Evanjeliový úryvok dnešnej nedele nám predstavuje známy zázrak, ktorý Ježiš vykonal a ktorý sa nazýva rozmnoženie chlebov a rýb. S vedomím, že Kristov príchod je naplnením Svätého písma, nachádzame prisľúbenie hojnosti už u prorokov a v múdroslovných knihách. Dvoma prvkami, ktoré Ježiš použil na vykonanie zázraku, sú nie náhodou chlieb a ryba: chlieb je predobrazom Eucharistie a ryba je medzi ranými kresťanmi symbolom Ježiša par excellence. Čo sa týka chleba, treba si všimnúť Ježišom uskutočnený proces. Ježiš hovorí, „lámajúc“ svoje slovo kŕmi zástup, a následne prostredníctvom rozmnoženia chleba nakŕmi zástup aj vo fyzickom ohľade. Ježiš ukazuje učeníkom a zástupu, ako má spoločenstvo postupovať po jeho odchode z pozemského života.
Učeníci nepochopili, čo je skutočná potrava
Ježiš sa v tom čase nachádza na protiľahlom brehu Kafarnauma, pravdepodobne v Betsaide, a zatiaľ čo učí, deň plynie. Nadíde večer a učeníci požiadajú Ježiša, aby rozpustil zástupy. Všimnime si, že Ježišova suchá odpoveď, „vy im dajte jesť!“, omráči učeníkov. V dialógu je výškový rozdiel: Ježiš hovorí o duchovnej potrave, zatiaľ čo učeníci hovoria o materiálnej potrave; nie učeníci „vystúpia“ na Ježišovu úroveň, ale Ježiš zostúpi na ich úroveň. Nepochopili, čo je skutočné potrava, ktorú už vlastnia! Keď učeníci vymenujú potraviny, ktoré majú, Ježiš ich požiada, aby mu ich priniesli: a stane sa zázrak. Znamenie, ktoré Ježiš vykonal, hovorí o duchovnej otázke, ktorá je prenesená do hmotnej roviny.
Ježiš potom odišiel za Galilejské more Tiberiadské. A išiel za ním veliký zástup, lebo videli jeho divy, ktoré činil pri nemocných. A Ježiš vyšiel na vrch a tam sedel so svojimi učeníkmi. A bola blízko Veľká noc, sviatok Židov.
A keď pozdvihol Ježiš oči a videl, že ide k nemu veliký zástup, povedal Filipovi: Kde nakúpime toľko chleba, aby sa títo najedli? Ale to povedal nato, aby ho zkúsil, lebo však on vedel, čo má urobiť. Filip mu odpovedal: Za dvesto denárov chleba im nebude dosť, aby každý z nich čo len niečo málo dostal. A jeden z jeho učeníkov, Andrej, brat Šimona Petra, mu povedal: Je tu jeden chlapček, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby, ale čože je to pre toľkých!
Zázrak rozmnoženia chleba a rýb
A Ježiš povedal: Povedzte ľuďom, aby si posadali. A bolo mnoho trávy na tom mieste. Vtedy si posadali mužovia, počtom asi päť tisíc. A Ježiš vzal chleby a poďakujúc rozdával učeníkom a učeníci sediacim, a podobne aj z rýb, koľko len chceli. A keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: Soberte zvýšené kúsky, aby nič nezhynulo! A tak sobrali a naplnili dvanásť košov kúskami z tých päť jačmenných chlebov, ktoré sa zvýšily tým, ktorí jedli.
Vtedy, keď videli ľudia div, ktorí učinil Ježiš, hovorili: Toto je skutočne ten prorok, ktorý mal prijsť na svet. A tedy keď poznal Ježiš, že majú v úmysle prijsť a schytiť ho nasilu, aby ho učinili kráľom, ušiel zase na vrch on samotný. A keď sa zvečerilo, sišli jeho učeníci k moru a vojdúc do lode plavili sa na druhú stranu mora, do Kafarnauma. A už sa bolo aj zotmilo, a Ježiš ešte nebol prišiel za nimi, a more, pretože dul silný vietor, sa búrilo. A tedy odplaviac sa tak asi na dvadsaťpäť alebo tridsať honov videli Ježiša chodiť po mori a blížiť sa k lodi a báli sa. A on im povedal: Ja som, nebojte sa! Nuž chceli ho vziať na loď, a hneď bola loď pri zemi, do ktorej išli.
