Emisie metánu zo živočíšnej výroby výrazne prispievajú k zmene klímy, čo vedcov a výrobcov núti hľadať riešenia na ich zníženie. Vo viacerých krajinách vrátane Slovenska už bol zavedený rozsiahly projekt, v rámci ktorého sa do krmiva dobytku pridáva inhibítor metánu Bovaer s cieľom znížiť produkciu tohto plynu v živočíšnej výrobe.
Čo je Bovaer a ako funguje?
Bovaer je doplnková látka do krmiva, ktorej účinnou zložkou je 3-nitrooxypropanol (3NOP). Tento inhibítor metánu znižuje produkciu metánu v bachore kráv, čím prispieva k zníženiu emisií skleníkových plynov zo živočíšnej výroby. Metán (CH4) je po oxide uhličitom (CO2) druhým najdôležitejším skleníkovým plynom, ktorý je približne 80 až 100-krát silnejší ako CO2. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) bol v roku 2021 chov hospodárskych zvierat druhým najväčším prispievateľom k emisiám metánu s podielom 28 percent, hneď za fosílnymi palivami.
Bovaer bol testovaný aj japonskou komisiou pre bezpečnosť potravín (FSCJ) a Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktorý ho v roku 2021 schválil a označil za bezpečný. Schváleniu predchádzalo mnoho vedeckých štúdií z celého sveta, z ktorých bolo približne 85 uverejnených v recenzovaných vedeckých časopisoch. Úrad EFSA uviedol, že 3NOP nie je prítomný v mlieku a v mäse zvierat kŕmených touto doplnkovou látkou, pretože sa rýchlo rozkladá v bachore alebo v tele kravy. Hlavným produktom rozkladu 3-NOP je kyselina 3-nitrooxypropiónová (NOPA), ktorá sa v mlieku zistila vo veľmi nízkej koncentrácii a nepredstavuje pre spotrebiteľov mlieka žiadne bezpečnostné riziko.
Dezinformácie a obavy
Napriek vedeckým dôkazom o bezpečnosti Bovaeru sa na internete šíria tvrdenia, že mlieko od kráv kŕmených týmto prípravkom môže byť zdraviu škodlivé a spojené s potenciálnym rizikom genotoxicity a karcinogenity pre ľudí. Niektoré príspevky dokonca uvádzajú, že výrobok môže spôsobiť problémy s neplodnosťou a je súčasťou stratégie depopulácie presadzovanej Billom Gatesom. Tieto tvrdenia vychádzajú z nesprávnej interpretácie bezpečnostných pokynov na zaobchádzanie s výrobkom v čistej nezriedenej forme. Bezpečnostný štítok zverejnený americkým Úradom pre potraviny a liečivá (FDA) vysvetľuje, ako sa má s výrobkom zaobchádzať opatrne v koncentrovanej forme, čo je štandardné upozornenie pre akúkoľvek chemickú látku, ktorá nie je určená na priamu konzumáciu.
Odborníci, vrátane Jana Dijkstru z Wageningen University & Research a Nica Peirena z Flámskeho inštitútu pre poľnohospodárstvo a rybárstvo (ILVO), potvrdili, že Bovaer nepredstavuje nebezpečenstvo pre poľnohospodárov, zvieratá ani spotrebiteľov. Prípravok sa predáva v zriedenej verzii a keďže ho kravy počas trávenia úplne strávia, v mlieku ho nemožno zistiť.
Tvrdenia o spojení Billa Gatesa s výrobkom Bovaer boli vyvrátené. Spoločnosť DSM-Firmenich, ktorá Bovaer vyrába, uviedla, že produkt je plne vyvinutý a vlastnený spoločnosťou DSM-Firmenich a Bill Gates sa na jeho vývoji nepodieľa.
Produkcia mlieka a jej aspekty
Produkcia mlieka u kráv je komplexný proces, ktorý je úzko spojený s ich reprodukčným cyklom. Aby krava neustále produkovala mlieko, je potrebné ju opakovane oplodňovať. Interval medzi oteleniami sa zvyčajne pohybuje okolo 12-14 mesiacov. Po otelení sa laktácia udržiava pravidelným dojením.
