Rajčiaky: Od histórie k modernému pestovaniu a rozmanitým odrodám

Rajčiak, známy aj ako paradajka či rajčina, je plodina, ktorej chuť buď milujete, alebo vám príliš nevonia. Väčšina z nás však patrí do prvej kategórie a na tejto plodine si vie dokonale pochutiť.

Rajčine sa pripisuje pôvod v krajinách Južnej Ameriky. V Európe bola dlhé storočia považovaná za jedovatú rastlinu a ako zelenina sa začala postupne pestovať až v 18. storočí. Jedinou výnimkou bolo Španielsko, kde si svoju obľubu našla už v čase objaviteľských výprav do Ameriky. Zaujímavosťou je, že svoj status zeleniny dostala až v roku 1893, kedy ju najvyšší súd v USA uznal za zeleninu. Dovtedy sa viedli ťažké diskusie o tom, či je rajčina ovocím alebo zeleninou.

Dnes je rozšírená po celom svete a veľa jedál si bez nej nevieme ani len predstaviť. Talianska kuchyňa ju považuje za jednu zo základných surovín v gastronomickom svete. Tvorí základ omáčok na cestoviny, pizzu, dodá sviežu chuť zeleninovým šalátom a ďalším pochutinám. Skvelou delikatesou sú napríklad sušené rajčiny nakladané v olivovom oleji či Caprese šalát. U nás sa pestuje hlavne na priamy konzum, alebo ju zvykneme spracovať vo forme leča a kečupu.

mapa pôvodu paradajok

Výživové hodnoty a zdravotné benefity

Rajčiak je nielen chutná, ale aj veľmi zdravá plodina. Obsahuje veľké množstvo červených farbív - karoténov, a to najmä lykopénu. V kombinácii s vitamínom C, E, vitamínmi skupiny B a ďalšími bioaktívnymi látkami majú rajčiny pomerne vysokú antioxidačnú schopnosť, a vďaka tomu chránia váš organizmus pred chorobami. Ich konzumácia napomáha prevencii proti rakovine, podporuje trávenie, zlepšuje činnosť srdca. O rajčine by sa dalo povedať aj to, že je to zelenina krásy.

Plody rajčiaka jedlého tvorí z viac ako 90% voda, 5% sacharidy a 2,5% bielkoviny. Má vysoký podiel vlákniny a neobsahuje takmer žiadne tuky. Zrelé plody rajčiaka jedlého sú bohaté na betakarotén a vitamín C, v menšej miere obsahuje aj vitamín B, lykopén, chróm a draslík.

infografika o výživových hodnotách paradajok

Pestovanie rajčiakov

Túto plodinu pestujeme v našich podmienkach z priesad. Z ich výsevmi začíname od januára až po apríl. Termín výsevu sa odvíja od výberu odrôd. Prvé, spravidla vysievame kolíkové odrody, následne kríčkové. Sadbu si predpestujeme v krytých priestoroch vo výsevných bedničkách. Sejeme do hĺbky približne 0,5 - 1 cm, pričom optimálna teplota na klíčenie je 15 - 25°C. Výsevy udržujeme vlhké. Po vzídení a založení prvých pravých listov je potrebné rastliny pikírovať. Priesadám prospieva, ak sa v miestnosti častejšie vetrá. Zabezpečíme tým mechanickú pevnosť rastliny. Kým pôjdu na vonkajšie stanovište, môžeme im dopriať dávku hnojenia. Hnojíme podľa pokynov výrobcu hnojiva.

Priesady sadíme na vonkajšie stanovište približne v polovici mája. Keďže je rajčina teplomilná plodina, v chladnejších oblastiach volíme pestovanie v skleníkoch a fóliovníkoch. Obľubuje humózne, výhrevné, hlinitopiesočnaté pôdy. Pestovateľský spon volíme na základe typu rajčiny, a to 70-90 x 35-50 cm. Pokiaľ pestujeme kolíkové odrody, je potrebné zabezpečiť dostatočnú oporu, na ktorú budeme následne rajčiny vyväzovať.

Počas vegetácie udržujeme porast odburinený, pôdu kypríme. Rajčiny sú náročné na vlahu, preto ak chceme, aby sa nám odvďačili peknou úrodou, je potrebná pravidelná závlaha. No vďaka hlbokému koreňovému systému nie sú požiadavky také vysoké, ako pri paprike. Veľmi dôležité je venovať pozornosť chorobám a škodcom, a pri ich výskyte včas zvoliť spôsob ochrany. No aj dostatočná prevencia dokáže zachrániť vašu úrodu. Na čo určite nezabúdajte počas vegetácie, je olamovanie listov v pazuchách.

Rajčiny sú typické postupným dozrievaním plodov. Zbierame ich, keď sú pekne vyfarbené. Najlepšie chutia čerstvé, no môžeme si ich na pár dní aj uskladniť. Optimálna teplota na skladovanie je cca 10°C a relatívna vlhkosť cca 85%.

schematické znázornenie pestovania paradajok

Mojich 10 NAJLEPŠÍCH tipov na pestovanie PARADAJOK z 20 rokov skúseností

Rozmanitosť odrôd rajčiakov

Pestovanie rajčín sa na začiatku javí ako veľká veda, ale verte, že to zvládne aj začiatočník. Stačí mu k tomu správny postup, dobré osivo a vášeň, ktorá vám nedovolí vzdať sa.

