Pestovanie kapusty: Všetko, čo potrebujete vedieť o odrodách a starostlivosti

Kapusta (Brassica oleracea) je jednou z najstarších a najuniverzálnejších plodín v záhradách. Táto výživná zelenina je základom mnohých tradičných jedál a je bohatá na vitamíny C, K, vlákninu a antioxidanty. Kapusta patrí medzi najzdravšiu zeleninu u nás. Kapusta (Brassica oleracea var. capitata) je tradičná a výživná plodina, ktorá je základom mnohých jedál, od kapustnice až po kvasenú kapustu. Kapusta je hlúbová zelenina z čeľade kapustovitých. Pod týmto druhom nájdeme hneď niekoľko poddruhov. Klasická hlávková kapusta je totiž botanicky blízko príbuzná aj s kalerábom, kelom, ružičkovým kelom a podobne.

Pestovanie kapusty je relatívne jednoduché a s trochou starostlivosti vám môže poskytnúť bohatú úrodu. Kapusta je nenáročná, ale výživovo intenzívna plodina, ktorej sa darí v kvalitnej pôde a s pravidelnou starostlivosťou. Ak už ste skúšali pestovať kapustu, možno ste boli sklamaní z veľkosti jej buľvy. Kapusta nemá problém vytvoriť mohutné olistenie, ale na vytvorenie pevnej a plnej buľvy si vyžaduje viac starostlivosti ako redkvička.

Druhy a odrody kapusty

Existuje množstvo odrôd kapusty, ktoré sa líšia tvarom, farbou a chuťou. Kapusta je všestranná zelenina, ktorá nám ponúka rôzne farby, tvary a rôzne štruktúry listov. Na výber je veľa odrôd kapusty, ktorá je pripravená na zber v rôznych obdobiach roka. Nájdete ich v rôznych tvaroch, od špicatých po zaoblené, niektoré s voľnými hlavami, iné tesné a husté. Kapusta sa tiež líši veľkosťou, s mnohými vynikajúcimi kompaktnými odrodami, ktoré sú ideálne pre malé pozemky alebo na pestovanie na balkóne či terase.

• Biela kapusta - Najbežnejší druh kapusty, ktorý sa používa v tradičných jedlách ako kapustová polievka, dusená kapusta alebo kyslá kapusta. Skoré odrody sú určené na priamu konzumáciu. Nie sú príliš vhodné na skladovanie.
• Červená kapusta - Tento druh má tmavofialové listy a je bohatší na antioxidanty ako biela kapusta.
• Savojská kapusta - Má kučeravé, tmavozelené listy a jemnú chuť.
• Čínska kapusta (pak choi a napa) - Tento druh kapusty je populárny najmä v ázijskej kuchyni.

Kapusta sa vo všeobecnosti zoskupuje podľa obdobia zberu, hoci niektoré odrody sa prekrývajú. Ak vysejete malé dávky každého druhu, môžete mať úrodu po celý rok.

• Jarná kapusta - zvyčajne tvorí malé, husté, špicaté hlávky. Vysievať ju môžete koncom leta na prezimovanie. Na jar ju môžete zberať ako mikrobylinky alebo ju môžete nechať dozrieť, aby vytvorila hlávky - od polovice jari do polovice leta.
• Letná kapusta - dostupná v mnohých tvaroch a veľkostiach, aby vyhovovala všetkým miestam. Vysievať ju môžete od konca zimy do polovice jari a zberať v polovici až koncom leta. Letná kapusta je šľachtená, aby vydržala letné horúčavy. Ani letné odrody nie sú určené na skladovanie, ale na okamžitú spotrebu po zbere.
• Jesenná kapusta - často tvorí veľké hlávky, preto potrebuje širší rozostup. Vysievať ju môžete v polovici jari a zberať pred zimou. Niektoré odrody sa môžu skladovať na použitie v zime.
• Zimná kapusta - cenná plodina na čerstvú úrodu, keď je k dispozícii len málo inej zeleniny. Zvyčajne tvorí veľké hlavy, takže potrebuje dostatok miesta. Zasiať ju môžete koncom jari. Patria sem odrody s hladkými hlavami, ako aj atraktívne červené alebo fialové odrody. V dospelosti často vydrží v dobrom stave celé mesiace. Poloneskoré odrody kapusty sú vhodné na strúhanie, nakladanie aj zaváranie. Neskoré kultivary sú okrem iného vhodné aj na uskladnenie.

