Kukurica (Zea mays) je jednou z najstarších pestovaných plodín na svete, ktorá zohráva významnú úlohu v kuchyniach po celom svete. Radi si pochutíte na sladkých zrnkách varenej alebo grilovanej kukurice? Potom vás určite poteší, že si ju ľahko môžete dopestovať aj u vás v záhrade. Jednoduché pestovanie kukurice poteší aj menej skúsených záhradkárov. Kukurica cukrová je nenáročná rastlina, ktorú si jednoducho môžete dopestovať aj u vás na záhrade.
Kukurica pôvodne pochádza zo strednej Ameriky, kde ju pestovali domorodé kmene. Po Kolumbovom objavení Ameriky sa postupne rozšírila do Európy. Kukurica siata (Zea mays), známa aj ako kukuričný klas, je vysoká statná tráva, ktorá produkuje obilné zrno. Botanický opis: Patrí medzi jednoročné rastliny. Steblo dorastá do výšky 2m. Klasy pozostávajú z radov pevne zabalených zŕn, ktoré rastú pozdĺž pevného centrálneho jadra. Kukurica sa pestuje v rôznych odrodách, ktoré sa líšia podľa spôsobu využitia. Jednotlivé varianty sa od seba líšia najmä vlastnosťami zŕn a použitím - niektoré slúžia na kŕmenie zvierat, ďalšie na výrobu múky. Kukurica obyčajná sa dnes pestuje už len ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Na priamy konzum sa používa kukurica cukrová.
Existuje mnoho rôznych druhov kukurice, medzi najznámejšie patria kukurica obyčajná, pukancová a cukrová. Sladká kukurica - Tento druh kukurice sa najčastejšie používa v kuchyni na priame varenie alebo grilovanie. Pukancová kukurica - Kukurica na pukance má tvrdšiu škrupinu a vyšší obsah škrobu.
Pri pestovaní cukrovej repy by ste mali vykonávať základné obrábanie pôdy prispôsobené miestnym podmienkam. Na pôdu je kukurica pomerne nenáročná, najlepšie rastie v pôde dobre priepustnej, ktorá je schopná i udržať vodu. Preto do nej niekoľko týždňov pred výsevom zapravíme väčšie množstvo kompostu alebo vysievame do vyhnojenej pôdy po predplodine. Kukurica potrebuje na klíčenie teplo - najmä „supersladké“ odrody - takže je najlepšie jej semená vysievať od polovice apríla do konca mája, keď má teplota pôdy nad 10 °C. Vyberte si teplé, slnečné miesto, chránené pred silným vetrom s úrodnou pôdou. Je nepravdepodobné, že klasy dozrejú, ak nie sú na plnom slnku, a kukurica cukrová horšie rastie v suchej alebo ťažkej pôde. Pripravte si miesto odstránením buriny, potom pridajte dve vedrá záhradného kompostu alebo dobre prehnitého hnoja na meter štvorcový. Kukurica má rada slnečné záhony s výživnou, na humus bohatou pôdou. Na to je ideálne myslieť ešte na jeseň. Záhony, na ktorých plánujete kukuricu pestovať, vyhnojte vyzretým kompostom. Spraviť tak môžete tiež na jar, niekoľko týždňov pred výsadbou. Kukurica patrí medzi zeleninu prvej trate. Na jeseň je preto vhodné hriadku vyhnojiť dobre vyzretým maštaľným hnojom.
Kukurica potrebuje minimálne 6-8 hodín slnečného svetla denne, preto je dôležité vybrať pre ňu slnečné stanovište. Kukurica preferuje pôdu s pH medzi 6,0-6,8. Ak je pôda príliš kyslá, môžeš ju upraviť pridaním vápna.
