Leto je obdobie radosti a hier vonku, ale pre deti predstavuje aj zvýšené riziko spojené so slnečným žiarením. Preto je mimoriadne dôležité venovať pozornosť slnečnej ochrane detí v materských školách. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, od legislatívnych požiadaviek až po praktické rady pre rodičov a pedagógov.
Prečo je slnečná ochrana u detí taká dôležitá?
Detská pokožka je oveľa citlivejšia ako pokožka dospelých. Je tenšia, priepustnejšia a náchylnejšia na poškodenie UV žiarením. Každé vystavenie slnku, a to aj krátkodobé, môže spôsobiť spálenie, predčasné starnutie a zvýšiť riziko vzniku kožných nádorov v budúcnosti. Až 50 % celoživotnej dávky UV žiarenia človek absorbuje do 18 roku života. Opakované spálenie, najmä v detstve, môže mať dlhodobé negatívne následky.
Detská lekárka Monika Michňová varuje: „Každé vystavovanie slnečnému žiareniu vyvolá spálenie kože, predčasné starnutie, vznik nádorov. Každé spálenie sa kumuluje a v dospelosti sa tieto prehrešky z mladosti môžu podpísať na vzniku melanómu.“
Tvárou v tvár tejto zmene, ktorá tu už s nami asi ostane, musíme naše návyky prispôsobiť aj my. Vedeli ste, že až 80 % celoživotnej dávky slnečného žiarenia získavame v detstve? Preto je ochrana detskej pokožky pred slnkom mimoriadne dôležitá. Malé deti treba pred pôsobením priameho slnečného žiarenia chrániť. Keď ich totiž na dovolenke alebo na výlete necháte bez ochrany, môže to neskôr viesť až k rakovine kože. Nechceme vás zbytočne strašiť, no viaceré štúdie dokázali, že vystavovanie sa slniečku v ranných etapách rozvoja organizmu súvisí s vyšším rizikom rozvoja melanómu.
Legislatívne požiadavky na ochranu zdravia v materských školách
Ochrana zdravia detí v materských školách je zakotvená v slovenskej legislatíve. Medzi najdôležitejšie právne predpisy patria:
- Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia: Tento zákon upravuje hygienické požiadavky na zariadenia pre deti a mládež, vrátane materských škôl. Stanovuje povinnosti prevádzkovateľov zariadení zabezpečiť zdravé a bezpečné prostredie pre deti, chránené pred škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia.
- Vyhláška MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež: Táto vyhláška konkretizuje požiadavky na priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie a prevádzku materských škôl. Upravuje aj režim dňa, vrátane pobytu vonku, ktorý musí byť zabezpečený minimálne dve hodiny dopoludnia a dve hodiny popoludní (v závislosti od ročného obdobia).
- Vyhláška MZ SR č. 521/2007 Z. z. o hygienických požiadavkách na pieskoviská: Ak má materská škola pieskovisko, prevádzkovateľ je povinný ho pravidelne čistiť, prekopávať, prehrabávať a polievať pitnou vodou.
Materské školy musia byť umiestnené v zdravotne vhodnom prostredí, chránenom pred hlukom, znečistením ovzdušia a negatívnymi výchovnými vplyvmi. Vonkajšie priestory materskej školy musia mať vyčlenený nezastavaný pozemok na pobyt detí. Časť nezastavaného pozemku predškolského zariadenia musí tvoriť trávnatá plocha a na nezastavanom pozemku musí byť vyčlenená plocha na detské ihrisko.
A. Z hygienického hľadiska legislatívne požiadavky na zariadenia pre deti a mládež, ku ktorým patria aj materské školy, upravuje § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto zákona patria medzi zariadenia pre deti a mládež aj prevádzkárne, v ktorých sa prevádza živnosť starostlivosti o deti do šesť rokov veku.
Prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež musí plniť všetky povinnosti stanovené citovaným zákonom a požiadavky stanovené vykonávacími predpismi k tomuto zákonu - vyhláškou MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež a vyhláškou MZ SR č. 521/2007 Z. z. V prípade zriadenia novej materskej školy je prevádzkovateľ zariadenia povinný požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o uvedenie priestorov do prevádzky (§ 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z.) a o schválenie prevádzkového poriadku (§ 13 ods. 4 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.), ktorý je prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež povinný vypracovať podľa § 24 ods. 5 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. Prevádzkovateľ zariadenia je ďalej povinný plniť aj požiadavky stanovené na prevádzku zariadení pre deti a mládež, ktoré podrobne upravuje vyhláška č. 527/2007 Z. z. Materské školy sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, chránenom pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia a prostredí chránenom pred negatívnymi výchovnými vplyvmi (§ 24 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z. z.).