Výsev a výsadba

Pestovanie kapusty väčšinou začína z predpestovaných priesad, ktoré si môžete zakúpiť na trhu. Ako ale na kapustu, ak si ju chcete vysiať sami? Kapustu rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré odrody.

Čas výsevu: Kapustu je možné začať pestovať zo semien v interiéri 6-8 týždňov pred posledným očakávaným mrazom. Skoré odrody vysievajte do pareniska alebo skleníka od polovice februára. Poloskoré môžete zasiať do pareniska počas marca. Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla.

Príprava pôdy: Pôdu pre kapustu pripravte už na jeseň zrýľovaním. Kapuste vyhovuje tiež jesenné hnojenie maštaľným hnojom alebo kompostom. Pestujte ju v I. trati. Môžete ju sadiť po strukovinách, koreňovej zelenine alebo šaláte. Kapusta potrebuje slnečné stanovište, kde má prístup k aspoň 6 hodinám slnečného svetla denne. Pôda by mala byť úrodná, dobre priepustná a bohatá na organické látky. Kapusta obľubuje mierne kyslú až neutrálnu pôdu s pH medzi 6,0 až 7,0. Kapusta vyžaduje pôdy, ktoré dobre odvádzajú nadmernú vlhkosť, najvhodnejšie sú hlinito-piesčité pôdy.

Presádzanie priesad: Nezabudnite ich pikírovať, ak nadobudli dostatočnú veľkosť (3 až 4 pravé listy). Pre priesady kapusty skyprite hriadky a vytvorte na nich malé jamky. Presádzajte, keď majú 4 - 5 pravých lístkov a vložte ich do pôdy až po srdiečko. Rastliny sadíme dostatočne hlboko, “po srdiečko”. Hneď po zasadení je potrebné priesady zaliať. Zálievka je nevyhnutná najmä pri skorej kapuste. Po približne 10 dňoch od sadenia je možné nahradiť neujaté priesady.

Rozostupy: Sadíme ich v dostatočných rozostupoch, ideálne 40 až 50 cm. Kapustu sadz do riadkov vzdialených od seba približne 45-60 cm, aby mala rastlina dostatok priestoru na rast. Pre skoré odrody to bude koncom marca, poloskoré koncom apríla a neskoré až v máji a začiatkom júna. Dodržiavajte pritom vzdialenosť 0,5 m pre skoršie odrody, pre neskoré až 0,6 m. Jesenná kapusta - často tvorí veľké hlávky, preto potrebuje širší rozostup.

Otužovanie: Kapusta znáša aj mierne mrazy, preto sa nebojte vhodné sadenice vysadiť ešte predtým, ako pominú prízemné mrazy. Rastliny sa otužia a naberú pevnosť.

Starostlivosť o kapustu

Zálievka: Zálievka je nevyhnutná najmä pri skorej kapuste. Ak chcete pevné kapustové hlavy, doprajte jej dostatok vlahy. Dospelé rastliny veľmi dobre využívajú aj menšie množstvo zrážok a rosu. Kapusta vyžaduje pravidelnú a dostatočnú zálievku, aby si udržala stálu vlhkosť v pôde. Kapusta spotrebuje pomerne dosť vody. Záhon teda musíme pravidelne a výdatne zalievať počas celého vegetačného obdobia. Vlahu začneme obmedzovať až približne 3 týždne pred zberom. Ak by sme v intenzívnej zálievke pokračovali aj naďalej, mohli by hlávky začať praskať či zahnívať. Kapusta vyžaduje rovnomernú vlhkosť, aby vytvorila dobré hlávky.

