Život a dielo svätého Bazila Veľkého, veľkého cirkevného otca zo 4. storočia, ktorého byzantské liturgické texty označujú za „svetlo Cirkvi“, nám poskytujú hlboké zamyslenie nad skutočným významom kresťanskej lásky a sociálnej zodpovednosti. Tento článok sa zameriava na jeden konkrétny aspekt Bazilovho posolstva, ktorý je rovnako aktuálny dnes, ako bol v jeho dobe: delenie sa o chlieb s tými, ktorí majú hlad.
Svätý Bazil, ktorý pochádzal z rodiny svätých, od mladosti žil v atmosfére hlbokej viery. Po štúdiách u najlepších učiteľov v Aténach a Carihrade si uvedomil márnosť svetských úspechov a rozhodol sa zasvätiť mníšskemu životu. Neskôr bol vysvätený za kňaza a v roku 370 za biskupa v Cézarei Kapadóckej.
Ako biskup sa Bazil neustále zaoberal ťažkými materiálnymi podmienkami, v ktorých žili veriaci. Odhodlane poukazoval na nešváry, angažoval sa za tých najbiednejších a najviac odstrkovaných. Bdel nad slobodou Cirkvi a dokázal sa postaviť aj proti mocným, aby hájil právo vyznávať pravú vieru.
Bohu, ktorý je láska, Bazil vydal silné svedectvo tým, že postavil množstvo útulkov pre núdznych, čím vytvoril niečo ako mestečko milosrdenstva, ktoré po ňom dostalo meno Basilias. Toto zariadenie stálo na počiatku rozvoja moderných nemocničných zariadení, ktoré sa starajú o liečbu a zotavenie chorých.
Bazilove kázne dýchajú aj dnes odvahou
Bazilove kázne dýchajú aj dnes odvahou a ponúkajú nám príklad. Ty máš chlieb na desať dní, a on iba na jeden. Čo máš nazvyš a čoho máš nadbytok, o to sa ako dobrý a štedrý človek podeľ rovným dielom s chudobným a núdznym. Neváhaj a daruj z toho mála, čo máš! Neuprednostňuj svoj vlastný prospech pred verejnou núdzou! Ak sa tvoje zásoby scvrknú na jeden jediný bochník chleba a pred tvojimi dverami sa zastaví žobrák, vytiahni ten bochník zo svojej komory, zdvihni ho v rukách, obráť oči k nebu a s nárekom i s láskou zvolaj: „Mám len tento jeden chlieb, ktorý vidíš, Pane, očividne však hrozí hladomor. Ty sám teraz príď na pomoc svojmu služobníkovi, ktorý sa ocitá v nebezpečenstve. Poznám tvoju dobrotu a dôverujem v tvoju moc.“
Bazil nás presvedčil, že so zreteľom na to, že sami sme ľuďmi, nesmieme opovrhovať druhými ľuďmi, ani nesmieme svojím neľudským správaním voči ľuďom urážať Krista, ktorý je spoločnou hlavou všetkých. V nešťastí druhých máme naopak preukazovať dobro sebe samým a požičať Bohu zo svojho milosrdenstva, lebo sami potrebujeme milosrdenstvo.
Eucharistia ako zdroj energie pre kresťanskú lásku
Bazil nám pripomína, že na to, aby sme vo svojom vnútri udržiavali stále živú lásku k Bohu a ľuďom, potrebujeme Eucharistiu, pokrm pre pokrstených, ktorý v nás dokáže prebúdzať stále novú energiu plynúcu zo sviatosti krstu. Môcť sa zúčastniť Eucharistie je dôvodom na obrovskú radosť. Ona bola totiž ustanovená na to, aby sme jej prostredníctvom ustavične uchovávali pamiatku Krista, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych.
