Husacie a kačacie hody: Tradičné pochúťky a ich miesta na Slovensku i v zahraničí

Turisti a zahraniční návštevníci považujú husacinu a kačacinu za naše národné jedlá. Keď nám, Slovákom, prídu priatelia a známi z cudziny, a my im chceme poukazovať všetko, čo na našej krajine máme radi, jednou zo zastávok bude určite aj nejaká dobrá reštaurácia, pravdepodobne so špecializovaným kačaco-husacím týždňom.

História a pôvod husacích hodov

História husacích hodov siaha hlboko do minulosti, kedy boli husi bežnou súčasťou vidieckeho života. Spojenie chovu husí a úrody zeme vytvorilo základ pre vznik tohto sviatku. Pôvodne sa husacie hody viazali na deň menín Martinov, čím sa vzdávala úcta svätému Martinovi Tourskému. Tradícia pečenia husí sa k nám preniesla z nemecky hovoriacich krajín, kde sú súčasťou martinských dní. Podľa legendy rušili husi svätého Martina počas kázní, a preto ich dedinčania upiekli. Iná legenda hovorí, že Martina otec skryl pred rímskymi vojakmi medzi husami. V našich končinách sa husacie hody spájajú aj s vinobraním. Na Slovensku sa tradícia husacích hodov ujala najmä v južných oblastiach s dostatkom prírodných zdrojov. Veľkú úlohu pri jej rozšírení zohral aj predaj husí na trhoch, ktorým si gazdinky dopĺňali rodinný rozpočet. Popri sviatku sv. Martina sa husacie hody stali samostatnou sezónou, ktorá trvá od augusta až po Vianoce. Husacie a kačacie špeciality ani dnes nie sú bežnou záležitosťou a pre ľudí sú malým sviatkom. Hoci sa husacie mäso nepovažuje za diétne, jeho striedma konzumácia môže byť prospešná vďaka obsahu bielkovín, vitamínov a minerálov.

Jesenné hody s pečenou kačicou majú v slovenských tradíciách hlboké korene. Už od stredoveku sa s príchodom jesene organizovali hostiny po skončení poľných prác. Záznamy o husacích a kačacích hodoch siahajú až do 13. storočia. Tieto jesenné oslavy sa zväčša viazali na dozrievanie úrody a sviatok svätého Martina (11. novembra), keď naši predkovia oficiálne ukončovali ročné poľnohospodárske práce. Pri takýchto hostinách sa stretávali susedia a rodina, kde sa podávala chrumkavá pečená kačica, doplnená lokšami či knedľou a dusenou červenou kapustou. Spoločné stolovanie a vzájomné delenie sa o jedlo posilňovalo väzby v komunite.

Sviatok svätého Martina a nemecká tradícia Martinsgans

V Nemecku, konkrétne v oblasti Potsdam, je známa tradícia a oslava jedenia pečených husí, tzv. „Martinsgans“. V tomto regióne si sprievodom s lampiónmi a následnou hostinou v štýle husacích hodov obyvatelia pripomínajú deň svätého Martina a legendu o jeho dobrom skutku. Príbeh hovorí o románskom rytierovi, ktorý v 4. storočí zachránil žobráka tým, že sa s ním podelil o svoj plášť. Neskôr sa stal poslom božím a žil v skromnosti s husami. Keď ho cirkev chcela vymenovať za biskupa, ukryl sa, ale štebot husí ho prezradil. Na jeho počesť boli husi pripravené a zjedené. V Nemecku hus podávali s červenou kapustou dusenou na víne.