Hnojenie: Práve dostatok živín prinesie požadovanú úrodu kapusty. Z organických hnojív je za základ považovaný kvalitný maštaľný hnoj. Kapusta potrebuje k vývoju pevnej buľvy dostatok dusíku. Pred výsadbou môžeš do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo. Prihnojovanie počas sezóny: Počas rastu môžeš kapustu prihnojovať tekutým organickým hnojivom alebo kompostovým čajom. Ak chcete byť čo najekologickejší a mať kapustu bez zbytočnej chémie, bohato vyživte pôdu v záhone maštaľným hnojom, a to ešte pred samotným výsevom. Ďalšou možnosťou je hnojenie liadkovými hnojivami, ktoré aplikujeme v 2 dávkach - 14 dní po výsadbe a pred tvorbou hlávok. Kapusta patrí medzi náročnejšie druhy na živiny. V prvej fáze rastu, keď sa formujú listy, potrebuje dusík. V druhej fáze, pri tvorbe hláv, sa zvyšuje potreba fosforu a draslíka. Na hnojenie je možné použiť minerálne hnojivá alebo organické alternatívy. Frass (hmyzí trus) alebo vermikompost sú vhodné prírodné možnosti, ktoré poskytujú živiny a zároveň podporujú pôdnu mikrobiológiu a imunitu rastlín vďaka obsahu chitínu.

Mulčovanie: Mulčovanie okolo rastlín môže pomôcť udržať pôdu vlhkú a chrániť ju pred nadmerným vysychaním.

Spoločenstvo rastlín: Dobré spoločenstvo pre kapustu sú zeler, kôpor, rumanček, repa či cibuľa. Nesaďte kapustu k rajčinám, jahodám a fazuli.

Škodcovia a choroby

Kapusta je často napádaná rôznymi škodcami, medzi ktoré patria kapustové mušky, vošky, slimáky a húsenice. Pri akomkoľvek výskyte čo najskôr zasiahnite.

• Skočky: Skočky si rady pochutnávajú na zelených kapustných listoch, listoch karfiolu či kalerábu. Sú aktívne počas počas slnečného a teplého počasia. Skočka kapustová kladie vajíčka na listy hostiteľských rastlín.
• Mora kapustová: Mora kapustová je ďalší motýľ, ktorého húsenice dokážu zničiť budúcu úrodu kapusty. Húsenice žerú v hlávkach a znečisťujú ich svojimi výlučkami.
• Mlynárik repkový: Mlynárik repkový - samica bieleho motýľa kladie vajíčka na listy kapusty a následne húsenice listy požierajú a môžu napáchať značné škody.
• Kvetárka kapustová: Kvetárka kapustová - kladie vajíčka ku koreňovým krčkom rastliny. Z nich sa vyliahnu larvy podobné červom, ktoré požierajú korene a neskôr hlúbiky, ktoré celé prevŕtajú.
• Slimáky a slizniaky: Častým nepriateľom nielen kapúst, ale skoro aj celej záhrady, sú legendárne slizniaky. Kto ich zažil, dokáže uveriť, že za jednu noc sú schopné vykynožiť budúcu úrodu. V posledných rokoch sú premnožené takmer na celom území Slovenska. Slimáky a slizniaky - si radi pochutnávajú na mladých rastlinkách a sadeniciach. Práve preto odporúčame preventívny zásah proti slizniakom spoločne s výsadbou. Ferramol bezpečne účinkuje na slimáky a ulitníky, ktorí po zjedení granúl hynú. Na rozdiel od iných prípravkov nedochádza u slimákov k nadmernej tvorbe slizu, povrch záhonov zostáva preto čistý.
• Molice: Ako sa zbaviť molíc na kapuste?
• Nádorovitosť hlúbovín: Nádorovitosť hlúbovín spôsobuje huba Plasmodiophora brassicae. Rastliny sú slabé a postupne z hriadok miznú. Táto huba dokáže v pôde prezimovať a bez zásahu tam počkať aj 5-6 rokov. V prípade výskytu nepomôže žiadna chemická ochrana. Nádorovitosť hlúbovín (Plasmodiophora brassicae) - huba, známa aj ako nádorovka kapustová, spôsobuje masívny opuch, deformáciu a vážne spomalenie rastu. Následne kapusta nevytvára hlávky a celá rastlina hynie.
• Čierna hniloba: Čierna hniloba (Xanthomonas campestris pv. Campestris) - je považovaná za najvýznamnejšiu a najničivejšiu chorobu, ktorá infikuje všetky pestované odrody rodu Brassica.

