Vajcia sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy, no ich význam siaha ďaleko za rámec kuchyne. Predstavujú fascinujúci pohľad do sveta vtáčieho hniezdenia a rozmanitosti prírody.
Vaječné bielkoviny obsahujú ideálnu kombináciu esenciálnych aminokyselín, potrebných pre budovanie tkanív. Z hľadiska výživovej hodnoty sa im vyrovná snáď len materské mlieko. Žĺtok je navyše jedným z mála prirodzených zdrojov vitamínu D, ktorý je dôležitý pre zdravé kosti a imunitu.
Sliepka znesie za rok v priemere 200 až 325 vajec, pričom "výroba" jedného vajca trvá 24 až 26 hodín. Zaujímavosťou je, že sliepky znášajú vajcia aj bez prítomnosti kohúta, no v takom prípade sa z nich kuriatka nevyliahnu. S vekom sliepky sa zväčšuje aj veľkosť vajec, ktoré znáša, no zároveň sa stenčuje ich škrupina.
Farebná rozmanitosť vajec: Prečo sú niektoré vajcia modré a zelené?
Už ste sa stretli s modrými alebo zelenými vajíčkami? Nie je to žiadny trik! Niektoré plemená sliepok, ako napríklad araukana, znášajú vajcia s rôznymi odtieňmi škrupiny - od modrej a zelenej, až po ružovú a hnedú. Za túto farebnú rozmanitosť vďačíme dvom typom farbív: protoporfyrínu IX, ktorý je zodpovedný za červené a hnedé odtiene, a biliverdínu IXa, ktorý farbí škrupiny na modro a zeleno. Tieto farbivá sa vylučujú zo žliaz v stene maternice a chránia vajíčko pred ultrafialovým slnečným žiarením. Protoporfyrín IX zároveň zvyšuje pevnosť škrupiny.
Svet vajec: Zaujímavosti a rekordy
Svet vajec je plný zaujímavostí a rekordov. Vedeli ste, že:
- Najväčším svetovým producentom vajec je Čína, ktorá ročne vyprodukuje viac než 160 biliónov vajec.
- Prepeličie vajcia merajú približne 3 cm, zatiaľ čo pštrosie až 15 cm.
- Najmenšie vajíčko na svete zniesol kanárik z Holandska - meralo len 7 mm a vážilo 0,027 g.
- Najväčšie vajce v pomere k svojej telesnej veľkosti znášajú novozélandskí kiviovia - vajce tvorí až 20 % hmotnosti samičky.
- Najťažšie slepačie vajce vážilo 454 g a malo dvojitý žĺtok aj dvojitú škrupinu.
- Najväčšie vajce na svete pochádzalo z pštrosej farmy vo Švédsku a vážilo 2,589 kg.
- Svetový rekord v jedení vajec drží Sonya Thomasová, ktorá dokázala zjesť 65 vajec natvrdo za 6 minút a 45 sekúnd.
Vtáčie hniezdenie na Slovensku
Na Slovensku je jediným druhom, ktorý hniezdi počas celého roka, krivonos smrekový. Okrem neho ako prvé začínajú hniezdiť sovy a zimujúce dravce, ako napríklad orol, a krkavcovité vtáky ako vrana a straka. Skoré hniezdenie má tú výhodu, že uvoľní búdky vtákom, ktoré začínajú hniezdiť neskôr, najmä tým, ktoré si nevedia postaviť hniezdo samé.
V apríli začínajú stavať hniezda vtáky, ktoré prežívajú zimu u nás, a ich mláďatá vyletujú z hniezd v máji. Niektoré druhy hniezdia tiež v apríli, ale mláďatá vyletujú až v júni alebo neskôr. Veľmi aktívny je v tomto období aj ďateľ, ktorý si svoje teritóriá vyznačuje tzv. bubnovaním.
Niektoré vtáky hniezdia iba raz za rok, iné aj viackrát. Hniezda sa nachádzajú v dutinách stromov, krovinách, korunách stromov, alebo na zemi. Niektoré druhy majú špeciálne nároky a hniezdia v norách vyhrabaných do hlinitých stien alebo brehov.
