Kapor na vianočnom stole: Od tradície k ekologickému uvedomeniu

Príchod Vianoc a neodmysliteľný kapor! Slovenský rybársky zväz vás pozýva objaviť fascinujúcu cestu kapra od maličkej ikry až po hlavnú hviezdu štedrovečernej večere. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, aký príbeh sa za ním skrýva? Odkiaľ priplával, čo zažil a čo by nám asi povedal, keby mohol? U nás v Ekocentre sme sa rozhodli dať mu hlas. Naše Predvianočné kaprenie nie je len o oslave tradícií. Je to pozvánka do sveta, ktorý sa začína pod vodnou hladinou. Chceme sa spolu s vami pozrieť na životný cyklus ryby nie ako na poučku z učebnice, ale ako na dobrodružstvo. Zistiť, čo rybám v našich riekach chýba, čo im škodí a ako môžeme, každý jeden z nás, prispieť k tomu, aby sa im žilo lepšie. Poďte s nami na výpravu, kde sa naučíme niečo nové, zabavíme sa a možno sa na toho vianočného kapra pozrieme s o niečo väčším rešpektom.

Riečne príbehy: Kam zmizli naše ryby?

Premeňte sa na „riečnych detektívov“ a odhaľte, prečo z našich riek miznú ryby! Cez hru, „vypočúvanie rýb“ a pohyb v modeli riečneho prostredia zistíte, ako funguje riečny ekosystém. Budete hľadať dôkazy, čítať odkazy od rýb a navrhovať riešenia - od čistenia vody po obnovu starých ramien či výstavbu rybích prechodov.

Model riečneho ekosystému

Zdravé ryby nielen na vianočnom stole

V akom životnom prostredí žijú naše ryby a ako sa ich podmienky menia? Ponoríme sa do aktuálnej problematiky konzumácie rýb na Slovensku a vo svete. Spoločne preskúmame životný cyklus rýb, ich ekologický a spoločenský význam, a prečo je nadmerný rybolov takou hrozbou. Dozviete sa, ktorým druhom rýb by sme sa mali vyhnúť, aké sú výhody a nevýhody umelého chovu a najmä - či budeme mať aj v budúcnosti na sviatočnom stole zdravé slovenské ryby.

Spoznajte svet dunajských rýb očami budúcich odborníkov

Študenti a pedagógovia zo SOŠ pôdohospodárskej a veterinárnej (odbor rybárstvo) vám pútavou formou odhalia tajomstvá života pod vodou. Predstavia kapra nielen ako symbol Vianoc, ale aj jeho dôležitú úlohu v prírode, vrátane života v nížinných rybníkoch s amurmi, tolstolobikmi, šťukami a zubáčmi. Porovnáme výhody lokálneho chovu s dovozom rýb a predvedieme praktickú ukážku, ako správne a šetrne spracovať kapra pred finálnou kuchynskou úpravou.

Spracovanie kapra

Vyza veľká: Majestátny obor našich vôd

Vedeli ste, že najväčšia známa sladkovodná ryba planéty ešte donedávna brázdila aj náš Dunaj? Volá sa vyza a dnes je veľmi vzácna. Vyza veľká (Huso huso) je najväčší druh jesetera a zároveň najväčšia sladkovodná ryba na svete. Vyznačuje sa robustným telom a pretiahnutým tvarom, ktorý skutočne pripomína torpédo. Dospelé jedince migrujú z Kaspického a Čierneho mora do veľkých riek, aby sa tu rozmnožovali. Táto ryba vzbudzuje rešpekt nielen svojou veľkosťou, ale aj svojou všežravosťou. Môže dosiahnuť úctyhodnú hmotnosť až 1,5 tony a dĺžku až 8 metrov, pričom obvyklé maximum je do 5 metrov. Hlava vyzy vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca. Pred ústami sa nachádzajú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam. Ústa sú obrovské, skoro cez celú šírku hlavy. Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má po rade kostených štítkov. Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný.