Čas a spôsob výsevu
Kukuricu môžeš vysievať priamo do záhona, keď sa teplota pôdy zohreje na približne 15 °C. Kedy sadiť kukuricu závisí od počasia, no vo všeobecnosti je najvhodnejšie obdobie koniec apríla až máj. Sadenie kukurice sa odporúča vykonávať do hĺbky 2-3 cm. V oblastiach s chladnejším podnebím je možné predpestovať sadenice v interiéri a potom ich presadiť von, keď teplota dosiahne vhodnú hodnotu. Ideálny termín na výsadbu kukurice je od apríla až do konca mája, kedy už panuje celkom teplé počasie. Vysieva sa priamo do pôdy. Predpestovanie sa neodporúča, nakoľko kukurica zle znáša presádzanie. V čase dozrievania by ste mali veľké množstvo kukurice, ktoré by ste museli rýchlo spracovať alebo rozdať susedom. Čo teda robiť, aby kukurica dozrievala postupne? Na výber máte dve možnosti. Buď zasadíte rôzne odrody s rozdielnym časom dozrievania alebo len jednoducho zasejete semená s časovým odstupom. Pomocou motyky alebo lopatky vyhĺbte jamky hlboké približne 4 cm. Do každej nasypte niekoľko semienok, aby ste mali istotu, že aspoň jedno vyklíči. Nakoniec zasypte hlinou a v prípade veľmi suchého počasia zavlažte. V nasledujúcich dňoch polievajte s mierou, v závislosti od počasia.
Skupinové vysievanie: Pri pestovaní kukurice sa odporúča vysievať v skupinách alebo blokoch, nie do dlhých radov, pretože kukurica je opeľovaná vetrom. Nevysievame ani nesadíme ju do jedného dlhého riadka, plytko koreniace rastliny by sa pri vetre vyvracali. Efektívnejší je výsev do štvorca alebo do viacerých riadkov za sebou. Kukurici pri pestovaní musíte dopriať dostatok miesta z dvoch dôvodov - berie veľa živín z pôdy a opeľuje ju predovšetkým vietor. Keď sa zrnká peľu vylučujú zo strapcov, ktoré vyrastajú z vrcholkov rastlín, musia si nájsť cestu k jemným strapcom, ktoré vychádzajú z novovytvorených klasov. Aby ste sa uistili, že strapce sú pekne obsypané peľom, pestujte kukuricu radšej v blokoch krátkych riadkov ako v dlhom, jednom rade. Kukurica sa pestuje v pomerne veľkých sponoch, vo veľkosti 30 x 60 cm. Ich rozmery sa môžu mierne líšiť v závislosti od odrody. Tento údaj však vždy nájdete uvedený na zadnej strane obalu od semienok. Odporúčame tiež sadiť v blokoch a nie v riadkoch, nakoľko je kukurica vetrom opelivá. Rastliny pestované pokope majú väčšiu šancu, že budú správne opelené.
Semená potrebujú na klíčenie teplotu pôdy nad 10 °C, takže počkajte do neskorej jari. Pred výsevom zohrejte pôdu clonkami alebo bezplastovým krytom plodín a nechajte ich na mieste čo najdlhšie, aby ste ochránili mladé rastliny. Semená zasejte 2 cm hlboko do tvaru mriežky, nie do radu, vo vzdialenosti 34-45 cm od seba v každom smere. Zasejte dve alebo tri semená v každom bode, ak by niektoré nevyklíčili, potom prerieďte všetky ďalšie sadenice, aby ste v každom bode nechali len tú najsilnejšiu. Od polovice apríla do začiatku mája sejte semená kukurice v skleníku jednotlivo do hĺbky 2 cm. Najlepšie klíčia pri 18-21 °C. Na predĺženie zberovej sezóny môžete zasadiť skoré, stredne skoré a neskoré odrody súčasne alebo zasadiť jednu skorú odrodu v niekoľkých dávkach s odstupom niekoľkých týždňov. Klíčenie by malo trvať asi dva týždne.
Hĺbka sejby je 5 až 7 cm. Riadky by mali byť vzdialené 70 cm, rastliny v riadku 25 cm. Siať môžete aj do hniezd v spone 60 × 60 cm. Osivo sejeme do hĺbky 50-100mm. Ak chceme šúľky konzumovať v dlhšom časovom období, sejeme postupne každých 14 dní do začiatku júla.
