Kukurica je mimoriadne stará rastlina, ktorej domestikácia patrí k najväčším záhadám genetiky. Predpokladá sa, že kukurica vznikla vývojom a selekciou z teosintu, skupiny amerických tráv z rodu Zea. Napriek tomu, že súčasná kultúrna kukurica nie je vzhľadovo príliš podobná svojmu predkovi, s niektorými druhmi teosintu sa môže krížiť. Kríženci však majú väčšinou zníženú životaschopnosť.
Na rozdiel od iných kultúrnych plodín nie sú známe žiadne medzistupne medzi divokým predchodcom kukurice a kultúrnou plodinou. Kukurica nie je schopná samostatnej existencie bez pomoci poľnohospodára. Túto záhadu ešte umocňuje fakt, že dávni obyvatelia Ameriky nemali na domestikáciu kukurice príliš veľa času. Súčasné teórie predpokladajú, že kukurica "vznikla" niekedy medzi rokmi 4000-3000 pred Kr. v údolí rieky Balzas. Vedú sa spory o tom, či išlo o postupný proces alebo o šťastnú udalosť.
Kukurica siata na zrno je plodina s veľmi významnými hospodárskymi vlastnosťami, na základe ktorých sa využíva na výrobu širokého spektra potravín, krmív i biopalív. Tri štvrtiny celosvetovej produkcie sa využíva na kŕmenie, zvyšok na konzum, priemyselné spracovanie a ako osivo. Prevažná časť zrna sa využíva ako jadrové krmivo, je hlavným komponentom kŕmnych zmesí pre ošípané a hydinu. Skŕmujú sa aj celé zošrotované šúľky buď odlistené (CCM) alebo neodlistené (LKS). Odlistené zošrotované šúľky (CCM) obsahujú 6 - 7% vlákniny, a preto sú vhodné na kŕmenie monogastrických zvierat. Neodlistené zošrotované a silážované šúľky (LKS) obsahujú až 10-15% vlákniny a sú vhodné najmä pre polygastrické zvieratá. Na kŕmenie okrem kukuričného zrna sa používa aj kukurica na zeleno a siláž.
Pestovanie kukurice siatej na zrno
Práca prináša informácie z oblasti pestovania kukurice siatej na zrno. Vychádza z teoretických východísk ako aj z praktickej časti predkladanej práce zároveň a má za cieľ prispieť k bližšiemu poznaniu danej problematiky.
Pestovanie kukurice siatej na zrno sa realizovalo na poľnohospodárskom podniku AGROPEX s. r. o. Sklabiná, ktorého územie má pahorkatinový charakter a rozprestiera sa pod Krupinskou pahoratinou. Prevažujúci pôdny typ a druh sú hnedozeme, nivné pôdy, stredne ťažké a ťažké pôdy, ktorých obrábanie je ovplyvnené najmä vlhkostným stavom, v jarnom období. Plodiny, ktoré sú pestované, sa pestujú v nadmorskej výške od 185-210 m. n. m.
V sledovaných pestovateľských ročníkoch sa pestovali hybridy kukurice siatej na zrno s číslom FAO 330-480. Pri pestovaní kukurice siatej na zrno bol použitý konvenčný spôsob obrábania pôdy. Príprava pôdy na jar spočívala v použití smykobrán, po ňom nasledovalo použitie kombinátora, ktorým sa zapracovala do pôdy močovina v dávke 200 kg.ha-1 a taktiež sa týmto úkonom pripravilo lôžko pre osivo. Následnou operáciou bola sejba realizovaná od 8. apríla do 1. mája v sledovaných pestovateľských ročníkoch. Pri sejbe sa aplikoval LAV 27,5% v dávke 100 kg.ha-1 pod päťku a počas vegetácie sa prihnojovalo týmto hnojivom.
Chemická ochrana a prihnojovanie
Chemická ochrana proti pýru plazivému bola vykonaná len v roku 2007 na parcele N. Karikáš prípravkom Clinic v dávke 4,0 l.ha-1, v mesiaci september. Počas vegetácie bola kukurica siata na zrno v jednotlivých pestovateľských ročníkoch ošetrená proti burinám.