Budova materskej školy musí spĺňať všeobecne platné stavebné podmienky pre objekty občianskej vybavenosti (účelová alebo adaptovaná z iných objektov). Priestorové usporiadanie a funkčné členenie vnútorných priestorov materskej školy musia umožňovať funkčnú nadväznosť jednotlivých priestorov a ich samostatnú prevádzku bez vzájomného rušenia. Priestorové usporiadanie a funkčné členenie priestorov musia umožňovať voľné hry detí, oddych, osobnú hygienu s otužovaním a telesné cvičenia (§ 3 ods. 1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).
V materskej škole musí byť na jedno dieťa najmenej 3 m2 plochy miestnosti, do ktorej je započítaný aj nábytok. Na jedno ležadlo na spanie musí byť najmenej 1,7 m2. Priestor na odkladanie ležadiel a lôžkovín musí umožňovať ich riadne prevetrávanie. Na jednu stoličku v jedálni musí byť najmenej 1,4 m2 plochy jedálne ((§ 3 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).
Vybavenie materskej školy musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu psycho - somatického vývinu, telesným rozmerom a druhu zariadenia. Nábytok má byť stabilný, bez ostrých hrán s trvanlivou povrchovou úpravou. Výchovno-výučbové pomôcky a hračky majú byť vyhotovené zo zdravotne neškodných materiálov (§ 24 ods. 3 zák. č. 355/2007 Z. z.).
V umyvárňach materskej školy musia byť umývadlá inštalované k výške detí. Spoločná miešacia batéria musí byť umiestnená mimo dosahu detí. Detské záchodové misy musia byť navzájom oddelené ľahkými priečkami. (§ 5 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Dispozičné riešenie umyvární a počet záchodov upravuje osobitný predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. Ak sú v materskej škole umiestnené deti mladšie ako tri roky, jedno umývadlo musí byť najviac na 10 dojčiat a jedno umývadlo najviac na štyri batoľatá. V umyvárni musí byť vyčlenený priestor na nočníky najviac pre 10 detí (§ 5 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Šatne detí v materskej škole musia byť vybavené šatňovými skrinkami a lavičkami (§ 5 ods. 4 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).
Materská škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného vodného zdroja tak, aby zabezpečovala na jedno dieťa najmenej 60 l vody na jeden deň (§ 5 ods.1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Materská škola musí byť vykurovaná tak, aby bola zabezpečená teplota v herni a v spálni najmenej 22 °C a v umyvárni a záchode najmenej 23 °C (§ 5 ods.2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).
Ak je v materskej škole pieskovisko, prevádzkovateľ pieskoviska musí pieskovisko čistiť, prekopávať, prehrabávať a polievať vodou určenou na ľudskú spotrebu, alebo vodou na kúpanie najmenej raz za dva týždne v priebehu sezóny; o čistení a udržiavaní pieskoviska musí viesť záznamy. Sezónou sa rozumie obdobie od 1. marca do 30. novembra (vyhláška MZ SR č 521/2007 Z. z.).
Jedným z opatrení proti prenosným ochoreniam, je dôsledné vykonávanie ranného zdravotného filtra. Ide o povinnosť prevádzkovateľa materskej školy zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia. Okrem toho musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom (§ 24 ods. 9 písm. a/ a b/ zák. č. 355/2007 Z. z.). Ďalším z opatrení proti prenosným ochoreniam je izolácia dieťaťa. Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa (§ 24 ods. 9 písm. c/ zák. č. 355/2007 Z. z.).
Pobyt detí vonku musí byť zabezpečený najmenej dve hodiny dopoludnia a dve hodiny popoludní (v každom ročnom období). (§ 7 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). (§ 8 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).
V materskej škole musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby do školského stravovacieho zariadenia sa deťom individuálne nedonášala strava okrem detí, pri ktorých podľa posúdenia lekára všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast alebo lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore zdravotný stav žiaka alebo dieťaťa predškolského veku vyžaduje osobitné stravovanie. (§ 8 ods. 3 písm. b/ vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).