Pravidelná zálievka a starostlivosť
Kukurica je citlivá na sucho, najmä počas obdobia tvorby kláskov, preto je dôležité udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú, no nie premočenú. Najlepšie je polievať hlboko, aby voda prenikla ku koreňom a podporila silný rast. Kukurica potrebuje asi 2,5 cm vody týždenne, najmä keď sa jej stonky začínajú strapkať. Vodný stres počas opelenia bude mať za následok vznik klasov s množstvom chýbajúcich zŕn, preto nevynechávajte zalievanie kukuričného záhonu. Aplikujte vodu na povrch pôdy pomocou namáčacej hadice alebo kvapkovej závlahy.
Mulčovanie: Použitie organického mulču okolo rastlín pomáha udržať vlhkosť v pôde a zároveň chráni korene pred vysokými teplotami. Záhon môžeme aj skypriť a namulčovať.
Po vzídení mladé rastliny chránime pred slizniakmi. Burinu okolo stoniek kukurice počas prvého mesiaca rastu určite dôkladne vyhubte. Potom sa plytké korene kukurice rozšíria až 30 cm od stebla; dávajte pozor, aby ste nepoškodili plytké korene.
Kukurica potrebuje najmä dusík, preto je vhodné používať dusíkaté hnojivá alebo kompost. Dusíkaté hnojivá: Kukurica je náročná na dusík, preto je dôležité pridať hnojivo bohaté na dusík pri výsadbe a potom počas rastu rastlín. V prvej fáze vegetácie pri prvom hnojení pôdy je vhodné rastliny prihnojiť liadkom amónnym s vápencom v dávke 30g/m2 a neskoršie pred klasením zriedenou močovkou, do ktorej pridáme 200 g superfosfátu na 10 l vody.
Výsadba vedľa strukovín: Kukuricu môžeš pestovať v blízkosti strukovín, ako sú fazuľa alebo hrach, pretože tieto rastliny viažu dusík do pôdy, čo zlepšuje rastové podmienky pre kukuricu. Zabezpečenie opory pre fazuľu: Kukurica môže slúžiť aj ako prirodzená opora pre popínavé rastliny, ako je fazuľa.
Kukurica nie je ako paradajky alebo väčšina iných druhov zeleniny, ktoré dlho rodia. Namiesto toho vytvorí niekoľko klasov na stonku a tým jej úrodnosť končí. Tieto veľké rastliny rastú takmer v každej pôde, ale zrelosť klasov nie je riadená veľkosťou rastliny, ani dĺžkou dňa, ale naakumulovaným teplom, ktorému bola rastlina počas rastu vystavená. Rastliny kukurice vo všeobecnosti rastú veľmi vysoko a môžu zatieniť inú zeleninu, preto jej rozmiestnenie plánujte starostlivo. Kukurica môže dorásť až do výšky 2 m v závislosti od odrody, takže je náchylná na otrasy vetrom - môže uvoľniť korene a brániť rastu. Takže ak sú rastliny vetru vystavené, buď podoprite každú z nich bambusovou palicou, alebo vložte niekoľko prútov okolo vonkajšej strany bloku a spojte ich šnúrou. Rastliny môžete tiež zastabilizovať nakopením pôdy okolo základne stonky.
Škodcovia a choroby
Kukuricu môžu napadnúť rôzni škodcovia, ako sú vošky, húsenice a vrtivky. Ochrana pred vtákmi a hlodavcami: Vtáky a hlodavce môžu spôsobiť škody na kláskoch kukurice. Vtáky, myši a veveričky si užívajú semená, ako aj dozrievajúce klasy kukurice, rovnako ako my. Preto je najlepšie zasiať semená v skleníku alebo pri pestovaní vonku buď zasieťovať rastliny, keď sa začnú tvoriť klasy, alebo zakryť jednotlivé klasy vreckami.