Rozdiely medzi kačacími a husacími hodmi

Hoci husacie aj kačacie hody patria do jesenných tradícií, existujú medzi nimi niektoré rozdiely:

• Chuť a textúra: Kačacie mäso je známe svojou jemnosťou a vyšším obsahom tuku, vďaka čomu je veľmi šťavnaté. Naopak husacina je hutnejšia a pevnejšia. Obe hydiny však majú podobne lahodnú chuť.
• Príprava: Husy sa kvôli veľkej hmotnosti pečú dlhšie - zhruba 1 hodinu na každý kilogram váhy. Často sa na jej prípravu používa hlinený pekáč a marináda z mlieka, čo podporí jemnosť mäsa. Kačky majú viac tuku, preto sa pri pomalom pečení o niečo rýchlejšie prepečú a občas sa pripravujú aj konfitovaním (dlhým dusením vo vlastnom tuku) pre ešte mäkší výsledok.
• Sezóna: Oba hody sa oslavujú na jeseň, no husacie hody tradične vrcholia na sviatok sv. Martina (11. novembra). Kačacie hody často začínajú už skôr - už počas septembrových dožiniek a vinobrania. Kačky sa totiž na Slovensku chovali bežne a ich pečenie bolo populárne od skorého jesenného obdobia.
• Veľkosť hostiny: Hus býva väčšia a silnejšia, takže husacie hody zvyknú byť väčším podujatím pre početnejšiu rodinu. Kačka je menšia, a tak sú kačacie hody výborné aj pre menšie rodinné posedenie či pohodové stolovanie pri lokšiach.

Slovenský Grob: Mekka husacích hodov

Obec Slovenský Grob, neďaleko Bratislavy, je preslávená svojou husacinou. Slovenský Grob pri Malých Karpatoch sa preslávil vyše storočnou tradíciou pečenia husi. Leží v oblasti s množstvom jazierok a lúk, čo vytváralo ideálne podmienky pre chov husí. Práve tieto prírodné podmienky ako sú bohatá voda, pastviny a pestovanie kukurice dali vznik miestnej husacej tradícii. Práve tieto prírodné podmienky zabezpečovali Slovenskému Grobu jedinečný „husársky raj“. Po hospodárskej kríze začiatkom 20. storočia gazdinky začali chovať husi nielen na vlastnú spotrebu, ale aj na predaj. Tak sa legenda grobských husí a tradičných hodov začala šíriť medzi domácimi aj zahraničnými gurmánmi. Aj dnes sa niektoré z nich zachovali a aj preto sa husacie hody stali pevnou súčasťou jesene. Nie je preto náhoda, že husacina v Grobe sa stala symbolom jesene a dodnes láka návštevníkov z celého sveta, ktorí chcú ochutnať jedinečnú chuť tohto kulinárskeho dedičstva.

Dodnes sem prichádzajú hostia z celého sveta, aby si pochutnali na do chrumkava upečenej husi s lokšami a dusenou kapustou. Hus sa stala domácim symbolom Burgenlandu, pričom kedysi bola čerstvo upečená hus vrcholom každého slávnostného stola. Husacina v Grobe patrí medzi najznámejšie gurmánske tradície na Slovensku. Umiestnenie v nízkych kopcoch Malých Karpát zabezpečovalo Slovenskému Grobu jedinečný „husársky raj“. V obci a okolí boli kedysi mláky a potôčiky, ktoré spolu s úrodnou pôdou vytvárali ideálne podmienky na chov husí. Miestne rodiny odovzdávali recepty z generácie na generáciu a pôvodná husacina v Grobe sa pripravovala vždy tradične - v hlinených pekáčoch a peciach na chlieb, kde husi získavali zlatohnedú farbu a chrumkavú kožu.

Husacina v Grobe láka každoročne desaťtisíce gurmánov zo Slovenska aj zo sveta. Obec na jeseň, počas hlavnej sezóny, ožíva zahraničnými hosťami a milovníkmi dobrej kuchyne. Jeden z návštevníkov dokonca nazval Slovenský Grob „hlavným svetovým mestom husaciny“. Dnes je teda Slovenský Grob definovaný nielen svojou históriou a starou dedinou, ale najmä vôňou pomaly pečených husí.