V Dunaji nájdeme okrem množstva iných rýb aj vyzu veľkú (Huso huso), najväčšiu sladkovodnú rybu, ktorá kedysi plávala aj v slovenskej časti toku Dunaja. Vyzy dosahujú dĺžku až 8,5 metra a vážiť môžu aj 1000 kg. Najväčšia ulovená vyza vážila dokonca 1 571 kíl.

Ešte pár desiatok rokov dozadu bola vyza bežnou súčasťou života Prešporčanov. Všimli ste si krásnu drevorezbársku prácu v záhrade Ekocentra Čunovo? Je to vyza veľká, starobylá ryba, ktorá je súčasťou dunajských legiend. Každý rok tiahli z Čierneho mora do Dunaja, kam sa chodili neresiť.

Drevená socha Vyzy veľkej

Smutný dôvod, prečo je týchto majestátnych rýb čoraz menej, je ich lov. Ich mäso bolo také kvalitné, že sa stalo obľúbenou pochúťkou starých Bratislavčanov a hrdo ho servírovali aj na Štedrovečernom stole. Boli kruto lovené napriek tomu, že mesto po ich značnom úbytku vydalo zákaz. Naši predkovia ju doslova vyhubili. Aj slávny Beluga kaviár pochádza z najvzácnejšieho a najdrahšieho jesetera na svete - z vyzy veľkej. Lov kvôli ikrám je ďalší významný dôvod, prečo dnes už vyzy takmer nevidíme.

Posledný exemplár tejto starobylej ryby, ktorá sa dožíva približne sto rokov, pozorovali na našom území v roku 1957 pri obci Sap. Pohľad na chrbát obra, ktorý sa vynoril z rieky, bol určite prekvapením, no kým sa muži vrátili s harpúnou, zmizol.

Dnes už však vyza v našich vodách chýba, a to v dôsledku vybudovania vodnej nádrže Železné vráta na srbsko-rumunských hraniciach, ktorá vytvorila pre vyzu neprekonateľnú bariéru.

Živé, ale menšie jedince žijú v akváriu v moravskej obci Modrá či v ekocentre pri maďarskom meste Tiszafüred. V sladkej vode prežijú, ale nedokážu sa prirodzene rozmnožovať.

Model vyzy v skutočnej veľkosti si môžete pozrieť v SNM - Prírodovednom múzeu na Vajanského nábreží. Aká veľká vyza je, možno vidieť napríklad v Schloss Orth. Zámok je environmentálnym centrom národného parku Donau-Auen neďaleko za našimi hranicami s Rakúskom, kde majú jej model.

Ekocentrá ako centrá vzdelávania a ochrany prírody

Slovensko ponúka množstvo miest, kde môžete obdivovať krásu prírody a zvierat. Od zoologických záhrad až po ekocentrá, objavte rozmanitosť fauny a flóry v rôznych regiónoch Slovenska. Ekocentrá sa zameriavajú na ochranu prírody a vzdelávanie verejnosti. Tieto centrá ponúkajú rôzne workshopy, vzdelávacie programy a exkurzie. A viete si predstaviť, že sa vaše deti učia ako obnoviť zdravý riečny či lesný ekosystém? Workshopy, vzdelávacie programy pre žiakov a študentov, exkurzie, dobrovoľnícke dni, letné tábory, cezhraničné konferencie, nové turistické atrakcie, prezentácia prírodných zaujímavostí. Toto všetko, a ešte viac, nájdu obyvatelia a návštevníci v Bratislavskom samosprávnom kraji, v regióne Marchfeld v Rakúsku, v Národnom parku Donau-Auen a v Národnom parku Neusiedler See-Seewinkel. A zapojí sa aj Štátna ochrana prírody SR a DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie.