Sneť kukuričná (Mycosarcoma maydis) - choroba spôsobená hubou, ktorá spôsobuje bledé, lesklé, opuchnuté hálky, ktoré praskajú a uvoľňujú práškovité čierne spóry. Odrežte a zlikvidujte hálky skôr, ako sa otvoria. Ak je to potrebné, zničte postihnuté rastliny, aby sa sneť nerozšírila. Rôzne veľkými nádormi (hálkami) na nadzemných častiach kukurice sa prejavuje napadnutie rastlín sneťou kukuričnou. Väčšinou ide o druhotnú infekciu cez iné poranenia. Hálky postupne praskajú a uvoľňujú čierne práškovité výtrusy, preto je dôležité včas ich odstrániť a spáliť.
Vijačka kukuričná (Ostrinia nubilalis) - je druh nočného motýľa, ktorého larvy sa živia listami, najmä v hornej časti stonky. Najčastejšie sú to húsenice vijačky kukuričnej. Zavŕtavajú sa do stoniek a vyžierajú v nich chodbičky. Poškodzujú tiež klasy a umožňujú ich druhotné napadnutie hubami. Preventívnou ochranou je likvidácia pozberových zvyškov, lebo húsenice prezimujú v stonkách napadnutých rastlín.
Krížové opelenie medzi „supersladkými“ a tradičnými odrodami môže mať za následok vznik škrobových jadier so slabou chuťou, preto sa vyhnite ich pestovaniu v blízkosti.
Zber a uchovávanie úrody
Kukurica je pripravená na zber, keď sú klásky plné a ich šupky začínajú žltnúť. Zrnká by mali byť šťavnaté a plné, keď ich jemne stlačíš prstami. Kukuričné klasy začínajú dozrievať od polovice leta v závislosti od odrody. Keď strapce na konci klasu získajú hnedú farbu, pred zberom otestujte ich zrelosť - odlúpnite trochu listovej šupky a nechtom prepichnite jadro. Ak vyteká vodnatá tekutina, ešte nie je klas zrelý, ak je tekutina mliečna, klas je zrelý, ale ak je pastovitá, je prezretý. Prezreté klasy možno vysušiť a použiť ako pukance.
Kukurica dozrieva zvyčajne 60-100 dní po výseve, v závislosti od odrody a klimatických podmienok. Klasy dozrievajú v auguste až septembri. Cukrová kukurica sa zberá v štádiu „mliečnej“ zrelosti, keď sýtožlté zrná ešte nie sú tvrdé a pri narezaní ronia bielu škrobovitú tekutinu.
Správne dozreté klasy sú vtedy, keď zrná prechádzajú z mliečnej do voskovej zrelosti. Spoznáte to tak, že bez väčšej námahy ich stlačíte nechtom, pričom z nich vytečie biela mliečna šťava. Keď strapce na konci klasu získajú hnedú farbu, pred zberom otestujte ich zrelosť - odlúpnite trochu listovej šupky a nechtom prepichnite jadro. Ak vyteká vodnatá tekutina, ešte nie je klas zrelý, ak je tekutina mliečna, klas je zrelý, ale ak je pastovitá, je prezretý.
Veľkou výhodou pestovania kukurice je, že si ju môžete vychutnať čerstvo zozbieranú, na vrchole jej chuti a sladkosti. Prírodné cukry v jadierkach sa podobne ako hrášok premenia na škrob pomerne rýchlo, vďaka čomu sú jadrá tvrdšie a menej sladké, preto by sa mali konzumovať čo najčerstvejšie. Cukor v zrnách klasov voľne opelených odrôd kukurice sa začne meniť na škrob takmer hneď, ako klasy zozbierate. Šľachtitelia rastlín však vyvinuli desiatky nových a stále sladších kultivarov, ktoré si zachovávajú obsah cukru celé dni. Ak je vaším hlavným cieľom sladkosť, vyberte si odrody uvedené ako supersladké. Ak uprednostňujete staromódnu príchuť kukurice, vyberte si štandardné tradičné odrody.