Lastovičky a belorítky: Pomoc pre ohrozené druhy
Lastovičky a belorítky sú dva podobné druhy vtákov, ktoré lovia hmyz vo vzduchu a stavajú si hniezda z hliny. V českom jazyku majú krásne názvy - vlaštovka a jiřička obecná. Za letu je podobný aj dážďovník tmavý, ktorý je väčší a hniezdi ale v búdkach, preto je mu venovaná samostatná kategória.
Kvôli plastovým oknám a silikónovým omietkam strácajú belorítky velké množstvo tradičných hniezdísk - hniezda im na takýchto povrchoch slabo držia alebo padajú už aj s mláďatami. Ak ich chcete podporiť ponúknutím umelého hniezda, treba najprv vedieť, ktorý druh sa u Vás vyskytuje. Belorítka domová je bežnejší druh v mestách, často si stavia hniezda v rohoch okien panelákov, ale aj rodinných domov. Belorítka hniezdi vždy vonku na fasáde budovy, typicky v rohu okna, alebo pod strechou. Lastovička vždy hniezdi vnútri budov - v maštaliach, stodolách alebo garážach.
Hniezdo belorítky má len jeden malý vletový otvor, čím sa líši od lastovičky, u ktorej je celý vrch hniezda otvorený - vytvára akúsi misku. Vzhladom sa belorítka líši od lastovičky kratším chvostom a bielym zadočkom. Lastovička je zhora čierna, má dlhý vidlicový chvost a navyše červené hrdielko. Dáždovník je z nich najväčší a je celý čierny.
Oba druhy vtákov, lastovička obyčajná a belorítka obyčajná, majú spoločných množstvo vlastností. Sú to sťahovavé druhy a koncom leta húfne odlietajú z nášho územia do ďalekej južnej Afriky, kde prečkávajú zimu. Následne letia na sever a svojou migráciou kopírujú príchod jari naprieč južnou Európou, až kým nedorazia na Slovensko. Sú to takmer výlučne hmyzožravé vtáky a tak si príchod v chladnom období nemôžu dovoliť, pretože by skončili o hlade. Aj po niekoľko tisíc kilometrov dlhom lete sú schopné sa vrátiť k miestu, kde sa vyliahli, alebo kde naposledy hniezdili.
Ihneď po prílete sa pokúšajú nájsť si miesto, kde by mohli vybudovať svoje charakteristické hniezda. Pokiaľ ich pôvodné hniezdo z predchádzajúcej sezóny zostalo neporušené, vracajú sa doň. Pôvodne tieto vtáky hniezdili na skalných bralách, no postupne si zvykli na prítomnosť človeka a začali hniezdiť v našej blízkosti. Oba druhy si hniezda budujú z hlinených guľôčok zmiešaných so slinami. Konštrukčne sa však líšia. Kým lastovička vytvára otvorené hniezdo v tvare polgule, belorítka buduje uzatvorené hniezdo s malým otvorom, do ktorého vlieta.
Rodičia živia svoje mláďatá hmyzom, ktorý chytajú za letu. Podobne za letu pijú aj vodu. V závislosti od počtu mláďat v hniezde ich kŕmia v priemere až 440-krát denne. V tomto tempe dokážu uloviť za deň viac hmyzu, ako sami vážia. V posledných rokoch mnohí z nás isto pozorujú významný pokles lastovičiek aj belorítok v našej prírode. Jeden z najvýznamnejších je, že sme postupne významne upustili od chovu vlastných hospodárskych zvierat. To spôsobuje pokles stavov lietajúceho hmyzu v okolí našich príbytkov. Zároveň populácie hmyzu ako takého klesajú naprieč Európou vplyvom chemizácie prostredia, globálneho otepľovania a degradácie biotopov.
V žiadnom prípade neodstraňujeme už vyhotovené hniezda. Zabezpečíme, aby k hniezdam a ich blízkosti nemali prístup mačky a kuny. Zhadzovanie vybudovaných vtáčích hniezd je protizákonné, nakoľko všetky pôvodné druhy vtákov sú v našej prírode chránené.
Ochrana hniezd pred predátormi
Zabezpečiť ochranu hniezd pred predátormi v mestách je niekedy kľúčové pre prežitie mláďat. Predátory sa naučili využívať k vyhľadávaniu hniezd aj ľudí a ľudské pachy. Taktiež vtáčie búdky sa bez účinnej ochrany pred mačkami, kunami a lasicami takmer nezaobídu.
