Každá doba má svoju kuchársku knihu. A každá kuchárska kniha nám vie okrem receptov prezradiť ešte niečo navyše: esenciu doby, malú ochutnávku bežného života, ľudský pohľad na svet: čo je pre súčasníka dôležité, čím sa musí denno-denne pri príprave zaoberať.
Nová kuchárska kniha Terézie Vansovej je však dielom, ktoré zaručene obohatí každú domácnosť. Recepty, ktoré v nej nájdete, pripravovali naše staré a prastaré matere celé dve storočia a ani v dvadsiatom prvom storočí nestratili nič zo svojej aktuálnosti. Navyše, vďaka obzvlášť krásnej grafickej úprave kniha ulahodí aj vašim hladným očiam.
Podobne je takou našou spoločnou pamäťou doby Nová kuchárska kniha Terézie Vansovej, lenže v oveľa väčšom meradle. Terézia Vansová, významná slovenská spisovateľka a gazdinka, totiž knihu zostavila prevažne na základe receptúr, ktoré jej zasielali čitateľky ženského časopisu Dennica v rokoch 1898 až 1908.
Východiskom pre naše vydanie Novej kuchárskej knihy je tretia edícia z roku 1930 od nakladateľa Františka Klimeša. Naším zámerom však nie je ponúknuť reprint pôvodného diela. Táto dnes už kultová kuchárska kniha má zaiste nespornú faktografickú hodnotu - ukazuje totiž, čo a akým spôsobom sa v slovenských (a predovšetkým v meštianskych) domácnostiach varilo na prelome 19. a 20. storočia, aj ako sa v „lepších“ domoch pristupovalo k stolovaniu. Nad tento rámec však má Nová kuchárska kniha, ktorú vydávame pri príležitosti 80. výročia úmrtia Terézie Vansovej vo výnimočnej grafickej úprave štúdia Pergamon, potenciál byť v 21. storočí predovšetkým inšpiratívnym zdrojom pre súčasných kuchárov a kuchárky.
„Staršie slovenské gazdinky to nepotrebujú, ale tie mladé, ktoré ešte nestačili nadobudnúť skúsenosti, tu nájdu odpoveď na vážnu otázku: Čo budem variť? Je ťažké učiť sa na vlastnej škode, a preto: učte sa zo skúseností starších.“
Kuchárska kniha, ktorú držíte v rukách, uzrela svetlo sveta v roku 1914. Bola prvá svojho druhu na Slovensku a zostavila ju spisovateľka a etnografka Terézia Vansová (1857 - 1942). Predstavila v nej vyše 900 receptov slovenských gazdiniek z prelomu 19. a 20. storočia. Odvtedy vyšla táto mimoriadna kniha v niekoľkých vydaniach, naposledy v r. 1998. Teraz vám ju opäť ponúkame v podobe, v akej ju v roku 1930 vydal nakladateľ a kníhkupec F. Klimeš v Liptovskom sv. Mikuláši.
Tak ako majú svoju nezameniteľnú chuť a vôňu tradičné slovenské jedlá, má svoj pôvab aj náš materinský jazyk spred desaťročí. Mnohé jedlá z čias našich prastarých materí sa na Slovensku pripravujú dodnes, no písomná podoba vtedajšej slovenčiny už nenávratne patrí minulosti. Vychutnajte si ju spolu s jedlami z tejto jedinečnej knihy.
Novej kuchárskej knihe, ktorú zostavila na začiatku 20. storočia spisovateľka Terézia Vansová, nájdeme zaujímavé recepty ako ryžová polievka, mandľové pstruhy, či paprika plnená kapustou. Aj vďaka týmto receptom sa môžeme dozvedieť o živote rodín na Slovensku spred vyše sto rokov podstatne viac.
Tisícstranová kuchárska kniha od Terézie Vansovej z roku 1930 bude tajnou prísadou vašej kuchyne. Stovky receptov, rady do domácnosti a niekde v pozadí štipka vône, ktorú poznáte z návštev u svojej starkej.
Kto bola Terézia Vansová?