Tieto unikátne chute, lokše a husacia pečeň podávaná v rodinnej atmosfére tamojších reštaurácií zviditeľňujú oblasť ďaleko za jej hranicami. Ak chcete zažiť túto históriou nasiaknutú gurmánsku tradíciu na vlastnej koži, stačí navštíviť rodinné reštaurácie v srdci Slovenského Grobu. Ponúkajú poctivo pripravenú pečenú hus zo Slovenského Grobu, ku ktorej neodmysliteľne patria aj ďalšie položky ponuky ako sú tradičné aj klasické či bezlepkové lokše, lahodná husacia pečienka a ďalšie husacie špeciality, ktoré si získali srdcia gurmánov doma aj v zahraničí.

Tradičná príprava pečenej kačice

Tradičný recept na pečenú kačku zahŕňa špeciálne dochutenie a pomalé pečenie. Bežné kroky pri príprave sú:

• Marinovanie: Kačicu ideálne deň vopred dôkladne osoľte zvnútra aj zvonka. Dlhšie odležanie soľou zabezpečí šťavnatosť mäsa.
• Dochutenie: Do dutiny a okolo kačky vložte aromatické bylinky (napríklad vetvičky tymianu či cesnak) a karamelizovanú cibuľu. Niekedy sa do vnútornosti vkladajú aj nakrájané jabĺčka alebo iné ovocie, ktoré dodá pečienke jemnú sladkastú vôňu.
• Pečenie: Kačica sa pečie pomaly na 180 °C asi 1,5 až 2 hodiny. Počas pečenia ju pravidelne polievajte vlastným výpekom a podlievajte bielym vínom či vodou, aby zostala mäso pekne vláčne. Takto pomalá úprava v nízkej teplote (a často aj konfitovanie vo vlastnom tuku) zabezpečí, že koža sa stane chrumkavou a mäso ostane jemné.
• Prílohy: K pečenej kačke neodmysliteľne patria domáce lokše (zemiakové placky), dusená červená kapusta a kyslá uhorka. Tradičnú hostinu dopĺňajú často aj knedle a kompót z jabĺk či sliviek. Na stole nemôže chýbať pohár mladého slovenského vína alebo burčiak, ktorý chladné dni krásne zahreje.

Kačacie hody a jeseň s vinobraním

Kačacie hody neodmysliteľne patria k jesennému vinobranému obdobiu. V októbri a novembri počas zberu úrody hrozna, sa na Slovensku konajú stolovania so špecialitami z kačky či husi. Tradične sa nové víno a burčiak popíjajú práve na týchto oslavách. Kačacie a husacie hostiny a prvé ochutnávky mladého vína kedysi „šli ruka v ruke”. V jesennom období totiž po zbere vinohrady, vyzrievajúca úroda a sviatok svätého Martina vytvárali ideálny čas na veľkú rodinnú hostinu plnú chutí, čím sa upevňovali väzby medzi príbuznými a susedmi.

Príprava tradičnej husacej pečene s lokšami

Husacia pečeň s lokšami predstavuje jeden z najikonickejších a najobľúbenejších pokrmov slovenskej kuchyne. Táto kombinácia jemnej, delikátnej husacej pečene a krehkých, zemiakových lokší je synonymom pre sviatočné obedy, rodinné oslavy a tradičné slovenské hody.

Ingrediencie

Lokše:

• Varené zemiaky (najlepšie deň vopred uvarené)
• Hladká múka (množstvo závisí od vlhkosti zemiakov)
• Soľ
• Masť (husacia alebo bravčová) na potretie

Husacia pečeň:

• Husacia pečeň (kvalitná, čerstvá)
• Soľ
• Čierne korenie (čerstvo mleté)
• Masť (husacia alebo bravčová) na opekanie
• Voliteľné: Cibuľa, cesnak, majoránka, tymián

Príloha (voliteľné):

• Červená kapusta (dusená alebo nakladaná)
• Jablká (pečené alebo dusené)
• Cibuľový džem

Postup

Príprava lokší:

1. Zemiaky uvaríme v šupke deň vopred. Necháme vychladnúť a ošúpeme.
2. Ošúpané zemiaky prelisujeme alebo nastrúhame na jemnom strúhadle.
3. Pridáme soľ a postupne prisýpame múku. Množstvo múky závisí od vlhkosti zemiakov. Cesto by malo byť hladké a nelepivé.
4. Cesto rozdelíme na menšie bochníčky. Každý bochníček rozvaľkáme na tenkú placku.
5. Lokše opekáme na suchej panvici z oboch strán, kým sa nevytvoria hnedé fliačky.
6. Upečené lokše potrieme rozpustenou masťou.