Nesmierny Boží dar Eucharistie utvrdzuje v každom z nás pamiatku na krstnú pečať a umožňuje nám žiť krstnú milosť v plnosti a vernosti. On sám totiž jasne hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život.“ Kto by teda pochyboval o tom, že ustavične prijímať život znamená žiť v plnosti? Stručne povedané, Eucharistia je pre nás potrebná na to, aby sme mohli do seba prijať pravý život, život večný.
Aktuálnosť Bazilovho posolstva pre dnešný svet
Bazilove posolstvo je mimoriadne aktuálne aj dnes. V globalizovanom svete sú nám blízke aj národy, ktoré sú nám geograficky vzdialené. Sociálna zodpovednosť a priateľstvo s Kristom, ktorý je Bohom s ľudskou tvárou, sú kľúčové pre budovanie spravodlivého a bratského sveta.
Pápež František vo svojich tweetoch neustále zdôrazňuje dôležitosť solidarity, lásky k blížnemu a starostlivosti o chudobných a vylúčených. Jeho slová sú ozvenou Bazilovho posolstva a vyzývajú nás k činom.
Kto je Boh? Hľadanie zmyslu v delení sa
Otázka „Kto je Boh?“ sa ozýva dejinami ľudstva. Svätý Bazil nám ukazuje, že odpoveď na túto otázku sa nachádza v našich skutkoch lásky a milosrdenstva. Boh sa nám zjavuje prostredníctvom našej ochoty deliť sa s tými, ktorí trpia hladom a núdzou.
Benedikt XVI. zdôraznil, že prostredníctvom stvorení sa dostávame k Bohu a uvedomujeme si jeho dobrotu a jeho múdrosť. Dôstojnosť človeka možno plne pochopiť pri pohľade na Krista. Najmä kresťan - ak žije v súlade s evanjeliom - musí uznať, že všetci ľudia sú si navzájom bratmi: že žiť znamená spravovať dobrá prijaté od Boha, a preto každý človek je zodpovedný za druhých a boháč sa má stať akoby vykonávateľom príkazov Boha, najväčšieho Dobrodincu. Všetci si máme pomáhať a navzájom spolupracovať ako údy jedného tela. Skutky lásky sú potrebné na to, aby sme cez ne mohli prejaviť svoju vieru. Prostredníctvom nich ľudia slúžia samému Bohu.
Ježiš ako Chlieb života a jeho učenie
Ježiš povedal zástupom: „Ja som chlieb života. Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte. Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ (Jn 6, 35-40)
Dnešný úryvok je z reči o chlebe života, ktorá zaznela v synagóge v Kafarnaume (6, 25 - 59). Jednak Ježiš je ten chlieb, a jednak sa nám dáva v chlebe. Prichádzať k Ježišovi znamená veriť v neho, či uspokojí telesné potreby ako hlad a smäd, ktoré symbolizujú najhlbšie túžby človeka. Túto vieru označil Ježiš za jediný skutok, ktorý treba konať (porov. 6, 28 - 29). Dáva nám večný život a vzkriesenie, ktoré sú darom Otca. Ten dáva Synovi všetko a jeho vôľa spočíva v záchrane tých, čo veria v Krista. Túto Otcovu vôľu napĺňa i samotný Ježiš.
Posledný súd a Ježišovo kráľovstvo
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“ Vtedy mu spravodliví povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?“ Kráľ im odpovie: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Potom povie aj tým, čo budú zľava: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom!“
Ježiš nemá záujem o pozemské kráľovstvo, ktoré dnes je a zajtra zanikne, on hovorí o duchovnom kráľovstve. Pekne ho opisuje dnešná pieseň vďaky. Je to kráľovstvo pravdy a života, svätosti a milosti, spravodlivosti, lásky a pokoja. Každé kráľovstvo má svoje zákony, ktoré ak niekto poruší, vyhodia ho z neho. Dnešné evanjelium nám približuje tieto zákony. Žijem podľa tohto zákona? Sú moje ruky a srdce naplnené dobrými skutkami?