Po zbere by si mal kukuricu ihneď spracovať alebo uskladniť, aby si zachoval jej čerstvosť. Zozbierané klasy čo najskôr skonzumujte, kukurica v chladničke vydrží čerstvá maximálne 3 až 4 dni. Klasy kukurice cukrovej sa zberajú vylomením od júla do septembra, no táto zelenina sa dá narýchlo vysiať ešte aj teraz. Klasy skladujeme neolúpané približne tri dni v chladničke pri teplote maximálne 5 °C, olúpané zabalíme do vlhkej utierky. Po zbere však stráca sladkosť, pretože cukry sa menia na škrob. Toto je jedna z veľkých výhod vlastného pestovania - môžete klas zjesť v priebehu niekoľkých minút po zbere s maximálnou sladkosťou. Pri pestovaní kukurice na výrobu pukancov nechajte klasy na rastlinách, kým nebudú prezreté a nezačnú schnúť. Preneste ich dovnútra a zaveste ich na chladné a dobre vetrané miesto, aby úplne vyschli. Zozbierané klasy ihneď vložte do chladničky. Keď sa uchovávajú v chlade, mali by si zachovať veľkú časť svojej sladkej chuti až týždeň, aj keď najlepšie budú chutiť, ak sa zjedia čo najbližšie k zberu. Zozbierané klasy ihneď vložte do chladničky. Keď sa uchovávajú v chlade, mali by si zachovať veľkú časť svojej sladkej chuti až týždeň, aj keď najlepšie budú chutiť, ak sa zjedia čo najbližšie k zberu. Zozbierané klasy ihneď vložte do chladničky. Keď sa uchovávajú v chlade, mali by si zachovať veľkú časť svojej sladkej chuti až týždeň, aj keď najlepšie budú chutiť, ak sa zjedia čo najbližšie k zberu.
Po zbere však stráca sladkosť, pretože cukry sa menia na škrob. Toto je jedna z veľkých výhod vlastného pestovania - môžete klas zjesť v priebehu niekoľkých minút po zbere s maximálnou sladkosťou. Pri pestovaní kukurice na výrobu pukancov nechajte klasy na rastlinách, kým nebudú prezreté a nezačnú schnúť. Preneste ich dovnútra a zaveste ich na chladné a dobre vetrané miesto, aby úplne vyschli.
Ochrana poľných plodín: Chemická ochrana kukurice proti víjačke kukuričnej
Výživová hodnota
Energetická hodnota kukurice je pomerne vysoká, okolo 430 kJ na 100 g čerstvej hmoty. Jednoznačne áno! Napriek tomu, že názov „cukrová“ môže evokovať opak, kukurica je zdravou potravinou, ktorá by nemala chýbať vo vašom jedálničku. Obsahuje veľa vitamínov, hlavne vitamíny skupiny B, A, C a E. 100 g kukurice ďalej obsahuje 9 g bielkovín, 9 g vlákniny, 3 g tukov, 72 g sacharidov (z čoho len 2 g sú cukry) a pomerne veľa vody. Kvôli vysokému obsahu sacharidov má vyššiu kalorickú hodnotu, uvedené množstvo má približne 85 kcal. Kukurica obsahuje veľa rozpustnej i nerozpustnej vlákniny, ktorá je dôležitá pre správnu funkciu tráviaceho systému. Okrem toho dodáva telu pocit sýtosti, čo oceníte najmä pri diétach. Prispieva tiež o k ochrane tela pred voľnými radikálmi a jej zloženie priaznivo ovplyvňuje nervovú sústavu. Obsah luteínu prispieva k zdravému zraku a pomáha predchádzať šedému zákalu. Kukurica má tiež močopudné účinky a pomáha prečistiť obličky. Vďaka obsahu škrobu poskytne telu postupne sa uvoľňujúcu energiu a udrží vás v chode dlhší čas.
Biologická hodnota a zloženie: Zrno je žlté, oranžové, červené až tmavofialové. Za najkvalitnejšiu sa považuje kukurica cukrová, ktorá obsahuje 25-30% sušiny. Tento obsah sušiny má kukurica pri prechode z mliečnej do voskovej zrelosti. Ďalej obsahuje tuky, zásadotvorné minerály, vitamín C, v menšej miere vitamín B, E a provitamín A. Dôležitá je prítomnosť komplexu celulózy, škrobu, pektínových látok, pretože pôsobí ako regulátor tráviacich procesov.
`
tags: #kukurica #sladka #pestovanie