Ježiš ako Chlieb života
A druhého dňa zástup, ktorý stál za morom a videl, že tam nebolo druhej lode, krome tej jednej, do ktorej vošli jeho učeníci, a že Ježiš nevošiel spolu so svojimi učeníkmi do lode, ale že len jeho učeníci sami odišli, a prišly iné lode od Tiberiady blízko miesta, kde jedli ten chlieb, keď to Pán ďakoval; keď tedy videl zástup, že nieto tam Ježiša ani jeho učeníkov, vošli aj oni do lodí, ktoré boly pripluly od Tiberiady, a prišli do Kafarnauma hľadajúc Ježiša. A keď ho našli za morom, povedali mu: Rabbi, kedy si sem prišiel?
Ježiš im odpovedal a riekol: Ameň, ameň vám hovorím, hľadáte ma, nie preto, že ste videli divy, ale že ste jedli z tých chlebov a nasýtili ste sa. Pracujte nie o pokrm, ktorý hynie, ale o pokrm, ktorý zostáva do večného života, ktorý vám dá Syn človeka, lebo toho spečatil Otec, Bôh. Vtedy mu povedali: Čo máme robiť, aby sme konali skutky Božie? Ježiš odpovedal a riekol im: To je ten skutok Boží, aby ste verili v toho, ktorého on poslal.
Vtedy mu povedali: Jaké ty tedy činíš znamenie, aby sme videli a uverili ti? Čo robíš? Naši otcovia jedli mannu na púšti, jako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba. Na to im povedal Ježiš: Ameň, ameň vám hovorím, že nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva chlieb z neba, ten pravdivý. Lebo tým chlebom Božím je ten, ktorý sostupuje z neba a dáva svetu život. Vtedy mu povedali: Pane, dávaj nám vždy ten chlieb.
A Ježiš im povedal: Ja som ten chlieb života; kto prijde ku mne, nebude nikdy lačnieť, a kto verí vo mňa, nebude nikdy žízniť. Ale povedal som vám, že ste ma aj videli aj neveríte. Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von. Lebo som nesostúpil z neba nato, aby som činil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. A to je vôľa toho, ktorý ma poslal, Otcova, aby som neztratil ničoho z toho, čo mi dal, ale aby som to všetko vzkriesil v ten posledný deň. Lebo to je vôľa môjho Otca, ktorý ma poslal, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.
Vtedy reptali Židia proti nemu, že povedal: Ja som ten chlieb, ktorý sostúpil z neba, a hovoril: Či nie je toto Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca i matku my známe? Jako tedy hovorí tento, že vraj sostúpil som z neba? Vtedy odpovedal Ježiš a riekol im: Nerepcite medzi sebou! Nikto nemôže prijsť ku mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň. Je napísané v prorokoch: A všetci budú učení od Boha. A tak tedy každý, kto počul od Otca a naučil sa, ide ku mne. Nie že by niekto bol videl Otca, krome toho, ktorý je od Boha, ten videl Otca. Ameň, ameň vám hovorím, že kto verí vo mňa, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli; ale toto je chlieb, ktorý sostupuje z neba, aby z neho jedol človek a nezomrel. Ja som ten živý chlieb, ktorý sostúpil z neba. Keby niekto jedol z tohoto chleba, bude žiť na veky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré ja dám za život sveta.
Vtedy sa dohadovali Židia medzi sebou a hovorili: Jako nám tento môže dať jesť telo? A Ježiš im povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že ak nebudete jesť tela Syna človeka a piť jeho krvi, nemáte v sebe života. Kto jie moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravdivý pokrm a moja krv pravdivý nápoj. Ten, kto jie moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal ten živý Otec, a ako ja žijem skrze Otca, tak i ten, kto mňa jie, bude žiť skrze mňa. To je ten chlieb, ktorý sostúpil z neba, nie ako čo vaši otcovia jedli mannu a pomreli. Ten, kto jie tento chlieb, bude žiť na veky. To povedal v synagóge učiac v Kafarnaume.
Vtedy mnohí z jeho učeníkov počujúc to povedali: To je tvrdá reč; kto ju môže počúvať?! Ale Ježiš vediac sám v sebe, že jeho učeníci repcú preto povedal im: To vás pohoršuje? A čo, keby ste videli Syna človeka vystupovať hore, kde bol prv? Duch je, ktorý oživuje; telo nič neosoží. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život. Ale sú niektorí z vás, ktorí neveria. Lebo Ježiš vedel hneď od počiatku, ktorí sú to tí, ktorí neveria, a kto je ten, ktorý ho zradí. A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca. Od tej chvíle odišli mnohí z jeho učeníkov nazad a nechodili viacej s ním. Vtedy povedal Ježiš tým dvanástim: Či azda i vy chcete odísť? A Šimon Peter mu odpovedal: Pane, ku komu pojdeme? Slová večného života máš; a my sme uverili a poznali, že si ty Kristus, ten Syn živého Boha. Ježiš im odpovedal: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol. A to povedal o Judášovi Šimona Iškariotského, lebo ten ho mal zradiť, ktorý bol jedným z tých dvanástich.