Ako chrániť deti pred slnkom v materskej škole: Praktické rady
Dojčatá a bábätká: Dojčatá do 6. mesiaca by vôbec nemali byť vystavované priamemu slnku. Ak idete von, dieťa by malo byť chránené kočíkom, slnečnou clonou a slnečníkom. Pobyt na slnku by mal byť obmedzený medzi 11:00 a 15:00.
Staršie deti: Deti do 3 rokov by mali byť chránené čo naj najviac. Používajte ochranné oblečenie (UPF), pokrývku hlavy, slnečné okuliare a fotoprotektívne prípravky. Dôležité je pravidelne deťom ponúkať vodu.
Škôlkari a školáci: Aj staršie deti by sa mali vyhýbať pobytu na priamom slnku medzi 11:00 a 15:00. Mali by používať pokrývku hlavy, opaľovacie krémy a okuliare. Dôležitá je pravidelná kontrola pitného režimu.
Výber správneho opaľovacieho krému
- Vysoký ochranný faktor: Pre všetky vekové kategórie detí používajte ochranné prípravky s vysokým SPF 50+ na všetky nekryté časti kože.
- Minerálne filtre: Pre dojčatá a deti do 3 rokov je vhodný opaľovací krém s minerálnymi filtrami (oxid zinočnatý alebo oxid titaničitý). Je vhodný aj pre atopikov a alergikov na chemické filtre.
- Vodeodolnosť: Vyberajte krémy, ktoré sú vodeodolné, bez konzervačných látok, alkoholu a parfumácie.
- Aplikácia: Krém nanášajte v súvislej vrstve tak, aby bola koža biela, a nechajte ho vstrebať. Nezabúdajte na ušné lalôčiky, pery, nos a priehlavky. Aplikáciu opakujte každé 2 hodiny, alebo po každom vylezení z vody.
Detské deti by mali používať opaľovacie krémy určené pre detskú pokožku na báze fyzikálnych filtrov odrážajúcich slnečné žiarenie. Detská koža je citlivejšia ako tá naša, a tak by im klasické opaľováky mohli spôsobiť alergické reakcie. Nehovoriac o tom, že sa v nich nachádzajú parfumy a alkohol. Medzi najčastejšie chyby patrí nerovnomerné nanášanie opaľovacieho krému, prípadne šetrenie ním. Pokiaľ ide o dávkovanie, viac je skutočne viac. „Odporúčaná dávka opaľovacieho krému je 2 mg/cm2. Prípravok nanášajte minimálne dvadsať minút pred opaľovaním a aplikáciu pravidelne opakujte v intervale 2-3 hodín. Samozrejme, nezabudnite ani na ošetrenie kože po opaľovaní,“ vysvetľuje dermatologička MUDr. Okrem ochranného faktoru je dobré si preštudovať aj zloženie prípravkov a hľadať látky, ktoré sú pre ochranu a regeneráciu kože doslova nevyhnutné. Medzi najdôležitejšie patria tzv. antioxidanty, ktoré neutralizujú voľné radikály vznikajúce pri chemických reakciách prebiehajúcich v koži. Za jeden z najsilnejších antioxidantov je považovaný vitamín E: pri študovaní etikety ho nájdete pod názvom tokoferol.
Bábätkám do šiestich mesiacov by sme podľa doktorov opaľovací krém nemali nanášať vôbec. Môže za to veľmi jemná koža novorodencov, ktorá je ešte nezrelá a krémy by do seba mohla absorbovať, čo by bolo škodlivé. Vyskúšajte si to, budete nepríjemne prekvapení. Obchody a lekárne sú opaľovacími krémami priam presýtené, preto sa v nich potrebujeme zorientovať. Ako prvé by sme sa mali sústrediť na vek, ktorý výrobca odporúča. Hneď po ňom sa zameriame na ochranný faktor. Špecialisti odporúčajú deti natierať minimálne päťdesiatkou. Platí rovnica, že čím vyšší faktor, tým dlhšia ochrana. Veľa detí a dokonca aj rodičov odmieta príliš hutné výrobky, ktoré sa ťažko rozotierajú a zanechávajú biely film. Po celý čas si taktiež musíme všímať stav kože. Deti s veľmi citlivou či bledučkou kožou by mali používať tie najvyššie faktory, no narábajte s nimi opatrne, keďže mnoho z nich je vyrobených na báze zinku. Môžu blokovať pot a priedušnosť kože. V obchodoch nájdeme množstvo druhov opaľovacích prostriedkov. K dispozícii sú krémy, spreje, tyčinky, mlieka či oleje. Pre tých najmenších sú najvhodnejšie krémy alebo mlieka, keďže majú v sebe hydratujúcu zložku.
