Kanada je severoamerický štát, ktorý pozostáva z desiatich provincií a troch teritórií. Kanada sa nachádza v severnej časti kontinentu a rozprestiera sa od pobrežia Atlantického oceánu na východe až po pobrežie Tichého oceánu na západe a na severe až po Severný ľadový oceán. S rozlohou 9 984 670 km² je Kanada druhým najväčším štátom sveta. Veľkosťou prevyšuje svetadiel Austráliu a je len o niečo menšia ako Európa. Na severe k nej patrí rozsiahla skupina arktických ostrovov v Severnom ľadovom oceáne. Na severovýchode sú tieto ostrovy úzkymi prielivmi oddelené od dánskeho Grónska. Kanada reklamuje od roku 1925 svoje právo na časť Arktídy medzi 60 a 141° geografickej dĺžky, ale tieto nároky neuznávajú všetky štáty. Na východe je pobrežie Atlantického oceánu, na juhu hranica so Spojenými štátmi a na západe je pobrežie Tichého oceánu a hranica s americkým štátom Aljaška.
Archeologické štúdie datujú prvé ľudské osídlenie do doby pred asi 26 000 rokmi na miestach severného Yukonu a pred asi 9 500 rokmi na miestach južného Ontária. Prvé európske osídlenie založili na kanadskom území Vikingovia okolo roku 1000 v L’Anse aux Meadows, to však existovalo iba krátko a z dlhodobého hľadiska nemalo žiadny význam. Kanada (resp. jej východné pobrežie) bola pre Európu znovu objavená na prelome 15. a 16. storočia výskumnou plavbou Johna Cabota (1497), ďalšie výpravy podnikli Jacques Cartier (1534) a ďalší. Prvé dlhodobé európske osídlenie tu založili Francúzi. Išlo o Port Royal (1605) a Quebec (1608). Angličania ich nasledovali v roku 1610 v oblasti Newfoundlandu. Francúzi v 17. storočí kolonizovali okolie Rieky svätého Vavrinca, kým Briti osídľovali trinásť kolónií na východnom pobreží dnešných Spojených štátov. Spoločnosť Hudsonovho zálivu sa sústredila na oblasť Zemi princa Ruprechta.
História a vznik Kanady
Názov Canada pochádza z reči prvých národov - konkrétnejšie z kmeňa Hurónov - a znie kanata a do slovenčiny sa dá preložiť ako „dedina“, „zoskupenie dedín“ či „osídlenie“. V roku 1535 použili Indiáni toto slovo na označenie osady Stadacona v rozhovore s Jacquesom Cartierom. Ten ho potom začal používať ako označenie oblasti okolo svojej osady - dnes už časť Quebecu. Od roku 1547 sa toto označenie začalo objavovať na mapách ako označenie rozsiahlej oblasti okolo. Francúzska kolónia Kanada vznikla pozdĺž Rieky svätého Vavrinca a severne od Veľkých jazier. Neskôr získalo územie Spojené kráľovstvo, ktoré na ňom následne založilo dve kolónie: Hornú (Upper Canada) a Dolnú Kanadu (Lower Canada), dohromady označované ako Kanady The Canadas. Tieto zanikli v roku 1841, keď boli zjednotené do Provincie Kanada (Province of Canada). V roku 1867 sa Kanada stala konfederáciou a britským domíniom, pričom oficiálne bola označovaná ako Dominion of Canada, prípadne Canadian Confederation. S rastúcou mierou nezávislosti od Veľkej Británie sa postupne stále častejšie vypúšťalo z názvu Dominion of. V roku 1982 bol prijatý zákon Canada Act, ktorý uvádza ako jediný oficiálny názov krajiny Canada.
Počas americkej vojny za nezávislosť sa Kanada nepripojila ku povstaniu 13 kolónií a stala sa cieľovou krajinou desiatok tisíc lojalistov odchádzajúcich z územia dnešných USA. Tým sa dostal na územie Quebecu rad anglicky hovoriacich protestantov usídľujúcich sa predovšetkým v oblasti Veľkých jazier. V britsko-americkej vojne v rokoch 1812 - 1815 hrala kanadská fronta enormne dôležitú úlohu. USA sa opakovane pokúšali obsadiť Hornú aj Dolnú Kanadu, ale ich vpády boli odrazené. Významný bol v tomto ohľade postoj indiánskeho obyvateľstva, ktoré podporovalo skôr Britov a takisto miestnych kolonistov.