Organické metódy ochrany: Na odplašenie škodcov môžeš vedľa kapusty vysádzať bylinky, ako sú tymián, rozmarín alebo šalvia, ktoré pomáhajú odpudzovať kapustových škodcov. Odporúča sa pravidelná kontrola listov a prípadne postrek ekologickými prípravkami. Výbornou prevenciou je aj použitie pôd so zložkami obsahujúcimi chitín, napríklad frass - ktorý stimuluje obranyschopnosť rastliny. Tým sa kapusta dokáže lepšie pripraviť na stresové faktory a škodcov.

Choroby: Kapusta môže byť náchylná na plesňové ochorenia, ako sú hniloba koreňov a múčnatka. Aby si tomu predišiel, zabezpeč dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a vyhni sa prepolievaniu pôdy.

Rotácia plodín: Dôležitým opatrením pri pestovaní kapusty je rotácia plodín.

Zber a skladovanie

Čas zberu: Kapustu môžeš zbierať, keď hlávky dosiahnu plnú veľkosť a sú pevné na dotyk. V závislosti od odrody to môže byť 70-100 dní po výsadbe. Kapusta je pripravená na zber, keď je hlávka pevná a dosiahne požadovanú veľkosť. Kapustu zberajte, keď hlávky dosiahnu požadovanú veľkosť a sú pevné. Je dobré najprv zozbierať každú druhú kapustu v rade, aby sa zvyšok zväčšil. Zrelú kapustu môžete nechať na mieste niekoľko týždňov, ale časom sa znehodnotí, preto ju pravidelne kontrolujte.

Metóda zberu: Ak chcete kapustu zberať, prerežte stonku tesne nad úrovňou zeme ostrým nožom. Ak pri jarnej a letnej kapuste urobíte do pňa 1 cm hlboký kríž, mali by pokračovať v produkcii druhej, menšej kapusty. Po dokončení úrody vykopte pne, aby ste zabránili šíreniu chorôb.

Skladovanie: Kapustu môžeš uchovávať v chladnom a tmavom mieste, kde vydržia niekoľko týždňov až mesiacov. Prípadne vykopte celú rastlinu aj s koreňmi a zaveste ju vo vlhkej pivnici, ktorá dosahuje teploty blízke bodu mrazu. Kapusta sa môže konzumovať surová alebo varená a je kľúčovou zložkou mnohých chutných jedál vrátane kyslej kapusty, kapustového šalátu a kimchi. Použiť ju môžete do polievok, dusených jedál a iných výdatných jedál. Kapusta sa najlepšie konzumuje čerstvá, ale môže sa skladovať v plastovom vrecku v chladničke až týždeň.

Pestovanie kapusty v nádobách

Kapustu nemusíme vysádzať iba do klasického záhona. Využiť môžeme aj rôzne typy nádob. Medzi záhradkármi je veľmi obľúbené pestovanie kapusty v prepravkách. Áno, kapustu môžete pestovať aj v kvetináči, no zvoľte veľký a hlboký kvetináč, aby mala rastlina dostatok priestoru na rast. Následne kvetináče či prepravky naplníme kvalitným záhradným substrátom zmiešaným s hnojom či kompostom, doprostred umiestnime sadenicu a na plnom slnku necháme hlávky dozrieť. Kapuste sa najlepšie darí v zemi, no môžete ju sadiť aj do veľkých hlbokých nádob naplnených viacúčelovým kompostom. Vyberte si kompaktné odrody a vysádzajte ich podobným spôsobom ako pri výsadbe do zeme, až tri semienka do 50 cm kvetináča.

Tabuľka odrôd kapusty podľa obdobia zberu

Kapusta je produktívna a výživná plodina bohatá na vitamíny, antioxidanty a vlákninu. So správnou starostlivosťou a dodržiavaním vyššie uvedených tipov môžete získať bohatú úrodu.

tags: #kapusta #kapusta #kapusta #cast1