Podľa lekárky a špecialistky na estetickú medicínu MUDr. Merity Mazrekuovej hrozia deťom, ktoré rodičia poctivo nenakrémujú a nechajú ich príliš dlho na slnku, popáleniny, úpal a dehydratácia. „Práve tieto predstavujú najzávažnejšie riziká nadmerného vystavovania sa slnečnému žiareniu. Z dlhodobých rizík je najnebezpečnejší výskyt suspektných pigmentových lézií na koži a slizniciach - aj perách - ktoré je nutné dať si vyšetriť u dermatológa. Treba mať na pamäti, že za posledných 35 rokov sa výskyt malígneho melanómu zvýšil o 90 % a za najväčší rizikový faktor je považované práve nadmerné vystavovanie sa slnku. Už jemné svrbenie, pálenie a začervenanie kože signalizuje, že niečo nie je v poriadku. Pri spozorovaní týchto príznakov je nutné ukončiť pobyt na slnku.
Ochranné oblečenie a doplnky
- Oblečenie s UPF: Oblečenie s UPF (Ultraviolet Protection Factor) poskytuje dodatočnú ochranu pred slnečným žiarením.
- Pokrývka hlavy: Klobúk alebo šiltovka sú nevyhnutné na ochranu hlavy a tváre pred slnkom.
- Slnečné okuliare: Slnečné okuliare s UV filtrom chránia oči pred škodlivým žiarením.
Radi by sme vás tiež vystríhali pred stanmi pre bábätká, ktoré sú v súčasnosti veľmi populárne. Mohli by ste si myslieť, že tieto mušle sú lepšou voľbou ako obyčajný slnečník, keďže zabraňujú odrazom slnka v piesku. Avšak vo vnútri týchto stanov počas najsilnejšej páľavy môže byť skutočne až neznesiteľné teplo.
Pobyt v tieni
Počas najintenzívnejšieho slnečného žiarenia (medzi 11:00 a 15:00) by deti mali tráviť čas v tieni. Materské školy by mali zabezpečiť dostatok tienistých miest na školskom dvore.
Vzdelávanie a prevencia
Dôležitou súčasťou slnečnej ochrany je vzdelávanie detí o rizikách spojených so slnečným žiarením a o správnych spôsoboch ochrany. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) sa snaží vytvoriť preventívny vzdelávací program pre deti v spolupráci s vybranými materskými školami. Cieľom je naučiť deti zásady bezpečnej hry v exteriéri, ochranu pred slnečným žiarením, a to formou hier a kreatívnych aktivít.
Ako Slnko ovplyvňuje Zem | Vedecké videá pre deti | Detská akadémia
Adaptácia dieťaťa na materskú školu a slnečná ochrana
Materská škola je pre dieťa prvou inštitúciou mimo rodinného prostredia. Adaptácia na nové prostredie môže byť pre dieťa stresujúca. Je dôležité, aby učitelia a rodičia spolupracovali a zabezpečili dieťaťu pocit bezpečia a istoty. Súčasťou tohto procesu je aj zabezpečenie adekvátnej slnečnej ochrany.
Prevádzka materskej školy a ochrana zdravia
Materská škola musí zabezpečiť, aby sa do zariadenia prijímali len zdravé deti. Ranný zdravotný filter je povinnou súčasťou prevádzky. Učiteľky majú právo odmietnuť prevzatie dieťaťa, ak zistia, že jeho zdravotný stav nie je vhodný na prijatie do materskej školy. V prípade ochorenia dieťaťa počas dňa, musí byť zabezpečená jeho izolácia od ostatných detí a informovanie rodičov.
Základné školy a legislatíva verejného zdravotníctva
B. Základné školy zaraďujeme v zmysle legislatívy verejného zdravotníctva medzi zariadenia pre deti a mládež, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie (§ 24 ods. 1 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Zákon č. 355/2007 Z. z. stanovuje základné požiadavky na priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie základnej školy, ako aj náležitosti prevádzkového poriadku školy. Podrobnosti o požiadavkách na priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie, prevádzku, režim dňa, režim stravovania a pitný režim, činnosti vedúce k výchove a vzdelávaniu a náležitosti prevádzkového poriadku školy sú bližšie upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež. Požiadavky na vnútorné prostredie budovy školy sú upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. Problematiku pitnej vody a zásobovania zariadení pitnou vodou upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 247/2017 Z. Vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie je upravená samotná budova na školstvo a vzdelávanie (stavebnotechnické a dispozično-prevádzkové riešenie, svetlá výška miestností a priestorov, šatne, sociálne zariadenia, šírka dverí a pod.) Hygienické podmienky práce s počítačmi sú upravené v nariadení vlády SR č. 276/2006 Z. z. Hygienické podmienky na školách a školských stravovacích zariadeniach upravuje na úseku verejného zdravotníctva zákon č. 355/2007 Z. z.