Priemerná denná produkcia mlieka u dojnice sa pohybuje okolo 18-20 litrov, pričom vysoko produktívne dojnice môžu denne vyprodukovať až 70-80 litrov. Maximálna produkcia sa pozoruje od otelenia po následné oplodnenie, pričom vrchol trvá približne 2 mesiace. Po desiatom mesiaci začína produkcia mlieka klesať a nastáva tzv. "suchá perióda" pred ďalším pôrodom.
Na produkciu mlieka vplýva viacero faktorov, ako sú plemeno kravy, jej vek, zdravotný stav, výživa, klimatické podmienky a starostlivosť. Najproduktívnejšie sú kravy po 5.-6. otelení. Medzi najznámejšie a najproduktívnejšie plemená patria:
- Holstein: Pochádza z Holandska, je známy rekordnými ročnými objemami mlieka.
- Čiernobiele plemeno: Prispôsobené klimatickým podmienkam, s dobrou produkciou mlieka.
- Slovenské strakaté plemeno: Pôvodné plemeno s dobrou adaptabilitou.
- Jaroslavľské plemeno: Nenáročné na výživu, s dobrou mliekovou úžitkovosťou.
Faktory ovplyvňujúce kvalitu a produkciu mlieka
Kvalita mlieka je ovplyvnená mnohými faktormi, vrátane plemena kravy, krmiva, zdravotného stavu a hygieny dojenia. Vznikajú obavy ohľadom životných podmienok kráv v intenzívnych chovoch. Väčšina kráv v mliečnom priemysle nie je chovaná na pasienkoch, ale v stajniach. Farmy s označením "organické" sú povinné zabezpečiť zvieratám pastvu, no neorganické farmy túto povinnosť nemajú.
Intenzívny chov a prevádzky CAFO (Concentrated Animal Feeding Operation) predstavujú industrializovaný spôsob chovu, ktorý sa rozšíril po celom svete, vrátane Slovenska. V posledných rokoch dochádza k poklesu počtu fariem aj dojníc, čo je spôsobené rastúcimi nákladmi, neadekvátnou nákupnou cenou mlieka a nerovnakými dotáciami v porovnaní s inými európskymi krajinami.
Produkcia mlieka je nerentabilná, pričom väčší zisk majú spracovatelia mlieka a obchodníci. Cena mlieka na farme v triede Q v roku 2021 dosiahla hodnotu 32,82 € za 100 kg mlieka. Nákladovou položkou číslo jedna sú krmivá, ktoré tvoria až 38,2 % z celkových nákladov.
V súvislosti s produkciou mlieka sa objavujú aj etické otázky týkajúce sa životného cyklu dojnice. Teliatka sú zvyčajne oddelené od matiek krátko po narodení, čo môže mať negatívny dopad na ich psychickú pohodu. Intenzívna produkcia mlieka a časté otelenia môžu viesť k vyčerpaniu kráv a zhoršeniu ich zdravotného stavu.
Výživové hodnoty mlieka a alternatívy
Mlieko je dôležitou súčasťou zdravej výživy, najmä ako zdroj vápnika, bielkovín a vitamínu D. Jeden liter mlieka pokryje 100 % dennej potreby vápnika. Vápnik, horčík, selén, zinok a ďalšie minerály sú v mlieku dobre vstrebateľné.
Hoci mlieko je cenným zdrojom živín, existujú aj alternatívne zdroje vápnika, ako napríklad kapusta, fazuľa, sója, mak, orechy a mandle. Rastlinné náhrady mlieka, ako ryžové alebo sójové mlieko, však nemusia vždy plnohodnotne nahradiť nutričné hodnoty kravského mlieka, najmä čo sa týka obsahu bielkovín a využiteľnosti vápnika.
Problémom pre niektorých ľudí je intolerancia laktózy, ktorá sa prejavuje nepríjemnými tráviacimi ťažkosťami po konzumácii mliečnych výrobkov. Pre tieto osoby existujú bezlaktózové produkty, prípadne sa môžu obrátiť na kozie mlieko, ktoré má zvyčajne nižší obsah laktózy.