Ja som živý chlieb,ktorý zostúpil z neba,hovorí Pán; kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky.
Zázrak rozmnoženia chlebov a rýb je to, čo sa neustále deje v našom živote: Ježiš vidí našu úbohosť a darovaním seba vo svätej Eucharistii nám dáva príležitosť prekonať ju. Je podstatné veriť a je podstatné veriť tomu! Avšak veriť znamená nielen mať správne informácie o Bohu, ako je napríklad tradičná účasť na liturgii, ale aj byť presvedčený, že Pán berie vážne konkrétne potreby nášho života. Tak ako učeníci, aj my sme povolaní ohlasovať evanjelium čo najkonkrétnejšie, nie len ako útechu v zlých časoch, útechu, ktorá sa skončí pri prvej príležitosti obnovy. Ježiš nám darúva seba samého a na to, aby sme to pochopili, používa naše materiálne skutočnosti. No ak my to nedokážeme nepochopiť, aj ten najväčší zázrak spôsobí chvíľkovú senzáciu, ktorá poslúži len na to, aby Ježiša ešte viac vzdialila od nášho života.
Katechéza je dôležitou súčasťou duchovnej výchovy detí. Pomáha im porozumieť základným princípom viery a upevňovať vzťah s Bohom. V tomto článku sa zameriame na tému rozmnoženia chleba a Božieho milosrdenstva, ktoré sú dôležité pre pochopenie Ježišovej lásky a súcitu. Ježiš má súcit s chorými, trpí s trpiacimi, raduje sa so šťastnými, uzdravuje chorých, plače s plačúcimi, miluje všetkých, odpúšťa všetkým, aj hriešnikom, delí sa s hladnými… Jednoducho Ježišovo srdce je ku všetkým milé. Ježiš má milé srdce, je milosrdný. Červená symbolizuje, že Ježiš miluje všetkých, modrá (voda, očistenie) je tu (aj) symbolom odpustenia.
Ježiš miluje deti a chce, aby prišli ku nemu. Ježiš má milé srdce aj pre učeníkov. Ako Ježiš privítal Tomáša? Čo mu povedal? Bol na neho milý, či mu vyhundral? Ježišovo srdce je milé aj voči Tomášovi. Ježiš má súcit s chorými, trpí s trpiacimi, raduje sa so šťastnými, uzdravuje chorých, plače s plačúcimi, miluje všetkých, odpúšťa všetkým, aj hriešnikom, delí sa s hladnými… Jednoducho Ježišovo srdce je ku všetkým milé. Ježiš má milé srdce, je milosrdný.
Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene. Tento príbeh nám ukazuje, že Ježiš má milé srdce pre všetkých, vrátane tých, ktorí pochybujú. Ježišovo milosrdenstvo je nekonečné a dostupné pre každého, kto ho hľadá.
V Starom zákone, keď Izraeliti putovali púšťou, Boh im zázračne poskytoval chlieb v podobe manny (pozri starozákonnú biblickú knihu Exodus 16). Táto potravina ich nielenže vyživovala na ceste, ale bola aj znamením neviditeľnej prítomnosti Boha pri svojom ľude a Božej starostlivosti o svoj ľud. Keď Ježiš zázračne nasýtil päťtisíc mužov (plus ich ženy a deti), ľudia boli ohromení. Spomenuli si na to, ako Boh dával mannu na púšti. A ihneď o Ježišovi hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ (Jn 6, 14). Keď ľudia opäť vyhľadali Ježiša, povedal im: „Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka.“ (Jn 6, 26 - 27). Ježiš poskytol ľuďom znamenie. Ľudia boli spokojní, pretože sa nasýtili chlebom, ale nepochopili Ježišovo posolstvo.
Na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi spoločne vychádzame z kostola, nesieme v sprievode Telo Pána Ježiša a ukazujeme ho všetkým, aby vedeli, že máme medzi sebou Ježiša. A on je tu pre všetkých, ktorí sú slabí, chudobní, bezradní, pre všetkých, ktorí majú nedostatok.