Terézia Vansová (1857 - 1942), jedna z najvýznamnejších slovenských spisovateliek konca 19. a začiatku 20. storočia, pochádza zo šľachtického rodu Medveckých. Je zakladateľkou a redaktorkou prvého ženského časopisu na území dnešného Slovenska Dennica (vychádzal v rokoch 1898 až 1914), ktorý sa stal manifestom nastupujúcej slovenskej moderny. Je tiež funkcionárka ženského spolku Živena, podporovateľka ochotníckeho divadla, etnografka a priekopníčka ženského románu. V roku 1927 získala štátnu cenu za román Kliatba. Térezia Vansová patrí do štvorice spisovateliek (Šoltésová - Vansová - Timrava - Podjavorinská), ktorých diela a postoje od poslednej tretiny 19. storočia formovali slovenskú spoločnosť.
Vansová celý život venovala ženskej osvete a aj Sirota Podhradských mala primäť ženy a dievčatá, aby zobrali do rúk knihu. Sentimentálny príbeh siroty Violy z roku 1889 bol prvý Vansovej román, no aj prvým románom v dejinách slovenskej literatúry od ženskej autorky vôbec.
Obsah a hodnota kuchárskej knihy
Kniha obsahuje vyše 900 receptov slovenských gazdiniek z prelomu 19. a 20. storočia. Medzi ne patria:
- Ryžová polievka
- Mandľové pstruhy
- Paprika plnená kapustou
Recepty sú písané v slovenčine z roku 1930, čo im dodáva autentický nádych.
| Recept | Popis |
|---|---|
| Ryžová polievka | Jemná polievka s ryžou a zeleninou |
| Mandľové pstruhy | Pstruhy s mandľovou krustou |
| Paprika plnená kapustou | Paprika plnená zmesou kapusty a mäsa |
Nová kuchárska kniha je názov diela spisovateľky Terézie Vansovej, o ktorom mnohí doteraz netušili. Táto významná osobnosť slovenskej literatúry, zakladateľka ženského časopisu Dennica, funkcionárka spolku Živena, podporovateľka ochotníckeho divadla a etnografka, bola aj, ako dnes vieme, vynikajúcou kuchárkou.
Pri príležitosti 75. založenia vydavateľstva Tatran bola v Bratislave uvedená do života Nová kuchárska kniha, ktorú zostavila Terézia Vansová.
Novej kuchárskej knihe, ktorú zostavila na začiatku 20. storočia spisovateľka Terézia Vansová, nájdeme zaujímavé recepty ako ryžová polievka, mandľové pstruhy, či paprika plnená kapustou. Aj vďaka týmto receptom sa môžeme dozvedieť o živote rodín na Slovensku spred vyše sto rokov podstatne viac.
Tisícstranová kuchárska kniha od Terézie Vansovej z roku 1930 bude tajnou prísadou vašej kuchyne. Stovky receptov, rady do domácnosti a niekde v pozadí štipka vône, ktorú poznáte z návštev u svojej starkej.
Ochutnávka z Novej kuchárskej knihy od T. Vansovej (1937)
Citáty z diel Terézie Vansovej:
- „Ťažko mi bolo lúčiť sa s mojou chovanicou. Prirástla mi k srdcu, v nej som žila, do nej som skladala svoju nádej. V jej spoločnosti som prežila blažené chvíle, o ktorých mnohý nemá zdania a nevie rozumieť. Bola som šťastná. Anička odchodí do cudziny, ale odchodí plná vrúcnych citov, odchodí šťastná v povedomí, že musí ísť za tým a s tým, ktorý ju volal a miluje.“
- „Život pozostáva zo samého zhliadania a lúčenia. Radosť a žalosť hýbe dušami milujúcich ľudí, nič nie je stále - všetko len na čas a všetko ako vlna na vode.“
- „Živou ulicou väčšieho vidieckeho mesta drobným krôčkom kráča staručká pani. Jej útla postava je už nahrbená; hlava napred naklonená, ale jej chôdza je rezká a rýchla. Jej bledá, jemná tvár oživená je starostlivým a milým, troška akoby smiešnym úsmevom. Sú mnohí, ktorí tvrdia, že dobrí ľudia sú často smiešni; čo je na tom pravdivého, ponecháme iným k rozjímaniu.“