V kontexte rastúcej populácie a obmedzených zdrojov bielkovín, kozy, ako nenáročné a produktívne zvieratá, nadobúdajú čoraz väčší význam pre človeka. Už tisíce rokov sprevádzajú ľudstvo a ich potenciál v produkcii mlieka a mäsa je neoceniteľný. Poďme sa ponoriť do sveta chovu kôz a preskúmajme všetky dôležité aspekty, ktoré by mal vedieť každý chovateľ.
Výživa kôz: Základ pre zdravie a produkciu
Výživa je rozhodujúcim činiteľom, ktorý ovplyvňuje úžitkovosť. Odlišné požiadavky na výživu kôz v porovnaní s hovädzím dobytkom, ale aj ovcami sú spôsobené odlišnou anatomickou skladbou a funkciou tráviacich orgánov. Kozy majú v porovnaní s ostatnými prežúvavcami väčší bachor, dlhšiu dobu mechanického spracovania a prežúvania, dlhšiu dobu trávenia a trochu odlišné mikrobiologické pochody v bachore. Preto sú kozy schopné prijímať a efektívne využívať väčšie množstvá objemových krmív s vysokým obsahom vlákniny. Pri skrmovaní kvalitných objemových krmív kozami a ovcami je stráviteľnosť takmer rovnaká, ale pri skrmovaní objemových krmív s vyšším obsahom vlákniny je podstatne vyššia stráviteľnosť a spotreba pri kozách. Adaptačný mechanizmus na chudobné podmienky výživy je pri kozách účinnejší ako pri ovciach, čo im umožnilo prispôsobiť sa životu vo všetkých oblastiach od nížin až po polopúšte a púšte. V porovnaní s ostatnými prežúvavcami kozy preferujú podstatne širšie spektrum krmív, sú selektívnejšie pri pastve a neustálym hľadaním lepšej pastvy sa znižuje jej efektivita. Pri maštaľnom kŕmení sa selektivita pri výbere krmív obmedzuje na minimum, čím sa zvyšuje efektívnosť maštaľného celoročného systému kŕmenia. Kozy sú veľmi citlivé na kvalitu predkladaných krmív najmä na plesnivé, nahnité, zaparené alebo ináč znečistené, preto je nutné takéto krmivá vylúčiť z kŕmneho procesu, aby nedošlo k narušeniu zdravotného stavu.
Všeobecne sú kozy náročnejšie na výživu ako ovce. Základ ich kŕmnej dávky tvoria objemové krmivá, ako sú seno, zelené krmoviny, siláže, senáže a slama. Tieto krmivá sú dopĺňané jadrom, ktoré pozostáva z tlačeného zrna ovsa, jačmeňa, pšenice alebo kukurice, a vitamínovo-minerálnymi lizmi. Je dôležité dávkovať jadrové krmivo opatrne, aby sa predišlo metabolickým poruchám. Anglonúbijské kozy sú obzvlášť náročné na kŕmenie.
Pri zabezpečovaní výživy kôz je potrebné zohľadňovať aj systém chovu. Pri racionálnej výžive kôz, podobne ako u dojníc je potrebné rešpektovať meniace sa požiadavky na potrebu živín najmä z hľadiska meniacej sa úžitkovosti a postupu gravidity. Najdôležitejším obdobím v chove kôz na zabezpečenie plnohodnotnej výživy je obdobie posledných dvoch mesiacov gravidity a začiatok laktácie, najmä prvé dva mesiace. So zvyšujúcou sa úžitkovosťou po pôrode stúpajú nároky na energetické a živinové požiadavky, pritom príjem krmiva v tomto období stúpa pomaly a dosahuje vrchol až okolo 40. dňa. Energetický a živinový deficit na začiatku laktácie kozy vyrovnávajú odbúravaním telesných zásob. Obdobne ako u oviec platí aj u kôz, že počas tohto obdobia by pokles živej hmotnosti nemal klesnúť viac ako 10 %. Väčšia strata sa nepriaznivo prejaví na ďalšom priebehu laktácie a často aj na narušení zdravotného stavu. V tomto období platí, že počas posledných dvoch mesiacov gravidity je potrebné skrmovať najkvalitnejšie objemové krmivá s nízkym obsahom vlákniny a vysokou koncentráciou živín s prídavkom potrebného množstva kŕmnych zmesí.
