Horkosladký bylinný likér farby ružového vína pripravovaný podľa tradičnej kláštornej receptúry. Tradícia tohto likéru siaha až do dôb, kedy sa kláštorné mníšske rády ešte zaoberali pestovaním vína a zbieraním liečivých bylín. Zlúčením oboch ingrediencií vznikol lahodný nápoj, ktorý zostával dlhé storočia výhradne iba uzavretej mníšskej komunite.
Základ Kláštorného tajomstva tvorí vinný destilát, velejemný líh, cukor a predovšetkým devätnásť starostlivo dávkovaných bylín domáccho i orientálneho pôvodu. Tieto byliny prechádzajú nielen maceráciou, čo je bežný spôsob získania bylinných výluhov, ale taktiež destiláciou, ktorá robí Kláštorné tajomstvo úplne unikátnym produktom. Presné zloženie bylinného likéru je dodnes tajné, ale aj po sto päťdesiatich rokoch 100% zodpovedá pôvodnej receptúre. Jednou z bylinných zložiek obsiahnutých v bylinnom destiláte a maceráte sú zrelé semená Anděliky lekárskej, ktoré sa vyznačujú silne aromatickou vôňou a príjemne horkastou chuťou. Spolu s cukrom dodávajú likéru výnimočnú a výraznú chuť.
Hoci je slad základnou surovinou v tradičnej receptúre piva, v mnohých prípadoch je čiastočne alebo úplne nahradený inými prísadami, ako napríklad ryžou, kukuricou alebo cukrovou trstinou. Odhaduje sa, že až 85 % piva na celom svete sa dnes varí pomocou týchto alternatív. Pivo je uvoľneným partnerom v džínsoch a tričku. Ten, ktorý sa nestará o to, ako vyzeráš a vždy má čas. A tak niet divu, že sa pije na dedine a v meste, v krčmách a luxusných reštauráciách, pije sa mladí aj starí, dámy a páni.
Kláštorné tradície a nápoje
Katolícka kláštorná tradícia obdarila svet niektorými vznešenými nápojmi, ktoré sú skutočne umeleckými dielami. Medzi ne patria:
- Chartreuse: Francúzsky likér vyrábaný Kartuziánskymi mníchmi od roku 1737. Skladá sa z destilovaného alkoholu zrejúceho so 130 druhmi byliniek, rastlín a kvetov. Mnísi mali zámer, aby bol tento likér používaný ako liek.
- Pivá Trappist: Renomované medzi pivnými nadšencami ako jedno z najlepších pív na svete. Sú varené Cisterciánskym rádom prísnej observancie ("Trapisti") a typicky spadajú do kategórií Dubbel, Tripel a Quadrupel.
- Bénédictine: Bylinkový likérový nápoj vyrábaný z byliniek, korienkov a cukru s koňakovým základom. Tvrdí sa, že v benediktínskom opátstve FéCamp v Normandii mnísi tento nápoj produkovali až do zničenia opátstva počas Francúzskej revolúcie.
- Cisterciánske vína z ostrova Saint Honorat: Vína vyrábané Cisterciánskymi mníchmi Opátstva Lerins na ostrove Saint Honorat blízko Cannes vo Francúzsku. Mnísi pestujú osem hektárov hrozna a produkujú vína z odrôd Pinot Noir, Chardonnay a Mourvèdre.
- Dom Pérignon Champagne: Hoci nie je priamo vyrábané katolíckym duchovenstvom, slúži ako óda svojmu katolíckemu menovcovi Dom Pierre Pérignonovi, O.S.B., (1638 - 1715), benediktínskemu mníchovi, ktorý dôležito prispel k produkcii a kvalite šampanského vína.
Pivo: Kultúrny fenomén
Pivo nie je len "len" populárny nápoj, je to kultúrny fenomén, ktorý ovplyvnil históriu, tradície a technológie. Jeho história siaha až k počiatkom mnohých civilizácií. Hoci pôvod samotného piva je neistý, varenie piva je zdokumentované v starovekej Mezopotámii, približne od roku 4000 pred naším letopočtom. Archeológovia potvrdzujú, že pivo sa pilo každý deň, počas náboženských rituálov a osláv. V starovekom Egypte bolo pivo nielen každodenným nápojom, ale aj formou mzdy alebo súčasťou liečby. Miestni lekári ho odporúčali pri rôznych ochoreniach a robotníci, ktorí stavali pyramídy, dostávali pivo ako prídel za svoju prácu.
Od 6. storočia sa výroba piva v Európe postupne presunula do kláštorov. Práve mnísi patrili do vtedajších najvzdelanejších vrstiev spoločnosti, takže mohli nielen zlepšovať samotný výrobný proces, ale aj systematicky zapisovať recepty.
Použitie chmeľu pri varení nie je také staré ako samotné pivo. Na dochutenie sa pôvodne používali iné bylinky a rastliny. Chmeľ sa v Európe objavil až v 9. storočí, keď bol dovezený z ázijského Kaukazu. Významnú reformu a inováciu v pivovarníckom priemysle mal v 18. storočí aj český sládok František Ondřej Poupě. Ako prvý začal pri varení piva používať teplomer a presne určoval dávky surovín a dĺžku výroby.
Spotreba a typy piva
Priemerná spotreba piva na osobu podľa údajov z roku 2023 v Česku je najväčšia na svete: 128 litrov. V Slovenskej republike produkcia piva v roku 2022 mierne vzrástla a pivovary len tesne nedosiahli úroveň výroby predpandemického roku 2019. Produkcia nealkoholického piva pritom medziročne stúpla až o takmer tri pätiny.
V českej kultúre existuje niekoľko typov čapovania piva:
- Hladinka: Klasika, teda dokonale vyvážený pomer piva a asi tri prsty hustej peny na vrchu.
- Šnyt: Bol pôvodne čerpaný ako malá ochutnávka pre štamgastov. Asi tretinu piva, zvyšok tvorí pena, ktorá dodáva pivu špecifickú jemnú chuť.
- Mlieko: Je pohár naplnený takmer úplne zamatovou penou, ktorý sa rýchlo pije, aby zostal sladký a krémový.
- Čochtan: A potom je tu pivo bez peny.
Ako sa vyrába pivo?
Hodnotenie piva nie je iba ľubovoľné popíjanie, ale seriózna senzorická analýza. Prebieha pomocou chuti, ale tiež čuchu a zraku. Bezpodmienečná je anonymita vzoriek. Na neutralizáciu chutí sa používa tzv. degustačné sústo, napríklad pečivo, syr či nekořeněný salám. Pri hodnotení vzorky môže zároveň dôjsť k dosiahnutiu horného limitu - bodu, kedy sa intenzita vnemu ďalej nezvyšuje. Za týmto limitom už nie je možné hodnotiť a rozlíšiť intenzitu.
České pivovary vyviezli v roku 2024 najviac piva v histórii, keď do novembra exportovali do zahraničia 5,74 milióna hektolitrov. Najväčšími trhmi boli vlani Slovensko, Nemecko a Poľsko.
Tabuľka: Porovnanie exportu českého piva (v mil. hl)
| Rok | Export |
|---|---|
| 2022 | 5,5 |
| 2024 (do novembra) | 5,74 |
Horkosladký bylinný likér farby ružového vína pripravovaný podľa tradičnej kláštornej receptúry. Tradícia likéru siaha až do dôb, kedy sa kláštorné mníšske rády ešte zaoberali pestovaním vína a zbieraním liečivých bylín. Zlúčením oboch ingrediencií vznikol lahodný nápoj, ktorý zostával dlhé storočia výhradne iba uzavretej mníšskej komunite.