Ježišovo pôsobenie a zázraky
Ježiš sa vrátil vyzbrojený mocou Ducha do Galiley a zvesť o ňom sa čoskoro rozšírila po celom okolí. Učil v synagógach, ľudia ho pozorne počúvali a všetci ho oslavovali. Prišiel aj do Nazareta, kde vyrastal. Aj tam zašiel podľa svojej obyčaje v sobotu do synagógy. Keď vstal, aby čítal, podali mu zvitok z knihy proroka Izaiáša. Rozvinul ho a našiel miesto, kde je napísané: „Duch Boží ma vedie, lebo ma Boh určil, aby som chudobným priniesol radostnú správu, tých, čo majú zlomené srdce, uzdravil, zajatcom oznámil vyslobodenie, slepým vrátil zrak, utláčaných oslobodil a rozhlásil, že prichádza čas, keď sa Boh chce nad každým zľutovať a zachrániť ho.“ Ježiš skrútil zvitok, podal ho sluhovi a sadol si. Oči všetkých poslucháčov sa upierali naňho. A doložil: „Dnes sa naplnilo všetko, čo som práve čítal.“ Všetci, čo tam boli, mu prisviedčali a obdivovali, aké krásne slová plynú z jeho úst.
Pobral sa do Kafarnauma v Galilei a každú sobotu tam vyučoval. Aj tu poslucháčov uchvátil, lebo z jeho slov vyžarovala zvláštna moc. Raz, keď učil v synagóge, bol tam muž posadnutý nečistým duchom a začal vykrikovať: „Choď preč! Čo ťa je do nás, Ježiš z Nazareta? Prišiel si nás zahubiť? Ja viem, kto si: Svätý Boží Syn!“ Ale Ježiš mu pohrozil: „Buď ticho a vyjdi z neho!“ Zlý duch tým mužom ešte mocne zalomcoval, hodil ho medzi nich a vyšiel z neho, ale mu neublížil. Ohromení ľudia sa navzájom spytovali: „Čo je to v jeho slovách? S akou autoritou rozkazuje démonom, že ho na slovo poslúchajú?“ A chýr o tom, čo sa stalo, sa ihneď rozletel po celom okolí.
Zo synagógy sa pobral do domu rybára Šimona. Šimonova svokra bola ťažko chorá a lomcovala ňou vysoká horúčka. Prosili ho, aby ju uzdravil. Ježiš sa sklonil nad chorú a na jeho slovo jej horúčka ihneď klesla. Vstala z postele a šla im pripraviť jedlo. Keď zapadlo slnko, všetci privádzali k nemu svojich blízkych, ktorí trpeli rozličnými neduhmi. Kládol na nich ruky a uzdravoval ich. Mnohých oslobodil aj od démonov, ktorí kričali: „Ty si Syn Boží!“ Ale Ježiš im pohrozil, lebo nechcel, aby práve oni hovorili, že je Mesiáš.
Jedného dňa stál Ježiš na brehu Genezaretského jazera, obklopený obrovským zástupom ľudí, ktorí sa okolo neho tlačili, lebo chceli počuť Božie slovo. Tu si všimol, že pri brehu sú dva prázdne člny. Rybári z nich vystúpili a prali siete. Nastúpil do jedného člna, ktorý patril Šimonovi, a požiadal ho, aby ho trochu odrazil od brehu. Potom si doň sadol a odtiaľ kázal zástupom. Keď skončil, navrhol Šimonovi: „Odplav sa trochu ďalej, kde je voda hlbšia, a tam roztiahni siete.“ Šimon namietol: „Učiteľ, celú noc sme sa márne namáhali. No keď to ty vravíš, skúsime to ešte raz.“ Vyplávali a vylovili také množstvo rýb, až sa im trhali siete. Museli si zavolať na pomoc svojich druhov zo susedného člna. Čoskoro boli oba člny plné rýb, dobreže sa nepotopili. Keď to Šimon Peter videl, padol pred Ježišom na kolená a prosil: „Odíď odo mňa, Pane, veď som hriešny človek!“ Všetci rybári, ktorí pri tom boli -- medzi nimi aj Šimonovi spoločníci, Jakub a Ján, synovia Zebedejovi -- žasli nad tým nezvyčajným úlovkom. Nato Ježiš odpovedal Šimonovi: „Neboj sa! Odteraz nebudeš loviť ryby, ale budeš zachraňovať ľudí pre mňa.“ A len čo prirazili s člnmi k brehu, všetko tam nechali a šli s Ježišom.