V roku 2008 bol preemergentne aplikovaný prípravok Click 500 SC v Tank mix s prípravkom Trophy. V roku 2009 boli použité prípravky Titus plus extra a zmáčadlo Trend 90 a prípravok Lumax 537,5 SC plus zmáčadlo Atplus 463 a v roku 2010 sa použili prípravky MaisTer plus Istroekol a prípravok Titus plus extra a zmáčadlo Trend 90.
V pestovateľských ročníkoch 2007-2009 bolo prevedené na všetkých parcelách, kde sa pestovala kukurica siata na zrno plečkovanie v mesiaci jún, ktorým sa kukurica aj prihnojila dávkou 27,5 N.ha-1 č. ž. V roku 2010 bolo plečkovanie vynechané z dôvodu nepriazne počasia.
Výsledky pestovania hybridov
V pestovateľskom ročníku 2007/2008 boli pestované dva hybridy LG 33.30 a LG 33.62, lepšie výsledky dosiahol hybrid LG 33.62. Dosiahol priemernú úrodu 6,5 t.ha-1.
V ročníku 2008/2009 sa pestovali tiež dva hybridy LG 33.30 a LG 33.55, lepšie výsledky dosiahol hybrid LG 33.55, ktorý dosiahol priemernú úrodu 4,5 t.ha-1.
V ročníku 2009/2010 sa pestovali štyri hybridy LG 33.30, LG 32.85, PR 36K67, DKC 55.42 z nich najlepšie výsledky dosiahol hybrid LG 33.30.
Ako sa vytvárajú hybridy kukurice
Zber a pozberová úprava
Zber kukurice siatej na zrno prebiehal v mesiacoch október až november, v roku 2010 bol zber predĺžený až do začiatku decembra pri vlhkosti 20-28% v jednotlivých pestovateľských ročníkoch. Následne sa realizovala pozberová úprava kukurice siatej na zrno sušením.
Ekonomické aspekty pestovania kukurice
Celkové náklady na hektár kukurice siatej na zrno v pestovateľskom ročníku 2007/2008 predstavovali 618,91 € a dosiahnutý zisk na hektár činil 329,29 €.
V pestovateľskom ročníku 2008/2009 boli celkové náklady na hektár 606,47 € a bola vykázaná strata -270,72 € na hektár.
Ekonomické ukazovatele pestovania kukurice siatej na zrno
| Pestovateľský ročník | Celkové náklady na hektár (€) | Zisk/strata na hektár (€) |
|---|---|---|
| 2007/2008 | 618,91 | 329,29 |
| 2008/2009 | 606,47 | -270,72 |
Kukurica a mestské prostredie: Projekt AgriKultúra - Sociálny palác
Bakalárska práca Ing. arch. Simony Fischerovej sa zameriava na interpretáciu koexistencie mestského bývania a poľnohospodárstva v kontexte Petržalky, mestskej časti, ktorá prešla výraznou transformáciou z hospodárskej krajiny s malými domčekmi a ovocnými sadmi na rozsiahle sídlisko v 80. rokoch minulého storočia.
Táto práca sa zaoberá možnosťami opätovného vnesenia prvkov poľnohospodárstva a pestovania ovocia do mestskej štruktúry, konkrétne do obytného bloku, a to s ohľadom na udržateľnosť a komunitný rozmer.
Projekt AgriKultúra - Sociálny palác, na ktorom spolupracoval aj Ing. arch. Michal Janák, skúma možnosti komunity a vplyvu jednotlivca na smerovanie k udržateľnej budúcnosti. Inšpiráciou je koncept "Familistère" architekta Charlesa Fouriera, ktorý predstavoval pracovnú a rezidenčnú komunitu s veľkými spoločnými priestormi, bývaním a záhradami. Cieľom je nájsť rovnováhu medzi automatizovaným a komunitným poľnohospodárstvom v spojení s nájomným bývaním.
