História Pekárne Monika je príbehom o odvahe, vytrvalosti a vášni pre remeslo. Všetko sa začalo v zdedenom dome po babičke v obci Rudina, kde sa zrodila myšlienka vybudovať pekáreň. Hoci úradníci v banke videli v mladom mužovi skôr potenciálneho prevádzkovateľa pivárne, jeho srdce patrilo pečeniu.
Napriek počiatočným pochybnostiam a odmietaniam zo strany zamestnávateľov, túžba po vlastnej pekárni ho hnala vpred. Počas práce v rôznych pekárňach v Česku zbieral cenné skúsenosti, dokonca rozbehol jednu prevádzku, za čo dostal ako dar malú pec. Prvé kroky v podnikaní boli skromné - pec bola umiestnená v bývalej spálni a obývačka slúžila na pečenie. Napriek chýbajúcim odberateľom si ľudia z obce postupne našli cestu k dverám pekárne a zaklopali na ne, keď mali na niečo chuť.
Najväčšie výzvy predstavovali hygienici, no sľub o presťahovaní sa z provizória do dvoch rokov bol splnený ešte skôr. Z bývalej šopy na dvore vyrástla plnohodnotná pekáreň na ploche 180 m², ktorá sa pýši moderným vybavením. Dnes táto prevádzka dokáže vyrobiť 350 kusov chleba za hodinu, denne spracuje 650 kíl chleba a 7 000 kusov pečiva.
V súčasnosti má Pekáreň Monika päť predajní - dve v Kysuckom Novom Meste, dve v Žiline a jednu priamo v Rudine. Hoci kedysi zamestnávala tridsiatku pracovníkov, dnes ich je dvanásť. Dôvodom je snaha o zníženie starostí spojených s veľkým počtom zamestnancov a zároveň obmedzený záujem o manuálnu prácu. Hľadanie kvalitných pracovníkov je náročné, často sa stáva, že po zaučení zamestnanci odídu, aj napriek nadpriemerným mzdám v regióne.
Pre zjednodušenie obsluhy a možnosť zamestnať aj menej skúsených pracovníkov, bola zrušená objednávka na murovanú pec a nahradená automatickou. Kapacita pekárne by umožnila produkovať dvojnásobné množstvo, no vedenie preferuje stratégiu „menej je niekedy viac“.
V histórii pekárne sa objavili aj skúsenosti s pečením v Nemecku, kde sa chute národov líšia. Zatiaľ čo Nemci preferujú "umelé" pečivo s viacerými "éčkami" a tvrdé žemle, slovenskí spotrebitelia si potrpia na tukové pečivo, ktoré si dlhšie zachováva svoje vlastnosti. Neúspešne sa tu napríklad ujali praclíky, ktoré sú v Nemecku veľmi obľúbené.
Spotrebitelia na Kysuciach sú často konzervatívni a preferujú tradičný chlieb a pečivo. V tomto smere pomáha zlepšujúci prípravok Magimix Tolerant od Lesaffre, ktorý dodáva pečivu nadýchanosť a zabraňuje jeho "padaniu". Okrem toho sa používajú aj sladké plnky, ako maková, do ktorej sa pridávajú vlastné ingrediencie.
Jedlo, ktoré nikto nechcel: Kváskový chlieb
Špecialitou pekárne je "rudinský rožok", ktorý sa pripravuje klasickým spôsobom. Po miernom nakysnutí sa rozreže, potrie paradajkovým pretlakom, posype oreganom, osolí, potrie olejom a zapečie so slaninou. Po upečení sa ešte potiera olejom s cesnakom. Veľmi obľúbené sú aj "osie hniezda" s rôznymi plnkami.
Zákazníci dlhodobo oceňujú "domácu chuť" produktov, pričom výrobný proces ostáva nezmenený už 100 rokov. Snažia sa minimalizovať pridávanie "éčok", cereálne rožky sa nefarbia meltou a do pečiva sa stále pridáva Diapol. Veľmi populárny je aj prírodný kvasový chlebík, ktorý si zákazníci objednávajú aj s požiadavkou na dlhšiu trvanlivosť. Pre predĺženie trvanlivosti sa chlieb potiera medom alebo mliekom, čo upchá póry a spomaľuje vysychanie.
PEKÁREŇ MONIKA s. r. o. v Rudine sa zameriava na výrobu a predaj širokého sortimentu pekárenských produktov. Ponúka rôzne druhy čerstvého chleba, od tradičných bochníkov po špeciálne varianty, ako aj slané a sladké pečivo, koláče, medovníky a cukrovinky. Dôraz sa kladie na kvalitu surovín a precízne spracovanie, čo potvrdzujú aj pozitívne ohlasy zákazníkov.