V jednom mestečku stretol Ježiš človeka postihnutého ťažkým malomocenstvom. Úbožiak si kľakol pred neho a prosil: „Pane, keby si chcel, mohol by si ma celkom uzdraviť.“ Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Áno, chcem. Buď zdravý!“ A v tej chvíli nezostalo po malomocenstve ani stopy. Ježiš mu prikázal: „Nikomu o tom nerozprávaj, choď, ukáž sa kňazovi, a potom prines predpísanú obeť vďačnosti.“ Zvesť o Ježišovi sa čoraz väčšmi šírila. Ľudia húfne za ním prichádzali, aby ho počuli a aby ich uzdravoval. Ale často odchádzal na pusté miesto a tam sa modlil.
Jedného dňa, práve keď učil, zhromaždili sa židovskí náboženskí vodcovia a učitelia Mojžišovho zákona z rozličných miest Galiley a Judska, ba aj z Jeruzalema. Posadali si okolo neho a počúvali ho. A Boh mu dal moc uzdravovať. Tu zrazu priniesli muži na nosidlách porazeného. Pokúšali sa vniesť ho cez dvere a položiť pred Ježiša. Ale bolo tam toľko ľudí, že sa nemohli pretisnúť. A tak sa vyškriabali na strechu a cez hlinenú povalu spustili chorého aj s ležadlom rovno pred Ježiša. Keď videl ich vieru, povedal: „Priateľ môj, máš odpustené hriechy.“ Učitelia Zákona a farizeji uvažovali: „Ako sa opovažuje čosi také povedať? To je predsa rúhanie! Veď hriechy môže odpúšťať iba Boh!“ Ježiš dobre vedel, čo si myslia, preto povedal: „Prečo sa pohoršujete vo svojich srdciach? Veď čo je ľahšie? Oznámiť človeku, že má odpustené hriechy, alebo ho uzdraviť? Ale presvedčím vás, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy.“ Tu sa obrátil k porazenému a povedal mu: „Vstaň, vezmi si ležadlo a choď domov!“ A porazený hneď pred očami všetkých vstal, zbalil si rohož, pobral sa domov a cestou hlasno oslavoval Boha. Všetkých predchla svätá bázeň, chválili Boha a neprestajne opakovali: „Dnes sme naozaj videli zázračné veci.“
Ježiš sa pobral ďalej. Keď vychádzal z mesta, uvidel na mýtnici vyberača poplatkov, ktorý sa volal Lévi, a povedal mu: „Poď, staň sa mojím nasledovníkom!“ A Lévi nechal všetko tak, vstal a šiel za ním. Vo svojom dome potom pripravil veľkú hostinu. Pozval na ňu aj mnoho niekdajších kolegov. Farizeji a učitelia Zákona sa na tom pohoršovali a vyčítali učeníkom: „Prečo jete a pijete s ľuďmi, ktorými každý slušný človek pohŕda?“ Ježiš im na to povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, aby robili pokánie, ale hriešnych.“
