Kapusta obyčajná, latinsky Brassica oleracea, je jednou z najvýznamnejších a najrozšírenejších druhov zeleniny na svete. Pochádza z oblasti Stredomoria a jej pestovanie má dlhú históriu, pričom v minulosti bola často označovaná ako „liek chudobných“ pre svoje výživové a liečivé vlastnosti.
Botanická klasifikácia a rozmanitosť
Kapusta obyčajná patrí do čeľade kapustovitých (Brassicaceae) a je základom pre mnohé ďalšie druhy hlúbovej zeleniny, ktoré poznáme dnes. Botanicky je to dvojročná rastlina, ktorá v prvom roku vytvára konzumnú časť a v druhom roku kvitne a prináša semená. Medzi najznámejšie variety patria:
- Kapusta hlávková (Brassica oleracea var. capitata): Táto forma sa ďalej delí na bielu, červenú a špicatú kapustu. Vytvára kompaktnú hlávku z husto nahromadených listov.
- Kel hlávkový (Brassica oleracea var. sabauda): Charakteristický kučeravými až bublinatými listami rôznych odtieňov zelenej.
- Kel ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera): Vytvára malé hlávky - ružičky - v pazuchách listov na vysokej stonke.
- Kapusta špargľová (Brassica oleracea convar. italica), známejšia ako brokolica: Má ružice zelenej farby a chuťou pripomína špargľu.
- Kaleráb (Brassica oleracea var. gongylodes): Konzumuje sa jeho zdužnatená stonka, tzv. hľuza alebo buľva.
- Karfiol (Brassica oleracea var. botrytis): Charakteristický svojím zdužnateným súkvetím.
Všetky tieto variety vznikli z pôvodného druhu kapusty obyčajnej krížením a šľachtením.
Pestovanie kapusty hlávkovej
Kapusta hlávková je náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu, preto sa zaraďuje do prvej trate. Nevhodnými predplodinami sú všetky kapustovité rastliny. Základná príprava pôdy začína už v predchádzajúcom roku riadnym hnojením a dobrou jesennou orbou.
Pri jarnej úprave je dôležité pozemok urovnať a starostlivo pripraviť pôdu, najmä pre priamu sejbu. Proti burinám možno použiť herbicídy. Dusíkaté hnojivá sa zapracujú do pôdy pri jarnej príprave a časť sa ponechá na prihnojenie počas vegetácie.
Pred sejbou sa osivo morí proti hubovým chorobám. Seje sa do debničiek alebo na výsevný záhon v skleníku či parenisku, prípadne priamo na pozemok. Predpestovanie priesad je vhodné najmä pri skorých alebo rýchlených kultivaroch. Vysádzajú sa, keď majú rastliny 4-6 pravých listov, hlbšie, ale srdiečko nesmie byť zakryté.
Po vysadení je potrebné rastliny zavlažovať. Proti burinám sa bojuje mechanicky plečkovaním a okopávkou. Prihnojenie dusíkatými hnojivami sa vykonáva dvakrát počas vegetácie. Ochrana rastlín pred škodcami a chorobami je nevyhnutná.
Zber a využitie kapusty hlávkovej
Kapusta hlávková sa zberá podľa kultivaru a účelu použitia. Skoré odrody sa zberajú postupne, neskoré a skladovateľné odrody sa zberajú jednorazovo, zvyčajne v októbri.
V Slovenskej republike je kapusta najpestovanejšou zeleninou. Je dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok potrebných pre zdravie. Konzumuje sa čerstvá, kyslá, marinovaná, v rôznych šalátoch a ako príloha. Vonkajšie listy a hlúby sa využívali aj ako krmovina.
Tradičným spôsobom konzervovania je kvasenie kapusty, ktoré je nielen spôsobom uchovania, ale aj obohatenia o prospešné baktérie mliečneho kvasenia.
Ako pripraviť najjednoduchšiu domácu kyslú kapustu
Brokolica - výživová bomba
Brokolica, botanicky Brassica oleracea conv. italica, sa pestuje menej náročne ako karfiol. Má kratšiu vegetáciu a lepšie znáša výkyvy teplôt. Vďaka vysokému obsahu vitamínov, minerálov a protirakovinových látok (izotiokyanáty) je považovaná za jednu z najzdravších potravín.
Brokolica obsahuje značné množstvo proteínov (až 29 % v sušenej hmotnosti), čo ju robí cennou aj pre športovcov a ľudí, ktorí potrebujú naberať svalovú hmotu.
Pri zbere brokolice je dôležité ju zbierať ráno, pričom spolu s ružicou sa odreže aj hlúbik. Po zbere začnú na rastlinách vyrastať druhotné, menšie ružice. Najlepšie je brokolicu blanšírovať, aby si zachovala farbu, prospešné látky a zostala chrumkavá.
Ďalšie druhy kapusty
Rod Brassica zahŕňa aj ďalšie významné druhy:
- Kapusta repková (Brassica napus): Pestuje sa ako kvaka (Brassica napus var. napobrassica) a repka olejka (Brassica napus var. oleifera).
- Kapusta poľná (Brassica rapa): Zahŕňa okrúhlicu a repicu olejnatú.
- Kapusta pekinská (Brassica pekinensis): S podlhovastou hlávkou a výrazným stredným rebrom listov.
- Kapusta čínska (Brassica chinensis): Tiež známa ako čínska kapusta.
- Kapusta čierna (Brassica nigra): Používa sa na výrobu horčice.
Kapustovité rastliny sú všeobecne náročné na pestovateľské podmienky, ale vďaka svojej výživovej hodnote a všestrannosti sú neoddeliteľnou súčasťou ľudskej stravy po celom svete.
| Druh | Latinský názov | Hlavná konzumná časť | Výživový benefit |
|---|---|---|---|
| Kapusta hlávková | Brassica oleracea var. capitata | Hlávka | Vitamín C, vláknina |
| Brokolica | Brassica oleracea conv. italica | Ružice | Vitamíny C a K, izotiokyanáty (protirakovinové látky), proteíny |
| Kel ružičkový | Brassica oleracea var. gemmifera | Ružičky | Vitamín C, vláknina, minerálne látky |
| Kaleráb | Brassica oleracea var. gongylodes | Stonková hľuza | Vitamín C, draslík |
| Karfiol | Brassica oleracea var. botrytis | Súkvetie | Vitamín C, vláknina |