Hlavná myšlienka projektu je zjednotiť inštitúcie, ktorých odborné vedomosti o stave prírodného dedičstva pomôžu širokej verejnosti pochopiť súčasný stav chránených území. Tým sa prispeje k zachovaniu chránených území, ich rozširovaniu a obnovovaniu tých častí, ktoré boli vplyvom človeka narušené a poškodené. V projekte pôsobí viacero partnerov zo Slovenska a Rakúska, ktorí sa budú vzájomne učiť jeden od druhého. Deti sa naučia vnímať prírodné zákonitosti tým, že prejdú zo školských lavíc do terénu. Učiť sa budú priamo v praxi, kde si overia teóriu. Záverečným výstupom nebude písomný test, ale poznatky a vedomosti, ktoré budú môcť zdieľať a odovzdávať ďalej.

Hlavné investície projektu idú na obnovu Národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa v Čunove, v ktorej vznikne Ekocentrum. Taktiež sa o zaujímavú zážitkovú oblasť rozšíri návštevnícke centrum v Illmitzi. Financovanie projektu zabezpečuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, prostredníctvom programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A SK-AT 2014-2020.

Interaktívna expozícia Ekocentra

Ekocentrum Čunovo: Brána do sveta Dunaja

Ponorte sa do interaktívneho a dynamického sveta expozície Ekocentra Čunovo! Odhalíte tajomstvá Dunaja, lúk, lužných lesov a polí. Skúsite skočiť ako lúčny koník, naučíte sa rozoznať spev vtákov, zistíte, ako vidí hmyz, a vo virtuálnej realite sa prejdete lužným lesom Dunaja.

Páči sa im aj na čunovskom toku Dunaja, kde sídli novootvorené župné Ekocentrum Čunovo. Nezabudnite si prejsť interaktívnu expozíciu v kaštieli. Ekocentrum Čunovo je pre verejnosť otvorené každý víkend od 10:00 do 18:00.

Dunajské safari: Objavte divočinu na vode

Pridajte sa na nezabudnuteľnú hodinovú plavbu motorovou kompou po Hrušovskej zdrži! Spolu s kapitánom a lektorom z Ekocentra Čunovo objavíme tajomstvá dunajskej prírody - od tichých zátok a opustených ostrovčekov, po miesta s históriou vodného diela Gabčíkovo. Z inej perspektívy spoznáme najväčšie zimovisko vodného vtáctva na Slovensku. Pri troche šťastia uvidíme stovky labutí, potápky, čajky, volavky, lisky, a možno aj majestátneho orliaka morského! Dozviete sa o ekológii vodných spoločenstiev, výnimočnosti lužných lesov a samočistiacej sile podzemnej vody Žitného ostrova.

Divoké zvery Dunaja

Ekofarma Veľkolélsky ostrov: Zachovanie lužnej krajiny

Ekocentrom, ktoré stojí za návštevu a zameriava sa na krajinu dunajských luhov, je Ekofarma na Veľkolélskom ostrove. Práve tu BROZ realizuje projekt obnovy tradičnej pastvy, pomocou ktorej pomáha zachovať nielen kultúrnu krajinu, ale aj časť našej histórie a kultúry obhospodarovania lužnej krajiny (časť Z histórie po súčasnosť). Ostrov je aj samostatným Územím európskeho významu SKUEV0183 Veľkolélsky ostrov.

Ďalšie prírodné atrakcie na Slovensku

Okrem ekocentier a informácií o vyze veľkej, Slovensko ponúka aj ďalšie zaujímavé miesta pre milovníkov prírody.

Zoologické záhrady

Na Slovensku nájdete niekoľko zoologických záhrad, ktoré sa líšia svojou rozlohou, počtom zvierat a špecializáciou. Každá z nich ponúka jedinečný zážitok pre návštevníkov všetkých vekových kategórií.

Zoologická záhrada Bratislava

Zoologická záhrada Bratislava sa nachádza v Mlynskej doline, v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves. Patrí k najnavštevovanejším zoo vďaka svojej veľkej rozlohe i rozmanitosti zvierat. Vyhraďte si na jej návštevu určite dostatok času a menším deťom vezmite kočík alebo odrážadlo. Vďaka početným možnostiam tu kľudne môžete stráviť aj celý deň.