Niektorí farizeji Ježišovi vyčítali: „Jánovi nasledovníci sa často postia a modlia a takisto aj naši žiaci, ale tí tvoji jedia a pijú.“ Ježiš namietol: „Nemôžete žiadať, aby sa svadobčania postili, kým je ženích s nimi. Príde však chvíľa, keď ženícha odvedú, a potom bude vhodný čas postiť sa.“ A potom ešte dodal: „Nikto predsa neodtrhne kus látky z nových šiat, aby ním zaplátal starý odev. Zničil by tak nové šaty a na staré by nová záplata ani nepristala. A nikto nebude ani nalievať mladé víno do starých kožených mechov, lebo kvasiace víno by staré mechy roztrhlo, a tak by jedno i druhé vyšlo nazmar. Preto mladé víno patrí do nových mechov. Ale vy dávate prednosť starému vínu. Vravíte, že staré víno je lepšie.“
Raz v sobotu prechádzal Ježiš a jeho učeníci obilným poľom. Učeníci trhali klasy, mrvili ich a zrná jedli. Videli to farizeji a pohoršovali sa: „Čo to robíte? V sobotu sa to predsa nesmie!“ Ježiš im odpovedal: „Nikdy ste nečítali, čo urobil kráľ Dávid so svojou družinou, keď boli hladní? Ako vošiel do Božieho domu, vzal tam posvätné chleby, jedol ich a rozdelil sa aj so svojimi druhmi? A posvätné chleby smú predsa jesť iba kňazi.“ A dodal ešte: „Veď Syn človeka je pánom aj soboty!“
V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a vyučoval. Bol tam aj človek s ochrnutou pravou rukou. Učitelia Zákona a farizeji potajomky striehli, či sa ho Ježiš odváži uzdraviť v sobotu. Chceli si totiž nájsť zámienku, aby ho mohli obžalovať. Ale Ježiš dobre poznal ich myšlienky. Zavolal muža s ochrnutou rukou: „Poď sem, aby ťa každý dobre videl!“ Muž poslúchol. Nato oslovil Ježiš farizejov a učiteľov Zákona: „Chcem sa vás spýtať, či sa smie v sobotu konať dobro alebo zlo? Či je dovolené zachrániť život, alebo ho zahubiť?“ Poobzeral si všetkých jedného po druhom, potom povedal mužovi: „Vystri ruku!“ Poslúchol a ruku mal opäť zdravú. Ježišových odporcov to nahnevalo a hneď začali proti Ježišovi kuť plány.
V tých dňoch vystúpil Ježiš na vrch a celú noc tam strávil v modlitbe. Keď sa rozvidnelo, zavolal si k sebe učeníkov a z nich si vyvolil dvanástich, ktorých nazval apoštolmi. Sú to: Šimon, ktorému dal meno Peter, Andrej, jeho brat, Jakub, Ján, Filip, Bartolomej, Matúš, pôvodne výberca Lévi, Tomáš, Jakub, syn Alfejov, Šimon, ktorého volali Horlivec, Júda, syn Jakubov, Judáš Iškariotský, ktorý ho neskôr zradil.
Keď zostúpili z vrchu na rovné priestranstvo, očakával ich už veľký zástup Ježišových stúpencov a davy ľudí z Jeruzalema i z celého Judska, ba aj z pobrežných miest Týru a Sidonu. Prišli ho počúvať, ale aj dať sa uzdraviť. Vyliečil mnohých, ktorých trápili rozličné choroby spôsobené nečistými duchmi. Všetci sa ho túžili aspoň dotknúť, lebo z neho vychádzala uzdravujúca moc.
