Zdravé na strome, zhnité v sklade? Tento problém trápi mnohých pestovateľov ovocia. Uskladnené ovocie má vydržať niekoľko mesiacov, no často sa už po pár týždňoch objavia hniloba, škvrny či nepríjemné černenie dužiny. Väčšina problémov pritom nezačína v pivnici, ale už počas vegetácie a zberu. Ak chcete, aby jablká a hrušky vydržali čo najdlhšie, musíte vedieť, čomu sa vyhnúť.
Choroby začínajú na strome
Uskladnené ovocie počas zimy často podlieha bakteriálnym, hubovým a fyziologickým chorobám, ktoré sa prejavujú hnednutím dužiny, čerňami, škvrnami a hnilobou celých plodov. Príčina týchto problémov však väčšinou nevzniká počas skladovania, ale už v období rastu a dozrievania plodov na stromoch. Na vyvíjajúce sa plody vplýva množstvo faktorov - výskyt chorôb, škodcov, ale aj spôsob výživy stromov. Práve tieto okolnosti rozhodujú o tom, ako dlho jablká či hrušky po obratí v skladovacích priestoroch vydržia.
Najväčšie straty spôsobuje cicavý hmyz, ako sú vošky, molice, roztoče, osy, sršne či vtáctvo. Poškodzovaním pokožky, vyciciavaním šťavy a tvorbou medovice vytvárajú vstupnú bránu pre rýchly rozklad plodov, a to nielen na stromoch, ale najmä po ich uskladnení.
Najrozšírenejšími a zároveň najnebezpečnejšími skladovacími chorobami sú hnedá a čierna hniloba, ktoré spôsobujú postupné alebo rýchle mäknutie, hnednutie a sčernanie dužiny.
Bez vápnika a bóru
Ak chcete získať kvalitné ovocie vhodné na dlhodobé skladovanie, musíte ovocným stromom vytvoriť optimálne podmienky už počas vegetácie. Mimoriadne nebezpečné sú fyziologické choroby, ktoré vznikajú pri nedostatku živín. Okrem hlavných prvkov, ako sú dusík, fosfor a draslík, zohrávajú zásadnú úlohu aj stopové prvky. Nenahraditeľný je najmä vápnik, ktorého nedostatok sa prejavuje fyziologickou škvrnitosťou plodov, známou aj ako horká pehovitosť. Pod pokožkou sa tvoria skorkovatené škvrny rôznej veľkosti, ktoré znehodnocujú dužinu. Pri nedostatku bóru sa vyskytuje hnedá škvrnitosť dužiny, pričom škvrny siahajú hlboko do plodov a ovocie má horkú chuť. Veľmi rozšírená a nebezpečná je aj Jonathanová škvrnitosť plodov, pri ktorej sa objavujú hnedé a čierne škvrny prechádzajúce do celej dužiny. Takéto plody v priebehu niekoľkých dní zmäknú a sčernejú.
Výskyt týchto chorôb možno obmedziť správnou výživou, presvetľovacím rezom a ochranou stromov, no veľkú úlohu zohráva aj samotné skladovanie.
Monilióza - nebezpečná plesňová infekcia
Žiadneho pestovateľa nepoteší, keď sa v čase zberu musí potýkať so zhnitou úrodou. Na šťavnatú hrušku či jablko sa teší celú sezónu. Vo vašej záhrade šarapatí moníliová hniloba ovocia. Spôsobuje ju huba Monilinia fructigena, ktorá infikuje plody jabloní, hrušiek, sliviek, broskýň a iného ovocia. Na plodoch sa objavujú veľké hnedé škvrny, ktoré postupne prenikajú do dužiny, až kým plod nezačne hniť. Táto choroba sa rýchlo šíri v záhrade a môže v krátkom čase infikovať väčšinu jabloní a hrušiek, najmä počas teplého a vlhkého počasia.
Po tom, čo sa na plode vytvorí hnedá hniloba, začne huba prerastať do krémových vankúšikov najčastejšie v sústredných kružniciach. Poškodené plody môžu opadnúť, ale často zostávajú visieť na stromoch, kde sa postupne vysušujú a scvrkávajú, čo vedie k ich mumifikácii. Napriek tomu, že sa zdá, že týmto procesom problém končí, opak je pravdou. Mumifikované plody totiž zostávajú zdrojom infekcie pre nasledujúcu sezónu.
Hoci je monilióza hubová choroba, zväčša sa sama od seba na plodoch nevyskytne. V podstate čaká, kým dôjde k ich mechanickému poškodeniu či už osami, obaľovačmi, inými škodcami, krupobitím alebo nešetrným zberom. Ak už zistíte, že plod je zasiahnutý moníliovou hnilobou, okamžite ho odstráňte zo stromu, zo zeme alebo na jeseň spod stromov vyhrabte opadané lístie.
Monilióza je tiež obávanou chorobou pri skladovaní jabĺk a hrušiek. Ak počas zberu nebudete s plodmi zaobchádzať opatrne alebo ak uskladníte mechanicky poškodené, hnitie a tvorba krémových „vankúšikov“ sa čoskoro prejaví.
Správny zber a skladovanie
Na uskladnenie treba vždy oberať vyzreté plody. Predčasne obraté ovocie rýchlo vädne, naopak prezreté alebo mrazom poškodené plody strácajú chuťové vlastnosti a rýchlo podliehajú hnilobám. Plody je potrebné oberať miernym pootočením tak, aby mali stopku a nepoškodil sa plodonosný obrast. Ovocie nenapichávajte nechtami a opatrne ho ukladajte do košov a debničiek, aby ste predišli otlakom. Už pri zbere plody trieďte a mierne poškodené kusy spracujte na mušt, sušenie alebo iné produkty.
