Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ryby poznáme len ako plavcov. Lenže príroda vie prekvapiť - niektoré druhy sa po morskom dne doslova pohybujú na špeciálne upravených plutvách, ktoré používajú podobne ako nohy. A čo je ešte zaujímavejšie, tieto plutvy neslúžia len na pohyb, ale aj na vyhľadávanie potravy pomocou chuti a dotyku.
Sea Robins - ryby s „nohami“ a citlivými fúzmi
Najznámejším príkladom sú tzv. sea robins. Ide o ryby žijúce pri východnom pobreží Severnej Ameriky, ktoré majú predné lúče prsných plutiev oddelené od zvyšku plutvy. Tieto lúče vyzerajú ako malé nožičky a ryba ich využíva na pohyb po dne aj na skúmanie okolia.
Tieto „nožičky“ sú vybavené senzorickými bunkami, ktoré dokážu zachytávať chemické látky v prostredí. V praxi to znamená, že sea robins môžu pri kontakte s pieskom alebo bahnom zisťovať, či sa tam ukrýva jedlo - napríklad červy, malé kôrovce alebo mušle.
Chuťové receptory mimo úst sú u rýb bežné. Ryby majú chuťové poháriky rozmiestnené nielen v ústach, ale aj na rôznych častiach tela. U sea robins sa táto schopnosť vyvinula práve na špeciálnych plutvových lúčoch.
Vedci zistili, že tieto štruktúry obsahujú chuťové receptory podobné tým, aké poznáme na ľudskom jazyku. Ryba tak nemusí čakať, kým sa korisť dostane do úst - vie ju odhaliť vopred, už pri dotyku s dnom.
Sumec západný (Silurus glanis): Majster orientácie s citlivými fúzmi
Sumec západný (Silurus glanis) je najväčšia sladkovodná ryba žijúca na Slovensku. Patrí medzi čeľaď sumcovitých a je cenným úlovkom v športovom rybárstve. Táto zaujímavá ryba si zaslúži pozornosť pre svoj jedinečný vzhľad a spôsob života.
Charakteristické znaky sumca
Stavba tela sumca je taká charakteristická, že ho bezpečne spozná každý. Telo sumca je pretiahnuté, holé a bez šupín. Hlava je mimoriadne široká a tvorí asi 30 % celého tela. Dominantou hlavy sú široké čeľuste a pre sumcovité typické fúzy.
Po celom obvode okraja papule sú v úzkom kruhu husto osadené krátke, ostré zúbky, pripomínajúce drobné ihličky. Na podnebí čeľuste sa nachádza ešte jeden rad týchto zúbkov slúžiacich hlavne na posúvanie koristi do pažeráku.
Fúzy sú jedným z najvýraznejších znakov sumca. Z okraja sánky vyrastajú 4 krátke, nepohyblivé fúzy. Z okrajov čeľuste dva veľmi dlhé fúzy, siahajúce až do 1/4 tela. Týmito fúzikmi dokáže sumec veľmi dobre pohybovať. Sú v nich uložené hmatové bunky, pomáhajúce sumcovi pri hľadaní potravy a pri orientácii. Za nimi sa nachádza pár malých očí. Oči sumca prezrádzajú, že ide o nočného dravca.
Telo má pokryté šupinami. Za análnym otvorom je veľmi dlhá análna plutva, tiahnúca sa pozdĺž až ku chvostovej plutve. Sfarbenie sumca zodpovedá lokalite, v akej žije. Chrbát môže byť sivo-modrý, hnedastý, tmavosivý až zelenohnedý. Nevylučuje sa ani čierna farba. Boky sú svetlejšie, často pripomínajú štruktúru mramoru. Najsvetlejšia časť tela je brucho. Niektorí jedinci majú brucho sivé až biele. Sumec sa môže vyskytovať aj v albinotickej forme, no takéto prípady sú veľmi ojedinelé a veľmi vzácne.