Tu sa Ježiš obrátil na svojich učeníkov a povedal: „Radujte sa, vy chudobní, lebo vám bude patriť Božie kráľovstvo. Radujte sa, ktorí trpíte hladom, lebo Boh vás nasýti. Radujte sa, ktorí teraz plačete, lebo príde čas, keď sa budete smiať. Radujte sa, keď vás budú nenávidieť, vylučovať spomedzi seba, potupovať a hanobiť vaše mená preto, že sa hlásite k Synovi človeka. Veseľte sa a jasajte od radosti, lebo vás v nebi čaká veľká odmena. Tam budete spolu s prorokmi, s ktorými predkovia zaobchádzali ako s vami. Ale beda vám, bohatí, lebo vy už tu na zemi máte svoje potešenie. Beda vám, ktorí sa prejedáte, lebo raz budete trpieť hladom. Beda vám, ktorí sa ľahkomyseľne smejete, lebo raz budete trpko nariekať. A beda vám, ak vás všetci vychvaľujú, veď za starých čias takisto zvelebovali falošných prorokov.“
Láska k nepriateľom a milosrdenstvo
Ale vám, ktorí ma počúvate, radím: Milujte svojich nepriateľov. Robte dobre tým, ktorí vás nenávidia. Modlite sa za šťastie pre tých, ktorí vás preklínajú, a proste o Božie požehnanie pre tých, ktorí vám krivdia. Ak ťa niekto udrie po líci, nadstav mu aj druhé. Ak od teba niekto žiada plášť, daj mu aj košeľu. Každému, kto ťa o niečo prosí, daj, a ak ťa niekto o niečo okradol, nevymáhaj to naspäť. Správajte sa k ľuďom tak, ako chcete, aby sa správali oni k vám. Ak máte radi iba tých, ktorí vás majú radi, akú máte zásluhu? To robia aj ľudia, ktorí Boha neuznávajú. A ak robíte dobre iba tým, ktorí robia dobre vám, aká je to zásluha? Veď tak sa správajú aj ľudia, ktorí neuznávajú Boha. A akú máte zásluhu, ak požičiavate iba tým, ktorí vám to vždy vrátia? Veď je to bežné, že ľudia požičiavajú iba vtedy, keď nič nestratia. Ale vy konajte inak. Milujte svojich nepriateľov. Robte im dobre! Požičiavajte a nevymáhajte naspäť. Veď vás čaká bohatá odmena v nebi. Budete konať ako Božie deti. A Boh je dobrý aj k ľuďom nevďačným a zlým. Buďte teda milosrdní, ako je aj váš Otec.“
Nikoho nekritizujte ani neodsudzujte, ani Boh vás neodsúdi. Odpúšťajte a aj Boh vám odpustí. Dávajte ochotne a aj Boh vás zahrnie svojimi darmi. Váš dar sa vám vráti dobre utlačenou, utrasenou, vrchovatou mierou. Lebo akou mierou dávate vy -- malou či veľkou -- takou Boh nameria vám.“ A Ježiš použil aj niekoľko prirovnaní: Slepý nemôže viesť slepého, veď by obaja spadli do jamy. A môže byť žiak múdrejší ako učiteľ? Ale ak sa žiak usilovne učí, môže sa mu vo vedomostiach vyrovnať. A prečo sa staráš o triesku v oku svojho brata, ale brvno vo vlastnom oku si nevšímaš? Ako sa opovážiš povedať: „Brat môj, dovoľ, nech ti vyberiem smietku z oka, a pritom brvno vo vlastnom oku nevidíš? Pokrytec, najprv odstráň brvno z vlastného oka -- až potom sa ti očistí zrak, aby si mohol odstrániť triesku z oka svojho brata.“
Dobre zaštepený strom nerodí plané ovocie a planý strom nemôže rodiť ušľachtilé ovocie. Každý strom sa pozná podľa ovocia. Veď z tŕnia sa neoberajú figy a z hložia hrozno. Človek je schopný konať naozajstné dobro iba vtedy, ak je jeho srdce plné dobra. Ak však je jeho srdce plné zla, šíri iba zlo. Čím prekypuje srdce, tým oplývajú ústa.“
Prečo ma stále oslovujete: Pane, Pane, ale nerobíte to, čo vám hovorím? Každý, kto prichádza ku mne a počúva, čo hovorím, a podľa toho aj koná, podobá sa človeku, ktorý začal stavať dom a kopal základy do hĺbky, až na skalu. Keď sa prihnala povodeň a vody sa zapreli do domu, nepohol sa, lebo mal pevné základy. Ale ten, kto ma počúva, no nespráva sa podľa toho podobá sa človeku, ktorý si postavil dom bez základov. Keď sa priženie povodeň, dom sa zrúti a zostane z neho iba kopa rumov.“
