Pestovanie ružičkovej kapusty: Kompletný sprievodca

Ružičková kapusta (Brassica oleracea L. convar. gemmifera) je cenná zelenina, ktorá obohacuje náš jedálniček najmä v jesennom a zimnom období. Napriek tomu, že nie je vhodná pre úplných začiatočníkov kvôli svojej náročnosti na živiny a vlahu, jej pestovanie je odmenené bohatou úrodou plnou vitamínov a minerálov.

Charakteristika a pôvod

Ružičková kapusta sa od ostatných druhov kapusty odlišuje tým, že malé kuličky (ružičky) vyrastajú na 30-100 cm dlhom stonku. Tieto kapustičky sa skladajú z tesne semknutých drobných listov, na povrchu sú zelené a vnútri žltozelené. Literárne zdroje uvádzajú, že prvýkrát bola objavená v Belgicku v okolí Bruselu, a tak dostala aj pomenovanie bruselská kapusta. Zberajú sa postupne, ako dorastú do primeranej veľkosti, približne od októbra až do jari. Zberáme ich odlamovaním, odrezávaním, keď dosiahnu veľkosť minimálne 1,5 cm.

Výživová hodnota a benefity

Ružičková kapusta je superpotravinou plnou cenných živín. Obsahuje vysoké množstvo vitamínov B, E a C, významný je tiež obsah draslíka, mangánu, vápnika, horčíka a ďalej glycidov, bielkovín a vlákniny. Je zdrojom tiamínu (vitamín B1) a kyseliny listovej (vitamín B9), ktoré sú nesmierne dôležité pre duševnú sviežosť, sústredenie, odolnosť voči stresu i pre fyzickú výkonnosť. Tieto vitamíny je potrebné neustále dopĺňať, pretože sa v tele dlho neskladujú. Vďaka draslíku pôsobí ako mierne diuretikum, podporuje teda vylučovanie nadmerného množstva vody z tela, čím napomáha k detoxikácii. Prispieva k zosilneniu produkcie inzulínu, takže je skvelá pre diabetikov. Kapustičky pomáhajú najmä proti stresu, depresiám, psychickému i fyzickému vyčerpaniu a hlavne v zime prirodzene posilňujú imunitu.

Výber odrody a príprava pôdy

Pri výbere odrody je dôležité zohľadniť vlastnosti, ktoré očakávate, a miestne podmienky. Existujú rané, polopozdné a neskoré odrody, ktoré sa líšia dobou dozrievania. Pre dobrý vývoj ružičiek vyžaduje dostatok vody. Bez poškodenia znáša aj silnejšie mrazy. Ružičková kapusta sa od ostatných druhov kapusty odlišuje tým, že malé kuličky (ružičky) vyrastajú na 30-100 cm dlhom stonku. Pestovanie ružičkovej kapusty je podobné ako pri iných hlúbovinách vrátane nárokov na pôdu a stanovište. Vyžadujú dostatok vody, najlepšie z prirodzených zrážok, ktoré by mali byť rovnomerne rozložené. V nižších polohách a v suchších oblastiach ich pestujeme vo vlhkých alebo v pravidelne a výdatne zavlažovaných pôdach. Vyhovuje im vyššia vzdušná vlhkosť. Najlepšie sa im darí v hlbokých úrodných pôdach, dôkladne vyhnojených maštaľným hnojom. Znášajú aj polotieň. Pestujú sa v I. alebo aj v II. trati po predplodinách, ako sú šalát, kaleráb, hrášok, skoré zemiaky. Ideálna je záhon pri podzimnom rytí pohnojiť rozleženou hnojovou mrvou alebo kvalitným kompostom. Pôdu okolo rastlín pravidelne kypriť, odstraňovať plevel.

Výsev a výsadba

Semienka ružičkovej kapusty môžete v teplejších oblastiach vysievať priamo do pôdy zhruba od polovice apríla. V tom istom období už vysaďte aj predpestované priesady. V prípade predpestovania sa semená vysievajú koncom marca až v apríli do debničiek v skleníku či v parenisku. Po vzídení priesady rozsadíme. Sadíme ich hlbšie, až po srdiečko, aby sa lepšie zakorenili a boli pevné. Ďalej ich pestujeme pri teplote 18 až 20 °C, doprajeme im dostatok svetla, aby neboli tenké a vytiahnuté. Približne 10 až 14 dní pred zamýšľanou výsadbou do záhona ich otužujeme - vetráme priestory, znižujeme teplotu, obmedzíme zálievku. Deň až dva dni pred výsadbou ich dôkladne zavlažíme. Táto cenná zelenina potrebuje dostatočný priestor, preto by ste ju mali siať do sponu aspoň 60 x 60 centimetrov. Pri výsadbe dbáme na to, aby sme priesady vysádzali o 2-3 cm hlbšie, než bola pôvodná sadba. Môžeme mulčovať slamou, posekanou trávou alebo netkanou textíliou. Na veterných stanovištiach sa vyplatí sádzať ružičkovú kapustu do plytkého príkopu a počas rastu prihŕňať k stonkám zeminu - rastliny vďaka tomu pustia do hĺbky ďalšie korene a vietor ich tak ľahko nevyvráti.

