49 miliónov návštevníkov, no iba s obtiažami som im dokázal vysvetliť, kde vlastne to Slovensko je. Už sa akosi národnostné prvky nenosia.

V centre mesta na hlavnej triede Šejka Zayeda je sedem pruhov tam sedem späť. Vodiči môžu ísť rýchlosťou do 130 km/h, vôbec nie sú nervózni, jazdia rýchlo a na blízky doraz. Napriek tomu sme za celý čas nášho pobytu videli iba jednu haváriu. Všetky autá musia byť čisté, inak priletí mastná pokuta. Za priestupky - mastná pokuta. Všade kamery, policajta vidíš zriedka. Prím v autoparku evidentne hrajú Japonci, najmä Toyota a jej „lietadlová loď“ Lexus, pomenej Mercedes a VW. Forda nevidíš, islamské krajiny sa s Američanmi veľmi nemilujú. Liter benzínu za normálnych časov je asi 70 našich centov, teraz okolo eura, lebo je kríza. Smerom von z mesta sme videli iba jednu ťažobnú ropnú vežu, veľa ich je v púšti aj na mori, ako nám bolo povedané. Infraštruktúru stále raketovým tempom rozširujú a vylepšujú. Pri ohromnej prevádzke a v tom teple, asfaltový (?) povrch je stále všade neuveriteľne rovný a stabilný. Nechápal som. Inak funguje metro a aj električka, vozeň vyzerá ako náš vláčik na jednokoľajke v modernom vyhotovení. To využívajú vraj veľmi sporovliví Južní Kórejci. Mestský autobus som videl premávať iba na verejnej pláži. Kamióny a nákladiaky (asi nad 3,5 tony) majú svoju osve diaľnicu. No a to preslávené Ferrari, menej Lamborghini, vidíš iba v spojení s bohatým Arabom v klasickom bielom oblečení.

Pochopiteľne, pre cudzinca neverca alebo iného vierovyznania sú mešity zaujímavé stavby. Tá najväčšia a najhonosnejšia je v Abú Zabí. Už som však nevidel a nepočul zvolávať veriacich k povinným piatim denným modlitbám muezína z mäsa a kostí, ale príjemný mužský hlas vo výške až kontratenoru, ktorý sa pravidelne hlasno ozýval z reproduktorov minaretov. Na viacerých verejných miestach ako aj v hoteloch v každej izbe sa nachádzajú smerové značky, zobrazujúce najposvätnejší Dom Boží (Bajt Alláh), teda Kábu (Ka‘ba) nachádzajúcu sa v Mekke, ku ktorej otočení čelom sa moslimovia modlia, a ku ktorej majú za povinnosť aspoň raz za život vykonať púť. Ešte spomeniem, že práve teraz 3. apríla začína pôstny mesiac ramadán (prorokovi Mohamedovi sa v tomto mesiaci zjavili prvé verše Koránu, ktorého obsah sa od tých čias ani v najmenšom nezmenil). Počas ramadánu možno konzumovať jedlo a piť nápoje (tiež fajčiť, či milovať sa) iba počas noci, a to od poslednej večernej do prvej rannej modlitby.

V minulosti sme pobehali viacero teplých letovísk a rezortov. Strava na systém švédskych stolov je všade pestrá a bohatá. Prvé dni by oči jedli, až sa „prežerieš“, príde ti z cudzokrajného jedla a premiéry alkoholu nevoľno, musíš dať oddych, začneš jesť normálne porcie a ku koncu si už nevieš vybrať, čo by ti zachutilo a tešíš sa na svoju domácu stravu. Takto nejako je to štandardne. Mne väčšinou v základe fádne omáčky so štipľavými koreninami priveľmi nešmakujú. Knedle nevidíš a v islamských krajinách bravčové vôbec alebo minimálne. Aj údeniny majú iný šmak ako u nás. Cestoviny bývajú všade fajn a morské príšery ako guma tiež. Toto mi na cestách v limitovanom čase nevadí.

tags: #islandske #recepty #baran