Architektonické riešenie: Medzi mestom a vidiekom
Návrh má formálny charakter mestského bloku, ovplyvneného panelákovou výstavbou v Petržalke. Program je koncipovaný na základe predstáv o každodenných situáciách v susedstve, pohybe a užívaní priestoru jednotlivcom aj komunitou. Cieľom nie je presunúť celé poľnohospodárstvo do miest, ale využiť potenciál mestského bloku na priblíženie procesu pestovania a chovu k mestskému životu.
Architektúra navrhovaného bloku je plánovaná aj neplánovaná, z vonka mestská, z vnútra s vidieckymi prvkami a kolážovitým charakterom. Prízemie je transparentné a umožňuje pohľad dovnútra z ulice aj z vnútrobloku. Obyvatelia dielní alebo práčovní majú vizuálny kontakt so záhradkami a chovnými skleníkmi. Vnútorný dvor je prístupný verejnosti, ale má charakter privátneho priestoru. Blok vytvára hranicu medzi mestským a organickým, racionálnym a romantickým.
Na vyšších podlažiach sú byty prístupné z medzi-priestorov - zimných skleníkov, ktoré slúžia ako predĺžená obývacia izba alebo pracovňa. Schodiskový priestor je rozšírený a umožňuje obyvateľom jeho využitie na rôzne aktivity.
Vnútroblok ako centrum pestovania a chovu
Charakteristickým prvkom bloku je vnútroblok, ktorý je venovaný pestovaniu a chovu. Súčasťou je aj trakt pre hydroponické pestovanie. V južnej časti sa nachádzajú verejné funkcie: predajne ovocia, zeleniny a živočíšnych produktov, pekáreň a kaviareň. Byty na 2. až 5. podlaží sú prístupné z pavlače a ich forma reflektuje orientáciu k svetovým stranám. Koncept nadväzuje na charakter bloku a byty sa čo najviac otvárajú do exteriéru.
Cieľom návrhu je nájsť formu, ktorá spája individuálne a spoločné bývanie a umožňuje obyvateľom mať vlastný kúsok pôdy aj v byte. V bloku sa nachádza 216 nájomných bytov rôznych veľkostí (1-4 izbové). Podzemné podlažie slúži ako parkovisko (211 miest), priestor pre technológie a pivničné kobky. Na teréne je ďalších 35 parkovacích miest.
Dielo sa nachádza na Sosnovej ulici v Bratislavskej mestskej časti Petržalka.
Projekt AgriKultúra - Sociálny palác prináša späť povedomie o pôvode potravín a inšpiruje sa existujúcimi komunitnými projektmi, ako sú komunitné záhradky na sídliskách a včelíny na strechách budov. Projekt sa snaží prepojiť tieto dva smery a nájsť vhodný pomer medzi nimi. Kladie si za cieľ poukázať na danú problematiku a reagovať v kontexte obytného bloku ako manifestu väčšej mierky.
Projekt rieši otázku, ako prepojiť automatizované a komunitné poľnohospodárstvo, aby sa dosiahla udržateľná budúcnosť.
Po opelení vznikne z každého piestikového kvietka veľké, žlté alebo červenkasté zrno. Zrná ostávajú sedieť na zdužnatenom šúľku. Kukurica pochádza z Ameriky, kde sa pestovala ako obilnina ešte pred príchodom Európanov.
Intervaly rastu kukurice:
- Prvý interval: Pomalý rast, rastlina nie je príliš náročná na vodu, ale nadmerné sucho tento interval značne predlžuje. Nepriaznivo vplýva aj nízka teplota vzduchu.
- Druhý interval: Trvá až do mliečnej zrelosti.
- Tretí interval: Rastlina prijíma menej vody, klesá obsah dusíkatých látok a rastliny sú nevhodné na silážovanie. V intervale nadobúda väčší význam teplota vzduchu, ktorá urýchľuje prechod od mliečnej k plnej zrelosti.
- Štvrtý interval: Rýchle vysychanie, vyžaduje veľmi málo vody, ale dostatočne vysoké teploty.