Pri dobre organizovanej pastve na pestrom pasienku kozy spotrebujú až 2 kg sušiny krmiva denne. Kozy by sa mali pásť na intenzívnych pasienkových porastoch v oplôtkoch s pestrým zložením porastu, aby sa dosiahol jeho vysoký príjem. Mal byť obsahovať cca 30 % ďatelinovín a 40-50 % nízkych tráv, okrem toho by mal obsahovať aj vysoké trávy a preferované byliny.
Vhodné je podávať 1 - 2 litre kozieho či kravského mlieka denne.
Výber plemena kozy pre maximálnu dojivosť
Plemená kôz môžeme deliť do skupín podľa viacerých hľadísk - podľa pôvodu, zoologických znakov, podľa krajín a zemepisných pásiem, vzniku a rozšírenia. Najvhodnejší systém je delenie podľa chovného zamerania a prevažujúcej úžitkovosti na vlnové, podsadové, mliekové a s kombinovanou úžitkovosťou.
Mliekové plemená kôz
Najväčšiu skupinu kôz v Európe tvorí skupina dojných plemien. K tomuto úžitkovému typu patria najmä alpské plemená kôz. Dojný typ predstavujú plemená s prevažujúcou mliečnou úžitkovosťou; mäso a koža sú vedľajšie produkty. Z produkčného i ekonomického hľadiska je prvoradý produkt mlieko, ročná produkcia 600 - 800 kg; v dobrých podmienkach aj 1 000 l v priemere na zviera.
Sánska koza bola vyšľachtená vo Švajčiarsku a odtiaľ sa rozšírila do celej Európy. Využíva sa v čistej forme, ale aj zošľachťovacom krížení. Je bielej farby, veľký rámec, a je bezrohá, živá hmotnosť 60-85 kg, výška v kohútiku až 78 cm, majú vysoký podiel svalového tkaniva priemerná úžitkovosť za laktáciu je asi 2000 kg mlieka. Je vhodná pre pastevný a maštaľný chov. Najvyššia úžitkovosť sa dosahuje celoročným ustajnením a optimalizovanými krmnými dávkami. Sánska koza dosahuje produkciu mlieka za laktačné obdobie rovnú až 20-násobku svojej hmotnosti.
Biela koza krátkosrstá je mliekové plemeno kôz, vyšľachtené v prvej polovici 20. storočia. Majú silné končatiny s pevnými kĺbmi a niektoré jedince nemajú rohy. Srsť je biela, krátka bez pigmentácie. Vemeno je úmerne veľké, struky stredne dlhé, prispôsobené pre ručné aj strojové dojenie. Plemeno je vhodné pre individuálny aj stádový chov. Sú odolné, vysoko plodné. Živá hmotnosť kôz je 50-60 kg, capov 80-90 kg, výška na kohútiku u kôz 70-80 cm, capov 75-85 cm. Na Slovensku sa najčastejšie chová koza biela krátkosrstá. Koza biela krátkosrstá (KBK) vznikla krížením typov nejednotných českých a slovenských kôz s capmi sánskeho plemena. Obe pohlavia sú bielej farby bez výskytu pigmentu. Kozy sú stredného telesného rámca s dobre vyvinutým svalstvom, pevnou konštitúciou. Živá hmotnosť kozičiek je 45 - 60 kg, capkov 65 - 90 kg. Výška v kohútiku kôz dosahuje 70 - 80 cm, capkov 75 - 80 cm. Ide o plemeno rané s vysokou odolnosťou, plodnosťou a produkciou mlieka. Priemerná úžitkovosť dosahuje 1 188 kg s tučnosťou 4 % pri dĺžke laktácie 296 dní. Plodnosť je 226 %.