Zariadenia pre deti a mládež sa musia umiestňovať v zdravotne a výchovne vhodnom prostredí, chránenom pred nepriaznivými vplyvmi zložiek vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia. Pri voľbe umiestnenia zariadení vylučujeme miesta v inverznej polohe, v blízkosti priemyselných a poľnohospodárskych závodov a miesta, ktoré boli predtým biologicky alebo chemicky znečistené. Zariadenia pre deti a mládež musia mať k dispozícii pozemok, ktorý slúži pre voľný pohyb detí, výchovnú činnosť a pre telesnú výchovu a šport. Veľkosť a vybavenie pozemku musí zodpovedať veľkostnému typu a druhu zariadenia. Člení sa na plochu zastavanú objektom, plochu priestorov pre výchovnú činnosť a zeleň. Priestorové a funkčné členenie školy upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež. Vo vyhláške sú stanovené plochy na jedného žiaka v škole (s výnimkou špeciálnej školy) najmenej 1,65 m2 plochy teoretickej učebne a najmenej 2 m2 plochy odbornej pracovne, laboratória, počítačovej učebne, jazykovej učebne a učebne strojopisu. V špeciálnej škole musí byť na jedného žiaka najmenej 2,3 m2 plochy teoretickej učebne. Vyhláška MZ SR č. 527/2007 stanovuje hygienické podmienky na školách s ohľadom na vhodené zásobovanie pitnou vodou, vykurovanie, vetranie. Škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného zdroja tak, aby bolo zabezpečených na jedného žiaka najmenej 60 l vody na jeden deň.
V učebniach bolo 20m3/hod. v priestoroch určených na výučbu telesnej výchovy 30 m3/hod. v šatniach a iných priestoroch určených na odkladanie vrchného odevu 20m3/hod. v umyvárňach 30 m3/hod. v sprchách 150 m3/hod. až 200 m3/hod. v záchodoch 50 m3/hod. na jednu kabínu a 25 m3/hod.
Pri výchovno-vzdelávacej činnosti detí a mládeže musí byť dodržaná požiadavka primeranosti duševnej záťaže so zreteľom na vekové a individuálne vývinové zvláštnosti školských detí a mládeže s vylúčením negatívnych vplyvov na zdravie. Potrebné je uplatňovať také formy výučby, ktoré podporujú a rozvíjajú telesné a duševné zdravie, vedú k rozvoju individuálnych schopností detí a mládeže a zvyšujú efektivitu práce. Všetky formy výučby musia prísne rešpektovať psychický, telesný a sociálny vývin a zdravotný stav jednotlivca a musia byť zamerané na kompenzáciu nepriaznivých účinkov učebných a režimových záťaží. Z dôvodu predchádzania vzniku predčasnej únavy žiakov sa pri vyučovaní kladie dôraz na racionálne striedanie práce s oddychom a na striedanie rôznych foriem činností. Využíva sa najmä názorný spôsob vyučovania založený na vnímaní skutočností a poznatkov prostredníctvom viacerých zmyslových orgánov (audiovizuálna výučba, názorné učebné pomôcky, praktické ukážky). Pedagógovia nesmú žiakov vystavovať stavom napätia, vyplývajúcich z časového stresu pri príprave na vyučovanie alebo pri skúšaní. Z tohto dôvodu by sa v jednom dni mala zaraďovať iba jedna písomná skúška. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, nesprávne realizovaná výchovno-vzdelávacia činnosť spôsobuje najmä vznik únavy a neurotických prejavov, ako dôsledok neprimeranej záťaže žiakov v škole. Únava sa prejavuje hlavne poruchou činnosti centrálnej nervovej sústavy a znížením celkovej výkonnosti organizmu. U žiakov možno pozorovať nezáujem o prácu, zníženú schopnosť zapamätať si učivo, slabú pozornosť a koncentráciu, bolesti hlavy a pod. Neurotické prejavy, niekedy podobné prejavom únavy, spočívajú v somatických poruchách (neúmerná duševná a telesná únavnosť, nechutenstvo, pocit na zvracanie, resp.