Ročník:1. Popis:Kukurica je veľmi stará rastlina. Spôsob jej domestikácie je jednou z najväčších záhad genetiky. Predpokladá sa, že kukurica vznikla vývojom a selekciou z teosintu (skupina amerických tráv z rodu Zea), s ktorým si však dnes kultúrna kukurica nie je vzhľadovo príliš podobná. Na rozdiel od ostatných kultúrnych plodín nie sú známe žiadne medzistupne medzi divokým predchodcom kukurice a kultúrnou plodinou. Kukurica nie je schopná samostatnej existencie bez pomoci poľnohospodára. Záhadu ešte umocňuje fakt, že dávni obyvatelia Ameriky nemali na domestikáciu kukurice príliš veľa času. Súčasné teórie predpokladajú, že kukurica "vznikla" niekedy medzi rokmi 4000-3000 pred Kr. v údolí rieky Balzas. Vedú sa spory o tom, či išlo o postupný proces alebo o šťastnú udalosť. S niektorými druhmi teosintu sa môže kukurica krížiť, kríženci majú väčšinou zníženú životaschopnosť. Pestovanie kukurice siatej na zrno sa realizovalo na poľnohospodárskom podniku AGROPEX s. r. o. Sklabiná, ktorého územie má pahorkatinový charakter a rozprestiera sa pod Krupinskou pahoratinou. Prevažujúci pôdny typ a druh sú hnedozeme, nivné pôdy, stredne ťažké a ťažké pôdy, ktorých obrábanie je ovplyvnené najmä vlhkostným stavom, v jarnom období. Plodiny, ktoré sú pestované, sa pestujú v nadmorskej výške od 185-210 m. n. m. V sledovaných pestovateľských ročníkoch sa pestovali hybridy kukurice siatej na zrno s číslom FAO 330-480. Pri pestovaní kukurice siatej na zrno bol použitý konvenčný spôsob obrábania pôdy. Príprava pôdy na jar spočívala v použití smykobrán, po ňom nasledovalo použitie kombinátora, ktorým sa zapracovala do pôdy močovina v dávke 200 kg.ha-1 a taktiež sa týmto úkonom pripravilo lôžko pre osivo. Následnou operáciou bola sejba realizovaná od 8. apríla do 1. mája v sledovaných pestovateľských ročníkoch. Pri sejbe sa aplikoval LAV 27,5% v dávke 100 kg.ha-1 pod pӓtu a počas vegetácie sa prihnojovalo týmto hnojivom. Chemická ochrana proti pýru plazivému bola vykonaná len v roku 2007 na parcele N. Karikáš prípravkom Clinic v dávke 4,0 l.ha-1, v mesiaci september. Počas vegetácie bola kukurica siata na zrno v jednotlivých pestovateľských ročníkoch ošetrená proti burinám. V roku 2008 bol preemergentne aplikovaný prípravok Click 500 SC v Tank mix s prípravkom Trophy. V roku 2009 boli použité prípravky Titus plus extra a zmáčadlo Trend 90 a prípravok Lumax 537,5 SC plus zmáčadlo Atplus 463 a v roku 2010 sa použili prípravky MaisTer plus Istroekol a prípravok Titus plus extra a zmáčadlo Trend 90. V pestovateľských ročníkoch 2007-2009 bolo prevedené na všetkých parcelách, kde sa pestovala kukurica siata na zrno plečkovanie v mesiaci jún, ktorým sa kukurica aj prihnojila dávkou 27,5 N.ha-1 č. ž. V roku 2010 bolo plečkovanie vynechané z dôvodu nepriazne počasia. V pestovateľskom ročníku 2007/2008 boli pestované dva hybridy LG 33.30 a LG 33.62, lepšie výsledky dosiahol hybrid LG 33.62. Dosiahol priemernú úrodu 6,5 t.ha-1. V ročníku 2008/2009 sa pestovali tiež dva hybridy LG 33.30 a LG 33.55, lepšie výsledky dosiahol hybrid LG 33.55, ktorý dosiahol priemernú úrodu 4,5 t.ha-1. V ročníku 2009/2010 sa pestovali štyri hybridy LG 33.30, LG 32.85, PR 36K67, DKC 55.42 z nich najlepšie výsledky dosiahol hybrid LG 33.30. Zber