Bratislavskú zoo otvorili už v roku 1960 a hrdo sa dnes pýši krásnym pavilónom šeliem pre levy, jaguáre a leopardy, pavilónom primátov pre šimpanzy a orangutany, ako aj teráriom s exotickými zvieratami, lesným výbehom pre vlky eurázijské či karpatskú faunu. Zoo má viacero sekcií, všade nájdete informačné tabule, menšie, či väčšie oddychové zóny, lavičky aj ihriská pre deti. Zvierat je tu naozaj mnoho druhov a väčšina z nich patrí medzi ohrozené druhy.

Zvieratá v Zoo Bratislava

ZOO Kontakt Liptovský Mikuláš

ZOO Kontakt Liptovský Mikuláš je miestom, kde môžu návštevníci zažiť priamy kontakt s rôznymi druhmi zvierat. Nachádza sa na okraji Liptovského Mikuláša, pri obľúbenom aquaparku Tatralandia, neďaleko priehrady Liptovská Mara. Zvieratá sa s návštevníkmi rady stretnú 365 dní v roku.

V ZOO žije viac ako 400 zvierat, ktoré sa radia k takmer 120 druhom. Jedná sa o jedince, ktoré nemôžu žiť vo voľnej prírode a potrebujú pomoc človeka. Nájdu sa tu domáce zvieratá ako ovce či somáre, slovenské voľne žijúce druhy ako syseľ a svišť, ale aj exotické šelmy ako puma či tiger. Deti aj dospelých uchvátia vtáky, vo voliére môžete pobudnúť s krotkými papagájmi a zamestnanci Vám predvedú voľný let dravcov. Na radosť detí v zoologickej záhrade nechýbajú ani kengury a opice a unikátom je expozícia krotkých líšok, kde uvidíte nielen našu slovenskú líšku obyčajnú, ale napríklad aj polárnu líšku. Mnohé zvieratá je možné kŕmiť alebo sa s nimi odfotiť a za prítomnosti sprievodcu sa ich dotknúť. ZOO Kontakt ponúka rovnako pravidelné komentované prehliadky pri jednotlivých druhoch zvieratiek.

Súčasťou ZOO je Motýlia záhrada, ktorá je zároveň aj oázou kvetov. Uvidíte tu poletovať 3 000 druhov exotických motýľov. V motýlej škôlke môžete sledovať tento prekrásny hmyz pri vyliahnutí z kukly či pri prvom vzlet...

EKOcentrum Pod širákom: Učebňa pod holým nebom

Na Párnických jazerách vyrástlo od leta 2018 nové EKOcentrum Pod širákom. Je to projekt tunajšieho občianskeho združenia Párnický rybár. Nechýbajú tu lavičky, interaktívny stôl, kde sa dozviete zaujímavosti z ríše zvierat, ale aj smerovníky, ktoré návštevníkov navedú na líščí chodník či do bobrej zátoky. Zaujímavým prvkom je DENDROFÓN miestnych drevín, kde sú zastúpené tunajšie stromy. Súčasťou dendrofónu je drevené kladivko. Najväčším prvkom v EKOcentre Pod širákom je VEŽA POZNANIA, ktorá návštevníkov zoznámi s rozmanitosťou vtáčieho sveta. Ak ste doteraz nevedeli, akú búdku potrebuje sýkorka, dudok či hýľ, po návšteve ekocentra budete múdrejší. Na veži poznania nájdete aj vtáčie pexeso či maľované čítanie pre tie najmenšie deti. A keďže súčasťou veže poznania je aj kŕmidlo, núdza pre návštevníkov tu nebude ani túto zimu.