Životný štýl a prostredie sumca
Sumec je teplomilná ryba. Vyhovujú jej stredné a dolné toky riek, mŕtve ramená, štrkoviská a veľké priehrady. Vo všeobecnosti sumcovi vyhovujú vody, ktorých teplota sa v lete dostáva nad 20 °C. Pri tejto teplote totiž dochádza k neresu sumca.
V našich zemepisných šírkach sa sumec vytiera na prelome mája a júna. Pre neres potrebuje teplotu 20 - 22 °C. Už mesiac pred neresom je možné pozorovať prípravy na tento akt. Samce si vyhľadávajú vhodné miesta. Najobľúbenejším podkladom na neres sú jemné korienky stromov. Na takéto vyčistené miesto potom vábi samicu. Samotný neres prebieha dve až tri hodiny, väčšinou skoro ráno tesne pred východom slnka.
Samica nakladie na korienky dvadsať až tridsať tisíc ikier na kilogram hmotnosti. Veľká ikernačka môže naklásť viac ako pol milióna ikier. Hniezdo ostáva strážiť samec. V tom čase je mimoriadne agresívny. Zhruba po troch dňoch od neresu sa vyliahnu mladé sumce. Spočiatku sa živia zooplanktónom. Neskôr už konzumuje rôzne živočíchy.
Rast sumca záleží od teploty vody a dostatku vhodnej potravy. V našich podmienkach dorastá sumec v prvom roku 10 až 12 cm, v štvrtom až piatom roku dosahuje 70 cm, desaťročný už meria viac ako 1 m. Dvadsaťročný má zhruba 170 cm, hranicu dvoch metrov dosahuje okolo dvadsiateho piateho roku života; 235 cm dlhý sumec mal 42 rokov.
| Vek | Dĺžka |
|---|---|
| 1 rok | 10-12 cm |
| 4-5 rokov | 70 cm |
| 10 rokov | viac ako 1 m |
| 20 rokov | 170 cm |
| 25 rokov | 2 m |
Výskyt a lov sumca na Slovensku
Medzi najlepšie sumcové vody u nás, možno zaradiť rieku Dunaj, dolné toky rieky Váh, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ, Dudváh, Tisa, Bodrog a iné. Medzi dobré sumcové vody patria aj vodné nádrže Sĺňava, Môťová, Domaša a Zemplínska Šírava.
Najväčší (rekordný) úlovok sumca na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1966 na Latorici, vážiaci 128 kg a meral 2,57 m.
6 tipov, ako uloviť viac sumcov - Tipy a triky, ako chytiť sumce.
Evolučná výhoda a iné druhy s chuťovými receptormi
Schopnosť sea robins využívať chuťové receptory na plutvách im dáva veľký náskok pred konkurenciou. Iné druhy sa pri love spoliehajú najmä na zrak alebo čuch, no sea robins vedia okamžite rozpoznať korisť ukrytú v piesku. Z hľadiska evolúcie ide o veľmi praktickú stratégiu - ryba ušetrí energiu a rýchlejšie nájde potravu.
Podobné prispôsobenie sa našlo aj u iných druhov. Napríklad niektoré pleskáče majú časť chrbtovej plutvy premenenú na „chuťový výrastok“, ktorým zisťujú, čo sa nachádza v sedimente. Ide o ďalší príklad toho, ako príroda využíva chuťové receptory mimo úst na zlepšenie šancí na prežitie.
Čo ešte nevieme
Aj keď je už potvrdené, že tieto plutvové „nožičky“ sú vybavené chuťovými receptormi, zostáva otázkou, aká je ich citlivosť. Vedci stále skúmajú, či dokážu rozlíšiť iba to, či je niečo jedlé, alebo aj presný druh koristi. Nie je tiež úplne jasné, či sú účinnejšie v piesčitom prostredí alebo aj na iných typoch morského dna.