kukurice siatej na zrno prebiehal v mesiacoch október až november, v roku 2010 bol zber predĺžený až do začiatku decembra pri vlhkosti 20-28% v jednotlivých pestovateľských ročníkoch. Následne sa realizovala pozberová úprava kukurice siatej na zrno sušením. Celkové náklady na hektár kukurice siatej na zrno v pestovateľskom ročníku 2007/2008 predstavovali 618,91 € a dosiahnutý zisk na hektár činil 329,29 €. V pestovateľskom ročníku 2008/2009 boli celkové náklady na hektár 606,47 € a bola vykázaná strata -270,72 € na hektár. Petržalka: Od sadov k panelákom a späť? Vývoj Petržalky je charakteristický prechodom od vidieckeho charakteru s ovocnými sadmi k panelákovej výstavbe. Dnes, popri okružnej komunikácii, vzniká súbežná štruktúra, ktorá nahrádza pôvodnú centrálnu os občianskej vybavenosti. Tento "lineárne mesto" je rôznorodé a často prehliadané. Bakalárska práca Ing. arch. Simony Fischerovej sa zameriava na interpretáciu koexistencie mestského bývania a poľnohospodárstva v tomto kontexte. Petržalka, konkrétne, je mestská časť, ktorá prešla výraznou transformáciou. Kedysi známa ako hospodárska krajina s malými domčekmi a ovocnými sadmi, sa v 80. rokoch minulého storočia zmenila na rozsiahle sídlisko. Táto práca sa zaoberá možnosťami opätovného vnesenia prvkov poľnohospodárstva a pestovania ovocia do mestskej štruktúry, konkrétne do obytného bloku, a to s ohľadom na udržateľnosť a komunitný rozmer. AgriKultúra - Sociálny palác: Vízia prepojenia bývania a pestovania Projekt AgriKultúra - Sociálny palác, na ktorom spolupracoval aj Ing. arch. Michal Janák, skúma možnosti komunity a vplyvu jednotlivca na smerovanie k udržateľnej budúcnosti. Inšpiráciou je koncept "Familistère" architekta Charlesa Fouriera, ktorý predstavoval pracovnú a rezidenčnú komunitu s veľkými spoločnými priestormi, bývaním a záhradami. Cieľom je nájsť rovnováhu medzi automatizovaným a komunitným poľnohospodárstvom v spojení s nájomným bývaním. Koncept mestského bloku s prvkami poľnohospodárstva Návrh má formálny charakter mestského bloku, ovplyvneného panelákovou výstavbou v Petržalke. Program je koncipovaný na základe predstáv o každodenných situáciách v susedstve, pohybe a užívaní priestoru jednotlivcom aj komunitou. Cieľom nie je presunúť celé poľnohospodárstvo do miest, ale využiť potenciál mestského bloku na priblíženie procesu pestovania a chovu k mestskému životu. Vizualizácia projektu AgriKultúra - Sociálny palác Architektonické riešenie: Medzi mestom a vidiekom Architektúra navrhovaného bloku je plánovaná aj neplánovaná, z vonka mestská, z vnútra s vidieckymi prvkami a kolážovitým charakterom. Prízemie je transparentné a umožňuje pohľad dovnútra z ulice aj z vnútrobloku. Obyvatelia dielní alebo práčovní majú vizuálny kontakt so záhradkami a chovnými skleníkmi. Vnútorný dvor je prístupný verejnosti, ale má charakter privátneho priestoru. Blok vytvára hranicu medzi mestským a organickým, racionálnym a romantickým. Na vyšších podlažiach sú byty prístupné z medzi-priestorov - zimných skleníkov, ktoré slúžia ako predĺžená obývacia izba alebo pracovňa. Schodiskový priestor je rozšírený a umožňuje obyvateľom jeho využitie na rôzne aktivity. Vnútroblok ako centrum pestovania a chovu Charakteristickým prvkom bloku je vnútroblok, ktorý