Výživa sliepok a jej vplyv na kvalitu vajec
Kury sú všežravce, živia sa predovšetkým rastlinnou potravou, ale v ich potrave musí byť zastúpená rastlinná aj živočíšna zložka. Nosnice majú vysoké nároky na všetky zložky výživy. Najjednoduchšie je však, v súčasnej dobe, kŕmiť hydinu priemyslovo vyrábanými kompletnými kŕmnymi zmesami. Majú vyvážený pomer živín. Vysokú znášku vajec s pevnou škrupinou zaistí granulované krmivo Nosnica Gold. Vyššiu znášku podporí tiež sypká zmes pod označením Nosnica Klasik. Ak chovateľ nosnice nekŕmi vhodným spôsobom, ani domáce vajíčka z malochovu nemusia byť zárukou kvality.
Vajce je zložené zo žĺtka, z bielka a zo škrupiny. Každá z týchto zložiek má vplyv na ich celkovú kvalitu. Z hľadiska tzv. vnútorných vlastností vajec je dôležitý i pomer zastúpenia škrupiny, bielka a žĺtka. Pomer zastúpenia jednotlivých zložiek vajca sa môže líšiť v závislosti od plemena hydiny a ďalších faktorov (napríklad spôsobov chovu). Vo všeobecnosti ho môžeme vyjadriť pomerom 1 : 3 : 6, respektíve 10 % tvorí škrupina, 30 % žĺtok a 60 % patrí bielku.
| Živina | Obsah v priemernom vajci (60g) | Význam pre organizmus |
|---|---|---|
| Bielkoviny | 7-8 g | Stavebný materiál pre tkanivá |
| Tuky | 5-6 g | Zdroj energie, dôležité pre vstrebávanie vitamínov |
| Vitamín D | 10% ODD | Zdravé kosti a imunita |
| Vitamín B12 | 25% ODD | Nervový systém, tvorba červených krviniek |
| Folát | 7% ODD | Delenie buniek, prevencia vrodených chýb |
| Selén | 22% ODD | Antioxidačná ochrana, funkcia štítnej žľazy |
Slepačie vajcia sú potravinou s prirodzene vysokou výživovou hodnotou bohatou na bielkoviny, vitamíny a minerály. Navyše bielkovina z vajec je pre človeka ľahko stráviteľná. Vajcia predstavujú skvelý zdroj vitamínu D, vitamínu B12, folátu a selénu.
Ako zistiť, či je vajce čerstvé?
Čerstvé vajce sa vo vode ponorí, kým staré vajce bude plávať. Spôsobuje to zväčšovanie vzduchovej dutinky vnútri pri škrupine. V čerstvom vajci je bielok hustý a úzko obopína žĺtok. Ak je vajce staré, žĺtok sa ľahko roztečie, pretože bielok je riedky. Ak je bielok zakalený, znamená to, že je vajce čerstvé.
Vedeli ste, že ak ich uložíte ostrým koncom nadol do chladničky, naozaj vám vydržia čerstvé oveľa dlhšie? Môže sa to zdať ako bizarná rada starej matere, ale skutočne to funguje. Už ste sa istotne stretli s mnohými farbami vaječnej škrupiny od bielej cez rôzne odtiene hnedej až po zelenkavú. Táto farba sa líši v závislosti od plemena sliepky, ktorú chováte. Tento fakt však nebudete môcť pozorovať pri plemene sliepky, ktorá znáša biele vajcia. Avšak ak máte sliepky, ktoré vám znášajú hnedé vajíčka, s pribúdajúcimi rokmi sliepok, bude sfarbenie vaječnej škrupiny stále svetlejšie a svetlejšie.
Skladovanie vajec
Vyvarujte sa uskladnenia vo dverách chladničky, hoci sú výrobcami spotrebičov na to prispôsobené. Na tomto mieste totiž teplota kolíše najviac, čo vajíčkam neprospieva. Zadné police chladničky sú ideálnym riešením.