V roku 1867 bol prijatý Zákon o Britskej Severnej Amerike, ktorý zjednotil britské severoamerické kolónie Provincia Kanada, Nové Škótsko a New Brunswich do jedného, už do značnej miery autonómneho domínia. Krátko nato došlo k znovuvytvoreniu provincií Ontário a Quebec. Do týchto provincií bola začlenená Zem princa Ruprechta a pričlenené boli oblasti bývalej Severozápadnej spoločnosti ako Severozápadné teritóriá a novo vytvorená provincia Manitoba. Následne bola pripojená Britská Kolumbia.
Kanada vstúpila do prvej svetovej vojny automaticky vyhlásením vojny s Veľkou Britániou a poslala na európske bojisko kontingent zložený prevažne z dobrovoľníkov. Straty však boli natoľko ťažké, že pre doplnenie kanadských síl v roku 1917 musel premiér Robert Borden vypísať povinné odvody do armády. V roku 1919 Kanada v rámci ďalšieho osamostatňovania sama za seba vstúpila do Spoločnosti národov a v roku 1931 Westminsterský štatút potvrdil jej nezávislosť. Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov zasiahla aj Kanadu. Pred druhou svetovou vojnou Kanada podporovala politiku appeasementu voči Nemecku, po invázii na Poľsko potom jej premiér William Lyon Mackenzie King presadil v kanadskom parlamente vyhlásenie vojny. Počas vojny došlo k obrovskému rozvoju zbrojného priemyslu, Kanada zásobovala svojimi produktmi nielen Veľkú Britániu, ale aj USA a ZSSR.
V roku 1949 sa do tej doby formálne nezávislé Domínium Newfoundland pripojilo ku Kanade ako jej 10. provincia. Počas roku 1981 došlo k tzv. patriácii ústavy, ktorá mala definitívne zrealizovať z Kanady nezávislú krajinu. Sociálne a spoločenské zmeny v rámci kanadského zriadenia a zmienených ústavných zmien viedli k prudkému nárastu autonomizačných a separatistických snáh Quebecu a výsledkom boli dve referendá o osamostatnenie tejto provincie. Kanadský najvyšší súd však vydal v roku 1997 stanovisko, že Quebec nemá právo na jednostranné vyhlásenie nezávislosti.
Prírodné bohatstvo a geografické charakteristiky
Stredo-severnú časť Kanady tvorí Kanadský štít, ktorý obklopuje Hudsonov záliv. Ide o oblasť skál odrených predchádzajúcou činnosťou ľadovcov. Je tu len slabá vrstva pôdy, veľké množstvo minerálov a tiež množstvo jazier a riek. Kanadský štít je najstaršou geologickou jednotkou budujúcou oblasť Severnej Ameriky. Tvoria ho najmä vyvreté a premenené horniny. Na juhu siaha od oblasti Veľkých kanadských jazier až po Severný ľadový oceán.
Kanada je krajina s najväčším počtom jazier na svete a v týchto jazerách sa nachádza tiež najväčšia svetová zásoba sladkej povrchovej vody. Medzi najvýznamnejšie jazerá patrí systém Veľkých kanadských jazier - Ontárijske, Michiganské, Erijské, Hurónske a Horné jazero, ktoré tvoria hraničné územie s USA. Jazerá na území Kanady vznikli z ľadovca, ktorým bol kedysi pokrytý Kanadský štít. Najväčším jazerom je Veľké medvedie jazero s rozlohou 31 153 km². Pomerne rozľahlé je aj Veľké jazero otrokov na severe Kanady.
Riečna sieť Kanady je hustá a vývojovo mladá. Jej základom sú dlhé vodné toky, ktoré patria do úmoria Atlantického, Tichého a Severného ľadového oceánu. Najvýznamnejšou riekou je Rieka svätého Vavrinca, ktorá odvodňuje juhovýchodnú časť územia. Rieka svätého Vavrinca ústí do Atlantického oceánu najväčším nálevkovitým ústím na svete. Najdlhšou kanadskou riekou je Mackenzie s dĺžkou 1 738 km. Vyteká z Veľkého jazera otrokov a tečie smerom na sever do Beaufortovho mora, kde vytvára deltu s rozlohou 12 000 km².