je venovaný pestovaniu a chovu. Súčasťou je aj trakt pre hydroponické pestovanie. V južnej časti sa nachádzajú verejné funkcie: predajne ovocia, zeleniny a živočíšnych produktov, pekáreň a kaviareň. Byty na 2. až 5. podlaží sú prístupné z pavlače a ich forma reflektuje orientáciu k svetovým stranám. Koncept nadväzuje na charakter bloku a byty sa čo najviac otvárajú do exteriéru. Cieľom návrhu je nájsť formu, ktorá spája individuálne a spoločné bývanie a umožňuje obyvateľom mať vlastný kúsok pôdy aj v byte. V bloku sa nachádza 216 nájomných bytov rôznych veľkostí (1-4 izbové). Podzemné podlažie slúži ako parkovisko (211 miest), priestor pre technológie a pivničné kobky. Na teréne je ďalších 35 parkovacích miest. Dielo sa nachádza na Sosnovej ulici v Bratislavskej mestskej časti Petržalka. Návrat k pôvodu potravín a inšpirácia v komunitných projektoch Projekt AgriKultúra - Sociálny palác prináša späť povedomie o pôvode potravín a inšpiruje sa existujúcimi komunitnými projektmi, ako sú komunitné záhradky na sídliskách a včelíny na strechách budov. Projekt sa snaží prepojiť tieto dva smery a nájsť vhodný pomer medzi nimi. Kladie si za cieľ poukázať na danú problematiku a reagovať v kontexte obytného bloku ako manifestu väčšej mierky. Udržateľná budúcnosť: Spojenie človeka a technológie Projekt rieši otázku, ako prepojiť automatizované a komunitné poľnohospodárstvo, aby sa dosiahla udržateľná budúcnosť. 2. Makroskopická charakteristika zrna Po opelení vznikne z každého piestikového kvietka veľké, žlté alebo červenkasté zrno. Zrná ostávajú sedieť na zdužnatenom šúľku. Kukurica pochádza z Ameriky, kde sa pestovala ako obilnina ešte pred príchodom Európanov. 1. Interval pomalého rastu. Kukurica v tomto intervale nie je príliš náročná na vodu, ale nadmerné sucho tento interval značne predlžuje. Nepriaznivo vplýva aj nízka teplota vzduchu. 2. Druhý interval trvá až do mliečnej zrelosti. 3. V treťom intervale rastlina prijíma menej vody, klesá obsah dusíkatých látok a rastliny sú nevhodné na silážovanie. V intervale nadobúda väčší význam teplota vzduchu, ktorá urýchľuje prechod od mliečnej k plnej zrelosti. 4. Je to interval rýchleho vysychania, vyžaduje veľmi málo vody, ale dostatočne vysoké teploty (E. Líška et. Pestovanie, ošetrovanie, zber, konzervácia i doprava kukurice na zrno sú vo veľkovýrobných technológiách plne prepracované a mechanizačne zabezpečené. Kukurica siata na zrno je plodinou s veľmi významnými hospodárskymi vlastnosťami, na základe ktorých sa využíva na výrobu širokého spektra potravín, krmív i biopalív. Tri štvrtiny celosvetovej produkcie sa využíva na kŕmenie, zvyšok na konzum, priemyselné spracovanie a ako osivo. Prevažná časť zrna sa využíva ako jadrové krmivo, je hlavným komponentom kŕmnych zmesí pre ošípané a hydinu. Skŕmujú sa aj celé zoštorované šúľky buď odlistené (CCM) alebo neodlistené (LKS). Odlistené zošrotované šúľky (CCM) obsahujú 6 - 7% vlákniny, a preto sú vhodné na kŕmenie monogastrických zvierat. Neodlistené zošrotované a silážované šúľky (LKS) obsahujú až 10-15% vlákniny a sú vhodné najmä pre polygastrické zvieratá. Na kŕmenie okrem kukuričného zrna sa používa aj kukurica na zeleno a siláž. Viac v RN č. Prof. dr.
tags: #kukurica #siata #bakalarska #praca