Dĺžka vyučovacej hodiny je 45 minút. V prvých ročníkoch ZŠ sa môžu krátiť vyučovacie hodiny na 30-35 minút. Krátenie hodín sa odporúča taktiež u oslabených detí, napríklad v školách pri sanatóriách. Štruktúra vyučovacej hodiny musí zohľadňovať čas aktívnej pozornosti žiakov, ktorý sa vekom predlžuje (3). V 1. a 2. ročníku ZŠ trvá tento čas 10-15 minút, v 3. a 4. ročníku 15-20 minút, v 5. a 6. ročníku 25-30 minút a vo vyšších ročníkoch 30-35 minút. Keďže aktívna pozornosť žiakov nie je počas celej vyučovacej hodiny na rovnakej úrovni, delí sa vyučovacia hodina na časové úseky, v ktorých dochádza k striedaniu činnosti. V 1. a 2. ročníku sa odporúča zaradenie štyroch časových úsekov, ktoré sa striedajú s krátkym oddychom, v 3. a 4. ročníku troch a vo vyšších ročníkoch dvoch časových úsekov. Prestávkovým režimom sa označuje spôsob zaraďovania prestávok (čas a dĺžka) v rámci vyučovacieho dňa. Zaraďovanie prestávok je nutné na obnovenie zníženého funkčného stavu organizmu detí a mládeže vplyvom vyučovania a na kompenzáciu nadmernej statickej záťaže počas vyučovacích hodín. Prestávky sa majú využívať na aktívny oddych vonku. Prestávka určená na konzumáciu desiatej sa zaraďuje po 1. alebo 2. vyučovacej hodine a trvá 15 minút. Hlavná prestávka je po 2. alebo 3. hodine v dĺžke 20-30 minút. Ostatné prestávky musia byť minimálne 10 minútové a prestávka na obed minimálne 45 minútová. Počet vyučovacích hodín v rámci dňa musí byť stanovený tak, aby neprekračoval stanovený denný limit pracovného času žiakov. Denný limit predstavuje povinné vyučovanie a čas venovaný domácej príprave na vyučovanie. Je odstupňovaný podľa veku žiakov: v 1. roč. 5 hod., v 2. a 3., roč. 5,5 hod., v 4. a 5. roč. 6 hod., v 6. a 7. roč. 6,5 hod., v 8. roč. 7 hod., vo vyšších ročníkoch 7 až 8 hodín. Celkový počet povinných vyučovacích hodín v jednom dni sa má pohybovať v rozsahu 3 - 4 hodín v najnižších ročníkoch a 6 - 8 hodín v najvyšších ročníkoch. Voľba nepovinných predmetov a záujmových krúžkov musí zohľadňovať celkové časové zaťaženie a fyziologické možnosti žiaka. Pedagógovia by mali zadávanie domácich úloh koordinovať tak, aby neboli prekračované limity časovej pracovnej záťaže žiakov v škole a doma. Pri zostavovaní rozvrhov hodín sa musia rešpektovať zmeny výkonnosti organizmu detí a mládeže podliehajúce dennému a týždennému biologickému rytmu organizmu. Psychicky náročné predmety sa musia striedať s predmetmi psychicky menej náročnými, resp. nenáročnými. V rámci vyučovacieho dňa sa náročná psychická práca zaraďuje v čase najvyššej psychickej výkonnosti, ktorá je medzi 9. a 11. hodinou dopoludnia, a psychicky nenáročné predmety v čase nižšej psychickej výkonnosti, t.j. na koniec vyučovacieho dňa. V rámci vyučovacieho týždňa sa na pondelok, najmä v prvých vyučovacích hodinách, keď je nižšia úroveň výkonnosti v dôsledku fázy zapracovávania sa po dvoch voľných dňoch, zaraďuje psychicky menej náročná činnosť. Psychicky náročné predmety sa zaraďujú na utorok a stredu, kedy žiaci dosahujú maximum výkonnosti a na štvrtok a piatok predmety psychicky menej náročné. Podobne sa postupuje aj pri stanovovaní počtu hodín v jednotlivých dňoch v týždni. Popoludňajšie vyučovanie sa odporúča zaraďovať na utorok. Vzhľadom na najnižšiu výkonnosť žiakov v týždni sa telovýchovná, príp. športová činnosť, odporúča zaraďovať na štvrtok odpoludnia. Za nevhodné sa považuje zaraďovanie nultých hodín.