Toggenburská koza je pre svoju všestrannosť veľmi obľúbeným plemenom v Anglicku, Kanade, Amerike i Južnej Afrike. Vyšľachtená bola vo Švajčiarsku, kde sa chová v čistej forme. Je svetlohnedej farby s dvoma bielymi pruhmi od mulca až k bielym lemovaným ušným koncom. Je bezrohá, srsť má hustejšiu, dlhšiu a hrubšia než koza sánska. Živá hmotnosť kôz je 60 kg, capov 75 kg. Cap je vysoký 75 - 80 cm, koza 70 - 80 cm. Nedosahuje takú vysokú dojivosť ako sánska koza, ale predčí ju v obsahu tuku a bielkovín. Produkcia mlieka za 227 dní laktácie dosahuje 750 kg, čo predstavuje 3,35 kg mlieka na deň.
Hnedá koza krátkosrstá vznikla krížením pôvodných hnedých a strakatých kôz s plemenníkmi toggenburských, harzských plemien. Obe pohlavia sú hnedého sfarbenia s odtieňom škoricovohnedej, červenohnedej a tmavohnedej. Mulec majú čierny, uši hnedé s čiernym lemovaním, vnútorná strana uší je čierna. Po celej dĺžke chrbta sa tiahne čierny ohraničený pruh; začína za ušami a končí sa na koreni chvosta. Brucho, paznechty a holene sú čierne. Kozy majú menší telesný rámec, sú odolné, majú pevnú konštitúciu, sú rané s vysokou plodnosťou a pomerne vysokou dojivosťou. Živá hmotnosť kôz býva 45 - 50 kg, capov 60 - 80 kg. Priemerná dojivosť je na úrovni 1 076 kg pri tučnosti 3,9 % a dĺžke laktácie 290 dní; plodnosť 228 %. Exteriérové požiadavky sú v podstate rovnaké ako pri bielej koze. Plemenný štandard požaduje ročnú dojivosť 700 l, živú hmotnosť kozy 45 - 50 kg, capa 60 - 75 kg, výšku v kohútiku kôz 65 - 75 cm a capkov 70 - 80 cm, hĺbku hrudníka 28 - 33 cm, pri capkoch 34 - 40 cm a šírku hrudníka pri kozách 20 - 24 cm, capkoch 22 - 26 cm, dĺžku tela 72 - 82 cm a v prípade capkov 85 - 95 cm.
Anglonubijská koza vznikla krížením domácich anglických plemien s egyptskými plemenami zaraibi a indickými jamnapari. Je to krátkosrsté plemeno s kombinovanou úžitkovosťou, stredného až veľkého telesného rámca s dlhými zvislými ušami a výrazným klabonosom. Povolené farby sú gaštanová, svetlohnedá, čierna, biela alebo smotanová. Charakteristická je vysoká plodnosť a vysoká dojivosť mlieka s nižším obsahom tuku 4,8 % a bielkovín 3,8 %. Živá hmotnosť kôz dosahuje 80 kg a capov až 110 kg. Pri koze Malpas Melba tohto plemena sa uvádza v literatúre oficiálny svetový rekord 3024 litrov mlieka za laktáciu. Produkcia mlieka za laktáciu je 1200 - 1500 l, denná produkcia 5-6 l, s vysokým obsahom tuku (4,8%) a bielkovín (4,4%). Mlieko je veľmi lahodné bez typického kozieho zápachu a príchuti.
Na Slovensku je chov kôz realizovaný predovšetkým pre ich mliekovú úžitkovosť. Najbežnejšie chované plemená kôz u nás by podľa plemenných štandardov mali dosahovať 900 - 1000 kg mlieka za rok. Ak sa prihliadne na živú hmotnosť kozy, môžeme konštatovať, že relatívne dosahuje najvyššiu dojnosť z hospodárskych zvierat, až 10 - 20 násobok živej hmotnosti.