Veža poznania v EKOcentre Pod širákom

EKOcentrum pod širákom by však nemohlo vzniknúť bez pomoci donorov, ktorým ďakujeme. Náš projekt podporili Nadácia Orange z grantového programu Spojme sa pre dobrú vec a Nadácia Volkswagen Slovakia z grantového programu Dopravná výchova a ekológia - náučné chodníky. Ak nepatríte medzi pravidelných návštevníkov našich Párnických jazier, ale do EKOcentra Pod širákom by ste sa radi pozreli, stačí, ak sa vyberiete trasou Náučného chodníka Párnické jazerá. Zhruba v jeho polovici, pri tabuli znázorňujúcej rozklad odpadu v prírode, sa ekocentrum nachádza. Ešte prezradíme, že EKOcentrum Pod širákom nie je celkom hotové. Na jar tu chceme umiestniť hávedník pre hmyz, zmyslový chodník a doskočisko zvierat.

Tiszafüred: Srdce ekoturizmu v Maďarsku

Bratislava/Poroszló 31. júla (TASR) - Druhé najväčšie maďarské jazero Tisa je centrom ekoturizmu. Vodná plocha s rozlohou 127 štvorcových kilometrov ponúka množstvo možností na aktívny pohyb nielen vo vode, ale i na suchu. Toto turisticko-vzdelávacie stredisko pre deti a mládež zoskupuje a sprostredkúva aj dospelým návštevníkom prírodné hodnoty jazera a údolia rieky Tisa. Jeho hlavnou atrakciou je najväčšia sústava sladkovodných akvárií v Európe, ktorá je prvou vodnou zoologickou záhradou Maďarska na prezentáciu pôvodných živočíšnych druhov. Prechádzka medzi dvoma poschodiami akvárií ponúka prírodný zážitok akoby po dne hlbokého jazera. Popri množstve menších druhov rýb plávajú vyše metrové šťuky, ešte dlhšie sumce, vyzy a iné vodné živočíchy z Karpatskej kotliny i 12-ročné vydry. Tie pri kŕmení sú zábavnou exhibíciou pre divákov, preto je oproti ich akváriu malá tribúna na sedenie.

"Šesť metrov vysoká sústava akvárií s objemom milión litrov vody má priehľadný skloplast s hrúbkou 8 milimetrov. Akvárium je štyri metre pod zemou, aby v ňom bola stála teplota vody 22 až 24 stupňov Celzia, 25 stupňov už nesmie byť. Elektrickú energiu na ohrev vody si vyrábame zo slnečnej energie. Akvárium v hodnote 2,5 milióna eur vybudovali z eurofondov. Ekocentrum s celoročnou prevádzkou je otvorené od 27. apríla 2012. Na jeho prvom poschodí je učebňa biológie. V nej možno spoznávať i skúmať drobné ryby a ďalšie vodné živočíchy, pod mikroskopom aj povrch blchy, časti mravca, oko či krídlo muchy. Konferenčná sála pre sto osôb je okrem rôznych skupinových podujatí využívaná i ako galéria, kde sa striedajú výstavy umeleckých diel od rôznych autorov. Vedľajšia miestnosť slúži na zážitkové hranie sa detí do 12 rokov, ktoré môžu skúsiť pocit pri letení v obrovskej makete muchy. K dispozícii sú videá s prírodopisnými 3D filmami. Na siedmom poschodí je vyhliadková veža s nekonečným výhľadom na jazero a ostatné okolie. Vo vonkajšom živočíšnom areáli možno vidieť viaceré malé Európske korytnačky močiarne i jednu obrovskú korytnačku, zlatého šakala, jazveca, rôzne druhy oviec, bociany. Je tam aj voliéra pre zranené vtáky a zatiaľ pokusne chovná stanica pre vážky, ktorých v okolí Tisy lieta vyše 30 druhov. Podľa neho Ekocentrum bude čoskoro ešte lákavejšie aj pre cyklistov, pretože v meste Tiszafüred v septembri majú otvoriť najväčšie maďarské cyklistické centrum s rôznymi inovatívnymi službami a vyhliadkovou terasou.

Akvárium v Ekocentre Tiszafüred

Divoké zvery Dunaja

tags: #vyza #ryba #ekocentrum