Príprava husacej pečene:

1. Husaciu pečeň očistíme od blán a žíl.
2. Pečeň nakrájame na hrubšie plátky (cca 1-1,5 cm).
3. Plátky pečene osolíme a okoreníme čerstvo mletým čiernym korením.
4. Na panvici rozpálime masť.
5. Pečeň opekáme na rozpálenej masti z oboch strán krátko, cca 1-2 minúty z každej strany. Pečeň by mala byť zvnútra ružová a šťavnatá. Dávame pozor, aby sme ju neprepiekli, lebo bude suchá.
6. Voliteľné: Počas opekania môžeme pridať na panvicu cibuľu nakrájanú na mesiačiky, cesnak a bylinky (majoránka, tymián).

Servírovanie:

1. Na tanier položíme lokše.
2. Na lokše položíme opečenú husaciu pečeň.
3. Podávame s prílohou podľa vlastnej chuti (dusená červená kapusta, pečené jablká, cibuľový džem).

Tipy a triky pre dokonalý výsledok

• Zemiaky na lokše by mali byť uvarené deň vopred, aby sa z nich odparila prebytočná vlhkosť.
• Cesto na lokše by nemalo byť príliš riedke ani príliš husté.
• Pri opekaní lokší je dôležité, aby panvica bola dostatočne horúca, inak sa lokše prilepia.
• Husaciu pečeň je najlepšie opekať na husacej masti, ktorá jej dodá autentickú chuť.
• Pri opekaní pečene dávajte pozor, aby sa neprepiekla. Pečeň by mala byť zvnútra ružová a šťavnatá.
• Pred podávaním nechajte pečeň chvíľu odpočinúť, aby sa šťava rovnomerne rozložila.
• Aby bola pečeň jemná a šťavnatá, pred prípravou ju môžete namočiť do mlieka na niekoľko hodín.
• Ak chcete zvýrazniť chuť pečene, môžete ju pred prípravou marinovať v koňaku alebo brandy.

Husacie hody v zahraničí

Hoci Slováci sú majstri, čo sa týka chutnej husaciny, nezaostávajú ani naši susedia. Husacie a kačacie hody však nie sú len záležitosťou južného či celého Slovenska, ale poznajú ich aj v Maďarsku, Rakúsku, Česku či Nemecku. Každá z krajín má vlastné špecifiká. Okrem toho sú však aj medzinárodné kuchyne, ktoré si pokrmy z husí či kačíc prisvojili ako svoje národné jedlá. Aj preto je čínska kuchyňa špecifická svojou kačkou a husacie jedlá sú doménou Francúzov.

Rakúsko

Odteraz budete navštevovať Rakúsko aj za iným účelom než za nákupmi či obdivovaním krásnych miest a zákutí. Mestečko Rust, ktoré bolo už niekoľkokrát vyhlásené za najkrajšie mesto Burgenlandu, vyniká každoročnými husacími hodami a festivalom husí a vína. Krásne vínne pivničky, husacie špeciality, trhy, k tomu veselá hudba a celkovo dobrá nálada predávajúcich prispievajú k dokonalej atmosfére. Hus sa stala domácim symbolom Burgenlandu, pričom kedysi bola čerstvo upečená hus vrcholom každého slávnostného stola.

Česká republika

Vyrazte do Česka na svätomartinské hody, súčasťou ktorý je tiež výborná husacina. Hoci sú až v novembri na svätého Martina, aspoň sa budete mať na čo tešiť. Hoci je niekoľko oblastí a miest, kam sa môžete vybrať, určite bude stáť za to, ak stavíte na akciu „Žehnanie Svätomartinského vína“ na Masarykovom námestí v Uherskom Hradišti. Starosta tohto mestečka otvorí prvú fľaši mladého svätomartinského vína 11. novembra a zaháji tak degustovanie i hodovanie. V ponuke sú husie špeciality, ale i zabíjačkové delikatesy a iné slané či sladké dobroty. Ak sa budete chcieť poprechádzať, môžete sa zapojiť do sprievodu sv. Martina z Hanáckeho námestia na Veľké námestie.