Ustajnenie a starostlivosť
Ustajnenie kôz musí vyhovovať určitým zoohygienickým požiadavkám. Kozín musí chrániť zvieratá pred nepriazňou počasia, nesmie v ňom byť prievan. Musí byť však zabezpečené pravidelné vetranie chovných priestorov. Zvieratá musia mať vždy suchú podstielku alebo čisté rošty. Každé zviera musí mať prístup k čistej pitnej vode v neobmedzenom množstve, kozám sa pridáva aj tzv. liz, teda kamenná soľ na olizovanie. V kozíne sú umiestnené jasle na objemové krmivo, kozám sa denne podáva kvalitné seno. Prídavok jadrového krmiva sa podáva v kozíne zo žľabov, alebo častejšie pri dojení.
Kozy sa dobre cítia pri teplotách 10 až 15 °C. Ak je veľmi teplo, zvieratá menej žerú, nízka teplota im zasa odoberá energiu, čo sa prejaví aj na produkcii mlieka. Dôležité je vetranie i odvetranie zápachu a vlhkosti. Relatívna vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať v rozmedzí 60 - 75 %. Koza potrebuje prirodzené denné svetlo - pomer plochy okien k ploche podlahy stajne by mal byť asi 1 : 25 a okná by mali byť minimálne vo výške jeden meter od podlahy. Podlaha stajne by mala umožňovať odtok a zber moču a dezinfekčných prostriedkov. Nesmie byť klzká a najmä v zime musí byť podstlaná nakrátko narezanou slamou alebo pilinami.
Pasienkový chov a prístrešky: Kozy sa pasú len počas vegetačného obdobia, zatiaľ čo v období vegetačného pokoja sú ustajnené. Na pastvine si vyberajú traviny a byliny, s obľubou ohryzávajú kríky a stromy. Ak nemajú voľný prístup do stajne, mali by mať k dispozícii jednoduché prístrešky na ochranu pred poveternostnými vplyvmi. Pred vyhnaním na pastvu je dôležité ošetriť paznechty a podať antiparazitárne prostriedky.
Ustajnenie a starostlivosť v stádovom chove: V stádovom chove sa matka s kozľatami bezprostredne po pôrode premiestňuje do pôrodného koterca, kde strávi jeden až tri dni. Následne sa vracia do spoločného ustajnenia, ktorého súčasťou sú tzv. škôlky - koterce pre kozľatá, ktoré chovatelia v období zimných pôrodov vybavujú infralampou. Pri dojení a výrobe produktov z kozieho mlieka je nevyhnutné dodržiavať maximálnu hygienu.
Prístrešok pre kozy poskytuje útočisko pred intenzívnym slnkom, vetrom, dažďom a chladom, čím znižuje riziko ochorení a stresu spojeného s extrémnymi poveternostnými podmienkami.
Produkcia mlieka a mäsa
Chov kôz je na Slovensku realizovaný predovšetkým pre ich mliekovú úžitkovosť. Najväčším problémom pri chove kôz je v podstate neexistujúci trh kozích produktov. Veľkokapacitné mliekárne kozie mlieko nespracovávajú. Aj preto je chov kôz na Slovensku prevažne doménou drobnochovateľov s počtom zvierat do 10 ks v stáde. Je však potrebné dodať, že koza je vysoko spoločenské zviera, neznáša samotu a dokáže si vytvoriť silný vzťah s ošetrovateľom.
Malochovy (do piatich kusov) predstavujú približne tretinu z celkového počtu kôz chovaných na Slovensku. Vyprodukované mlieko je určené na vlastnú spotrebu a kozľatá sa odchovávajú tradičným spôsobom pod matkami, s ktorými zostávajú minimálne šesť týždňov. Individuálna ošetrovateľská starostlivosť minimalizuje stres a zdravotné problémy. Dopyt po produktoch z kozieho mlieka motivuje chovateľov zakladať chovy s väčším počtom zvierat, minimálne s 50 až 100 kusmi. Pôrody sú plánované na šesť až osem týždňov, aby sa predĺžilo obdobie produkcie mlieka. Matky sa pred pôrodom rozdeľujú do menších skupín do kotercov, kde sú s kozľatami počas mledzivového obdobia. Tlak na intenzívnejšiu produkciu mlieka skracuje čas odstavu kozliat, ktoré sa prevádzajú do skupinových kotercov.