Čerstvé vajíčko po znesení sliepkou má na svojom povrchu ochranný film, ktorý má brániť prenikaniu nečistôt a baktérií do vnútra vajíčka, čo znamená, že by sa vajcia nemali umývať. Avšak, tie ktoré sú predávané v supermarketoch umyté sú, z dôvodu aby sa na nich nenachádzali hrubé nečistoty, ktoré by spotrebiteľa odradili pri kúpe.
Solenie vajec na začiatku ich tepelného upravovania spôsobí, že vajcia zostanú suché a vy tak na jemné a nadýchané vajíčka môžete zabudnúť.
Ako udržať sliepky znášajúce vajcia v zime
Na jeseň, keď sa začnú skracovať dni, sliepky (nosnice) prirodzene spomaľujú alebo dokonca úplne prestávajú klásť vajíčka. Keď vládne chladné počasie, telo sliepky musí prirodzene vydať viac energie, aby sa udržalo v teple. Z toho dôvodu presmeruje svoje zdroje (tj. Ak očakávate, že budú vaše nosnice znášať vajcia po celý rok, v prvom rade je dôležité, aby boli sliepky zdravé.
Častou chybou majiteľov sliepok je, že počas zimných mesiacov nezvyšujú svojim sliepkam dávku krmiva. Sliepky jedia v zime viac, pretože sa potrebujú počas tuhých zím zahriať. Spotreba krmiva sa v zimných mesiacoch zvýši približne na 1,5-násobok množstva, ktoré sliepky zjedia na jar a v lete. Prosím, nepreháňajte množstvo, ktoré im dávate - nepotrebujete ani nechcete obézne sliepky. Ak uvažujete nad tým, akým jedlom sliepky kŕmiť, najlepšie je použiť potravu vytvorenú špeciálne pre hydinu, ktorá im zabezpečí dostatok všetkých potrebných živín. Tip: Počas zimy je dobré kŕmiť svoje sliepky pomocou kŕmidiel, nie sypať potravu priamo na zem. Po druhé, krmítka sa čistia oveľa jednoduchšie.
Bielkoviny pomáhajú sliepkam obnoviť ich energetickú hladinu do normálu. Cez chladné mesiace je preto vhodné poskytnúť sliepkam vyššie množstvo bielkovín - krmivo s 20% obsahom bielkovín alebo pochúťky, ako sú slnečnicové semienka a orechy. Okrem celkovej energie sa pri kladení vajíčok nosniciam vyčerpávajú zdroje, ako je vápnik, ktorý je obmedzeným zdrojom v tele sliepky.
Aby sliepky zniesli vajíčka, musia byť okrem správnej výživy aj dobre hydratované. Najväčším problémom počas zimy je zabrániť zamrznutiu vody. Tu treba klásť dôraz na účel ohrevu vody, ktorým je iba zabrániť zamrznutiu vody, nie vodu ohriať. Sliepky neradi pijú vlažnú vodu, radi pijú studenú vodu.
Keď majú sliepky dostatok svetla, ich telo prirodzene produkuje hormóny, ktoré im hovoria, aby znášali vajíčka. Na znášanie vajec potrebujú nosnice optimálne okolo 14 hodín denného svetla. Najlepší spôsob, ako zabezpečiť sliepkam cez zimu dostatok svetla, je umiestniť v kurníku žiarovku na časovač, ktorý sa zapne skoro ráno. Takto sa vaše sliepky zobudia do “bežného” dňa, namiesto toho, aby sa večer ponorili náhle do tmy, hneď ako žiarovka zhasne. Ak sliepky nemusia vynakladať energiu, aby zostali v teple, je pravdepodobnejšie, že túto energiu vložia do znášania vajec. Dôležitá poznámka - teplota v kuríne nemusí byť výrazne vyššia či dostatočne teplá pre vás. Niektoré druhy sliepok majú jednak veľa páperia, ktoré ich udrží v teple a sliepky sa tiež sa budú v noci k sebe túliť, aby im bolo teplejšie. Rovnako, ak žijete v chladnom podnebí a chcete čerstvé vajcia počas celej zimy, nemusíte vo svojom kurníku simulovať pláž na Floride. Kľúčovou súčasťou znášania vajec u sliepok je denné svetlo, takže v zimných mesiacoch im musíte zabezpečiť dostatok osvetlenia zavedením umelého zdroja svetla.