Nemecko

Hoci sa Nemecko tradične spája s krígľami plnými piva a energickým Oktoberfestom, predsa len patrí medzi jednu z klasických vinárskych krajín. Môže sa pochváliť bohatou vinárskou históriou, tradíciami a výbornou severnou polohou s optimálne chladným podnebím. Nemecké vinohradníctvo dalo svetu kráľa bielych odrôd - Rizling rýnsky, z ktorého sa vyrábajú najkvalitnejšie nemecké suché aj sladké vína. Krajina produkuje takmer polovicu z jeho svetovej produkcie. V Nemecku sa pestuje 135 druhov hrozna, zo 100 sa vyrába biele víno a z 35 zas víno červené. Jedna z dôležitých oblastí Nemecka je Mosela, ktorej vinohrady sprevádzajú meandrujúcu rieku Moselu od jej prameňa až po sútok. Najvýznamnejšou časťou Mosely je Mittelmosel, kde sa vysoké bridlicové steny porastené viničom týčia do výšky až 200 metrov nad morom.

Jeseň bez chutnej pečenej husaciny a dobrého vínka si vie málokto predstaviť. Klasika, ktorá nesklame. Každému pri vyslovení spojenia „najlepšia husacina“ hneď napadne Slovenský Grob, kde chodieva každý rok okrem hostí z celého Slovenska, taktiež ľudia z ostatných krajín Európy a dokonca aj ďalších kontinentov. Slovenský Grob je priam preslávený husacími hodami, ktoré naštartovala hospodárska kríza začiatkom 20. storočia, kedy gazdiné chovali husi, ktoré potom predávali. Výsledkom bola chrumkavá koža, zlatohnedá farba a ak sa k tomu pridala neodolateľná vôňa a lahodné mäsko, z tejto delikatesy sa stal pôžitok. Podobne je na tom aj Chorvátsky Grob ponúkajúci kulinársky zážitok v podobe chutnej husaciny.

Hoci Slováci sú majstri, čo sa týka chutnej husaciny, nezaostávajú ani naši susedia. Odteraz budete navštevovať Rakúsko aj za iným účelom než za nákupmi či obdivovaním krásnych miest a zákutí. Mestečko Rust, ktoré bolo už niekoľkokrát vyhlásené za najkrajšie mesto Burgenlandu, vyniká každoročnými husacími hodami a festivalom husí a vína. Krásne vínne pivničky, husacie špeciality, trhy, k tomu veselá hudba a celkovo dobrá nálada predávajúcich prispievajú k dokonalej atmosfére. Hus sa stala domácim symbolom Burgenlandu, pričom kedysi bola čerstvo upečená hus vrcholom každého slávnostného stola. Vyrazte do Česka na svätomartinské hody, súčasťou ktorý je tiež výborná husacina. Hoci sú až v novembri na svätého Martina, aspoň sa budete mať na čo tešiť. Hoci je niekoľko oblastí a miest, kam sa môžete vybrať, určite bude stáť za to, ak stavíte na akciu „Žehnanie Svätomartinského vína“ na Masarykovom námestí v Uherskom Hradišti. V Českej republike ešte ostaneme. Starosta tohto mestečka otvorí prvú fľaši mladého svätomartinského vína 11. novembra a zaháji tak degustovanie i hodovanie. V ponuke sú husie špeciality, ale i zabíjačkové delikatesy a iné slané či sladké dobroty. Pečená hus vie potešiť mlsný jazýček, ale i zaťažiť žalúdok. Ak sa budete chcieť poprechádzať, môžete sa zapojiť do sprievodu sv. Martina z Hanáckeho námestia na Veľké námestie.

tags: #kacacie #a #husacie #hody #v #zahranici