Pestovanie a starostlivosť

Počas vegetácie sa vyplatí ružičkovú kapustu prihnojovať dusíkatým hnojivom. Záhon po dobu vegetácie udržujeme bez plevelov. Za suchého počasia, zvlášť koncom leta, ružičkovú kapustu výdatne zalievame. Ak sa vzrastlé rastliny kývajú, priviažeme ich jednotlivo k opore a pravidelne prihŕňame ku stonkám zeminu, rastliny vďaka tomu pustia do hĺbky ďalšie korene a už sa nevyvrátia. Rastlinám koncom augusta alebo začiatkom septembra zaštipneme/ulomíme rastový vrchol, aby sme podporili tvorbu a rovnomerný vývoj a množstvo kapustičiek. Neplatí to v prípade nových odrôd, tie nezaštipujeme ani nezrezávame listy na podporu tvorby ružičiek. Veľké bočné listy podľa potreby otrhávame, aby ku ružičkám išlo viac slnka. Spodné listy rovnako na jeseň väčšinou žltnú.

Sklizeň

Prvých úrod sa dočkáte obvykle v septembri či v októbri - podľa odrody. Výhodou však je, že na jednom koreni vyrastie často aj štyridsať až päťdesiat ružičiek veľkosti dva až štyri centimetre. Z úrody sa môžete tešiť prakticky počas celej zimy. Kapustičky zhruba veľkosti vlašského orecha oberáme postupne podľa potreby od októbra po celú zimu až do apríla budúceho roka. Z rastliny sklidíme približne štvrť kila ružičiek. Ak hrozí silnejší mráz, je možné rastliny na zimu presunúť do pareniska. Ružičková kapusta vydrží na záhone cez zimu, odoláva totiž mrazu až do zhruba -15 °C. Po premrznutí je ich chuť ešte lepšia a jemnejšia. Rostliny můžeme i s kořeny vyrýt a vysadit do pařeniště nebo uložit do sklepa.

Riziká a riešenia

Nezačínajú sa tvoriť ružičky: Keď dobre rastúce rastliny nezačnú koncom augusta tvoriť ružičky, je potrebné vyrezať rastový vrchol, podporíme tak ich vytváranie a rast. Záhon výdatne zalievame ku koreňom a prihnojíme zhruba každé tri týždne žihľavovou jíchou alebo kostivalovým macerátom. Približne 500 g nasekaných listov kostivalu zalejeme 5 litrami dažďovej alebo pramenitej vody, necháme 3 dni macerovať a potom zriedime v pomere 1 : 4. Kapustu zalejeme ku koreňom. Podobne účinný je macerát z listov a stoniek paradajok, ktorý sa pripravuje rovnako.

Růžičková kapusta v kuchyni

Hořkosť kapustových ružičiek spôsobuje špeciálne fytochemikálie. Pozitívne je, že ju môžeme ovplyvniť. Nepríjemná chuť sa zintenzívňuje dlhým varením. Preto ak si chcete ružičkovú kapustu naozaj vychutnať, varte ju len krátko - nad parou alebo vo vode desať minút. Potom ju prípadne môžete zapiecť s inými druhmi zeleniny, syrom či mäsom. Pridajte ju do šalátov, dochuťte zálievkou, citrónom či octom. Náš tip: Hořkosť ružičkovej kapusty zmiernite aj dôslednou starostlivosťou o rastlinu počas rastu. Ružičková kapusta najlepšie chutí do dvoch dní po odtrhnutí, potom ľahko horkne a stráca svoju typickú chuť i vôňu. Sklizené ružičky môžeme rýchlo zamraziť, je preukázané, že keď prejdú mrazom, sú jemnejšie. Tepelnou úpravou sa tiamín, kyselina listová i vitamín C ničí, preto ružičkovú kapustu nevaríme a nepečieme príliš dlho. Ak sú ružičky malé a čerstvé, stačí ich len spariť horúcou a osolenou vodou. Kapustičky najčastejšie používame do polievok, buď ako jednu z mnohých pridaných druhov zeleniny, alebo na prípravu krémovej kapustovej polievky. Dajú sa dusiť s mäsom, predovšetkým hovädzím a bravčovým, výborná je aj zapečená so syrom a mäsom alebo poliatá bešamelom. Hodí sa k cestovinám i do rizota, možno ju upraviť ako nákyp, alebo ako prílohu k mäsu. Vynikajúca je na pizzu alebo do šalátov.

tags: #kapusta #ruzickova #pestovanie