Z vegetačného a klimatického hľadiska prechádza kanadské arktické územie ľadových púští cez tundru a severský ihličnatý les až k prériám a zmiešaným a listnatým lesom mierneho pásma na juhu. Veľké kanadské jazerá potom stabilizujú priľahlé územia tak, že tam mrzne pomerne málo a na niektorých miestach sa vďaka priaznivým mikroklimatickým podmienkam dajú pestovať aj rôzne subtropické až tropické rastliny. V oblasti tundry nerastie takmer žiadna vegetácia. Darí sa tam však machom a lišajníkom. Južne od lesotundry, ale stále na severe, sa rozprestiera najväčšia oblasť tajgy na svete. Na juhovýchode Kanady sa od Veľkých jazier až k Atlantiku rozprestierajú zmiešané lesy s javormi, bukmi, jedľami a jedľovcom kanadským. V južných nížinách prevažujú listnaté lesy. Pozdĺž pobrežia Tichého oceánu sa tiahne jeden z najpôsobivejších lesných komplexov sveta s hustými porastmi duglasky tisolistej, západného červeného cédru a jedľovca kanadského. Prérie sú veľmi suché oblasti, preto tam stromy rastú vo veľmi malom počte. Prevažujú tu trávy.
V prevažne chladnej Kanade žijú najmä odolnejšie živočíšne druhy. V severnej časti sa živočíchy koncentrujú predovšetkým popri Severnom ľadovom oceáne, kde žijú hlavne veľryby, mrože a tulene. Arktické oblasti obývajú medvede biele a v tundre žijú soby polárne, pižmone, vlky, líšky polárne a lumíky. V lete sem prilietajú kŕdle sťahovavých vtákov. V tajge žijú soby, losy, rosomák, medviediky čistotné a medvede čierne a hnedé. V minulosti sa obyvatelia týchto oblastí živili hlavne lovom zvierat na kožušiny: bobrov, kún, ondatier, norkov a ďalších zvierat, ktoré tu žijú dodnes. Dnes sa tieto živočíchy chovajú v špecializovaných farmách. Bobor kanadský je národným zvieraťom Kanady.
Ekonomika a poľnohospodárstvo
Ako jedna zo svetovo najvyspelejších krajín je Kanada rôznorodou ekonomikou, ktorá sa spolieha na svoje hojné prírodné zásoby a na obchod - najmä s USA, s ktorými Kanada má dlhé a komplexné vzťahy. V roku 1987 vyústila do kanadsko-americkej zmluvy o voľnom obchode, ktorá vytvorila kanadsko-americkú zónu voľného obchodu.
V súvislosti s poľnohospodárstvom je dôležité spomenúť plodiny ako pšenica a kukurica, ktoré sú dôležitou súčasťou kanadského exportu a sú pestované vo veľkých množstvách. Cena pšenice na svetových trhoch kolíše, pričom obchodníci sledujú vývoj okolo počtu lodí, ktoré s obilím opúšťajú ukrajinské prístavy. Na začiatku februára sa cena pšenice pohybovala okolo 8 dolárov za bušel. Krátko po začiatku invázie prudko vzrástla nad 12 dolárov, kam sa po prechodnom poklese vrátila v máji. Na trhoch panuje neistota, ktorú vyvoláva zvyšovanie úrokových sadzieb centrálnymi bankami v boji proti vysokej inflácii.
Diviačia zver sa živí prevažne rastlinnou potravou vrátane žaludí, bukvíc, kukurice, pšenice, ovsa, korienkov, hľúz, húb a podobne. Konzumuje aj živočíšnu potravu ako hmyz, dážďovky, drobné hlodavce, mláďatá pernatej a srstnatej zveri. V niektorých regiónoch Kanady sa normované kmeňové stavy diviačej zveri pohybujú v stovkách kusov.
ZAJÍMAVOSTI O KANADĚ | Piškot Piškotovič
Pieseň „Kukurica, pšenica“ je príkladom slovenskej ľudovej piesne, ktorá odráža poľnohospodársky život a bežné činnosti. Text piesne často opisuje život na dedine, zvieratá, plodiny ako kukurica a pšenica, a bežné činnosti. Táto pieseň je súčasťou rozsiahleho folklórneho pokladu a využíva jednoduché rýmy a ľahko zapamätateľnú melódiu, aby deťom priblížila svet okolo nich.
Detské piesne ako „Kukurica, pšenica“ majú dôležité miesto v hudobnej výchove. Pomáhajú deťom rozvíjať hudobný sluch, rytmus a pamäť. Folklór, vrátane detských piesní, je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva, prenáša tradície, hodnoty a skúsenosti predkov na nové generácie.