Medzi zaujímavé odrody patria:

  • 'Idyll': Kolíková "cherry" odroda, ktorú môžete pestovať na poli. Plody sú malé, aromatické a očaria vás veľmi príjemnou chuťou. Navyše sú odolné voči praskaniu a prezrievaniu.
  • 'Jerguš F1': Slovenská odroda typická mimoriadne veľkými plodmi, ktoré dosahujú hmotnosť až pol kilogramu. Majú červenú farbu a mierne sploštený tvar s rebrovaním pri stopke.
  • 'Rozabella' (býčie srdce): Poloskorá odroda, ktorá patrí medzi veľmi obľúbené bulharské odrody. Tento odolný kolíkový typ vás obdarí stredne veľkými, chutnými, ružovkastými plodmi v tvare srdca.
  • 'San Marzano 3': Poklad talianskej kuchyne. Je to neskorá odroda kolíkového typu s podlhovastými dužinatými plodmi.
  • 'Odissey F1': Poloskorý vysoký hybrid s bohatým výnosom, vhodný na poľné pestovanie aj na rýchlenie do fóliovníkov a skleníkov.
  • 'Balkan F1': Vysoko produktívna, bulharská, strednevysoká, kolíková odroda určená na skoré poľné pestovanie.
  • 'Balkonzauber': Kríčková drobnoplodá odroda vhodná do črepníkov, ale aj do voľnej pôdy. Radí sa do skupiny kokteilových rajčín.
  • Rajčiak bulharský KAMENA GEO F1: Poloskorý indeterminantný hybrid určený na skleníkové a neskoré poľné pestovanie. Špeciálne vyšľachtený na zber zelených plodov, ktoré sú určené na transport alebo dlhodobé uskladnenie.
  • 'Sweetelle' (Hranáčik) a 'Axiana' (Medulienky): Chuťovo osvedčené odrody pestované na farme Kameničany.
  • 'Adorion', 'Sunstream', 'Dreamvine': Licencované strapcové odrody pestované v Slnečných záhradách Sľažany.
  • 'Cacao': Hnedo-zelená odroda, ktorá čoskoro pribudne v ponuke Slnečných záhrad Sľažany.

Moderné pestovanie a inovácie na Slovensku

Na Slovensku existujú farmy, ktoré sa venujú modernému pestovaniu paradajok s dôrazom na kvalitu a ekológiu. Príkladom je Farma Kameničany, ktorá investuje do najmodernejších skleníkov na celoročné pestovanie paradajok. Využívajú difúzne sklá, dažďovú vodu na zavlažovanie a šetrné metódy ochrany rastlín.

Družstvo OVOZELA združuje farmárov, ktorí sa snažia o zlepšenie kvality ovocia a zeleniny na pultoch obchodov. Garantujú čerstvosť prakticky okamžitou donáškou na pulty reťazcov. Využívajú biologickú ochranu proti škodcom a opeľovanie pomocou čmeliakov.

Ďalšími inovatívnymi pestovateľmi a spracovateľmi sú Slnečné záhrady Sľažany, ktoré okrem pestovania paradajok vo svojich technologicky unikátnych skleníkoch vyrábajú aj paradajkový džús a kečup. Biocentrum Želiezovce sa zameriava na spracovanie sušených bioparadajok, omáčok a paradajkového vína. Rodkva v Bratislave zase experimentuje s výrobou fermentovaného kimči kečupu.

moderné skleníky na pestovanie paradajok

Vedecká klasifikácia a história názvu

Vedecký názov: Solanum lycopersicum L., 1753

Synonymá: Lycopersicon lycopersicum (L.) H.

Rajčiak jedlý (iné názvy pozri nižšie; lat. Solanum lycopersicum, staršie aj Solanum esculentum, Lycopersicon esculentum alebo Lycopersicon lycopersicum) je druh z rodu ľuľok (Solanum). Do rodu ľuľok patrí napríklad aj zemiak. Rod ľuľok patrí do čeľade ľuľkovité, do ktorej patrí napríklad aj mandragora alebo petúnia. Plod tohto druhu sa volá rajčiak a mimo odbornej botaniky aj rajčina alebo paradajka. V potravinárstve sa plod označuje aj ako tomat.

Slová rajčiak a rajčina vznikli skrátením názvu rajské jablko, ktorý vznikol pravdepodobne doslovným prekladom nemeckého názvu Paradiesapfel (rajské jablko).

Vedecká klasifikácia rajčiaka jedlého patrí do čeľade ľuľkovité (Solanaceae), do ktorej patria aj zemiaky, baklažány či papriky. Rastliny rajčiaka jedlého sú jednoročné, dvojročné a v zriedkavých prípadoch aj trvalé rastliny. Jednotlivé stonky tejto rastliny môžu dosahovať dĺžku až 4 m.

Botanické vlastnosti:

  • Listy: usporiadané nepárne a prerušovane, dĺžka 10 až 35 cm, šírka 7 až 10 cm.
  • Kvety: svetložlté, päťramenné, priemer 1 až 2 cm.
  • Plody: väčšinou guľaté, červenej farby (môžu byť aj žlté alebo tmavo-oranžové), priemer 1,5 až 10 cm.
  • Semená: dlhé 2,5 - 3,3 mm, široké 1,5 až 2,3 mm.

Z botanického hľadiska je rajčiak ovocie - bobuľa, pozostávajúca zo semenníka spolu s ich semenami. Paradajka sa však považuje za „kulinársku zeleninu“, pretože má oveľa nižší obsah cukru než kulinárske ovocie.

tags: #kamenicany #paradajka #rajcina #ci #rajciak