V chovoch s intenzívnou produkciou kozieho mlieka (od 100 do 200 kusov) sa snažia dojiť čo najskôr po pôrode a udržať laktáciu čo najdlhšie. V rámci prevencie minimalizujúcej výskyt kokcidiózy v odchove kozliat skrmuje celý rad týchto fariem medikované kŕmne zmesi. Ide o chovy s polopriemyselnou prevádzkou, kde sa kozie mlieko finalizuje a o zvieratá sa starajú najatí zamestnanci. Kozľatá sa od matiek odstavujú už druhý deň po pôrode do spoločných kotercov, kde sa im ručne podáva zmesové mledzivo. Pri realizácii veľmi ranného odstavu kozliat sa však fyziologický účinok mledziva znižuje, a to nielen jeho podávaním v zmesovej dávke, ale aj nevyhovujúcimi intervalmi napájania a nízkym dávkovaním.
Kozľacie mäso je druhým významným produktom chovu kôz. Tento artikel sa v prevažnej miere vyváža, hlavne v podobe mliečnych kozliat (kozľatá vo výkrme pred odstavením od matky, nazývané aj veľkonočné pre hlavné obdobie predaja). Na Slovensku nemá konzumácia kozľaciny ani kozieho mäsa veľkú tradíciu, v slovenských kuchyniach takmer úplne chýba. Spotreba kozieho mäsa na Slovensku nie je presne udávaná, hodnotí sa spolu s ovčím mäsom. Vychádzajúc z bilancie, spotreba kozieho mäsa v roku 2004 bola 0,06 kg na 1 obyvateľa. Vývoz kozieho mäsa je však na lepšej úrovni. V roku 2005 sa vyviezlo 43,1 ton kôz v živej hmotnosti.
Okrem mlieka kozy poskytujú aj mäso. Plemeno špecializované na mäsovú produkciu - búrske kozy - sa začalo dovážať na Slovensko v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Ide o odolné, nenáročné plemeno pokojného temperamentu, ktoré sa veľmi dobre hodí aj na údržbu krajiny. Na Slovensku sa búrska koza zatiaľ nevymanila z hobby pojatia chovu, pretože tu chýba trh s kozím mäsom. Pritom mäso výsekových capkov je jemné, šťavnaté a pevnej konzistencie, bez výraznej arómy.
Chov kôz v záhrade: Motivácia a praktické rady
Sťahovanie ľudí z mesta na dedinu prináša na vidiek potenciál nápadov a tvorivú inšpiráciu. Deti už nechcú mať len psov a mačky, ale aj vlastnú kozu v záhrade. Motivácia chovať kozy a získať vlastné kozie produkty je vysoká. Kozie mlieko (3-4 litre denne), čerstvé syry, jogurty, kefír, plesňové aj tvrdé syry, parenica a bryndza sú plné vápnika, fosforu, magnézia a bielkovín. Kozie mlieko má odlišné zloženie bielkovín a tukov od kravského, je viac zásadité a preto ho môžu konzumovať aj alergici a ľudia so žalúdočnými problémami. Kozie výrobky zahlieňujú menej v porovnaní s kravskými a ovčími. Keďže kozy patrili k historicky prvým domestikovaným hospodárskym zvieratám, mali by sme sa dokázať vrátiť k ich chovu.
Hoci kozy patria k stádovitým zvieratám, na začiatok je lepšie začať s chovom jednej kozy. Môžete si vybrať bielu krátkosrstú bezrohatú, ktorá dáva dostatok mlieka.
Na čo nesmieme zabudnúť:
- Koza sa musí raz ročne pripustiť k capkovi
- Kozu musíme denne dvakrát dojiť
- Môže vám pri pasení obžrať mladé ovocné stromčeky alebo kríky
- Bude treba čistiť maštaľ od hnoja
- Počítať s tým, že chov sa vám časom rozrastie
- Kozu treba minimálne dvakrát ročne odčerviť
- Koza môže mať 1-3 kozliatka
Ako sa starať o kozy pre úplných začiatočníkov (napíš mi koment)
tags: #koza #z #najvacsov #dojivostov #mlieka