Vytriedené ovocie skladujte vo vyčistených, vybielených a vydezinfikovaných priestoroch s teplotou 2 až 5 °C a vzdušnou vlhkosťou okolo 85 percent. Miestnosti pravidelne vetrajte, ovocie kontrolujte a napadnuté plody včas odstraňujte. Jablká a hrušky je vhodné skladovať podľa odrôd, nie vo veľkých vrstvách, prípadne v samostatných debničkách. Dôležitou zásadou je oddelené skladovanie ovocia a zeleniny, pretože dýchaním ovocie stráca svoje typické chuťové vlastnosti.
Počas celého obdobia skladovania hnijúce jablká pravidelne odstraňujte, aby sa hniloba nešírila.
Pehovitosť jabĺk - fyziologická porucha
Pehovitosť jabĺk je fyziologická porucha plodov, ktorá spôsobuje tmavé škvrny na jablkách neskoro v sezóne alebo pri skladovaní. S pehovitosťou jabĺk nie sú spojené žiadne plesne, baktérie ani vírusy, ide teda o fyziologickú poruchu. Pehovitosť je spôsobená nízkou hladinou vápnika v ovocí a zlou distribúciou vápnika v strome počas vývoja ovocia. Pehovitosť je zvyčajne spojená s nepravidelným prísunom vody, ktorá bráni vstrebávaniu vápnika a jeho cirkulácii okolo stromu.
Hnedé škvrny zasahujúce do dužiny jabĺk - to je pehovitosť. Ide o poruchu fyziologického charakteru. Príčinou je nedostatok prístupného vápnika v pôde. Problém sa opakuje v suchších a teplých rokoch s minimálnym množstvom zrážok. Môže sa vyskytnúť u jedincov, ktoré sú pestované na pôdach výdatne hnojených maštaľným hnojom a trusom drobných domácich zvierat. Pehovitosť nepoškodzuje všetky odrody jabloní.
Na povrchu plodov sa prejavuje tmavozelenými preliačinami, pod ktorými sa nachádzajú hnedé ostrovčeky odumretého pletiva dužiny, zasahujúce často až do hĺbky 5-10 mm. Podobné príznaky sa často objavujú aj na Jonathane. V prípade nedostatku bóru vznikajú hnedé škvrny, ale hlboko v dužine. Na prvý pohľad je plod zdravý a často škvrny zistíme až po rozkrojení plodu.
Možnosti ochrany a prevencie
Proti pehovitosti (ale aj proti Jonathanovej škvrnitosti) treba bojovať komplexne. Okrem používania listových hnojív so zvýšeným obsahom vápnika treba dbať aj na harmonickú výživu a pravidelný rez stromov, aby sme každý rok udržali rovnomernú násadu plodov. Keďže sa jedná o fyziologické ochorenie, nie je nutné použiť žiaden fungicíd.
Pre domácich záhradkárov sa odporúča rozpustiť 10 g dusičnanu vápenatého na liter vody a aplikovať ho ako jemný sprej na stromy až do bodu, kedy roztok zmáča listy, ale nestiekne. Pridajte zmáčadlo alebo niekoľko kvapiek čistiaceho prostriedku, aby ste pomohli prípravkom zvlhčiť listy. Striekajte iba pri teplotách pod 21 °C a len večer, aby ste predišli „hrdzaveniu“ (kde sa na šupke jabĺk tvoria hrubé hnedasté škvrny).
V menších záhradách nie je priama chemická ochrana proti monilióze spravidla potrebná. Mnoho odborníkov z praxe však odporúča preventívne ošetrenie postrekmi proti chrastavosti. Na jeseň, po zbere, ošetrujte stromy roztokom síranu meďnatého (100 g na 10 litrov vody, spotreba - 2-3 litre na strom), ktorý pomôže zničiť zvyšky infekcie.
Ivan Hričovský: ČO SÚ TO ZA ŠKVRNY NA NAŠICH JABLKÁCH?
Samozrejme, najlepším spôsobom boja proti monilióze je prevencia. Vždy je ľahšie predchádzať rozvoju ochorenia, ako ho liečiť. Jedným z nevyhnutných opatrení na prevenciu moniliózy je správne umiestnenie ovocných stromov (ak je to možné, vyberte vyvýšené a dobre vetrané miesta), ako aj včasné tvarovanie a sanitárne prerezávanie jabloní, v dôsledku čoho je osvetlenie korún a zlepší sa priepustnosť vzduchu cez ne.
Nezabudnite sa starať o kmene stromov, pravidelne uvoľňovať pôdu a hnojiť stromy makro- a mikroelementmi. Tieto opatrenia môžu znížiť riziko poškodenia jabloní nielen hnilobou plodov, ale aj inými nebezpečnými chorobami. Počas celého vegetačného obdobia by ste mali sledovať stav ovocných stromov - zbierať a spaľovať opadané lístie a napadnuté kvety, ako aj plody so známkami poškodenia, včas odstraňovať poškodené vetvičky a výhonky.
Pri zbere narábajte s ovocím opatrne a neskladujte jablká so známkami poškodenia (popraskaná šupka, otlaky).