Kukurica (Zea mays) je jednou z najvýznamnejších plodín na svete. Pre úspešné pestovanie je dôležité poznať jej vegetačné obdobie a optimálne podmienky. Napriek technickému pokroku v agrotechnike a rozvoju v genetike a šľachtení nových hybridov, úrody kukurice do veľkej miery závisia od priebehu počasia počas vegetácie. Kukurica je tretím najväčším rastlinným zdrojom potravy na svete. Pre mnohé krajiny je základnou potravinou. Je jednou zo známych Troch sestier - kukurica, fazuľa a tekvica - a pestuje sa už tisíce rokov. Predpokladá sa, že je pôvodom zo Severnej Ameriky a prvýkrát bola domestikovaná v strednom Mexiku.
Kukurica, Zea mays, odvodzuje svoj názov od pôvodného Arawak mahizi, čo doslovne znamená „to, čo udržuje život.“ Predpokladá sa, že moderná kukurica pochádza z Balsas teosinte (Zea mays parviglumis), divokej trávy. Vďaka Krištofovi Kolumbovi sa dostala do Európy a postupne do všetkých oblastí sveta vhodných na jej pestovanie. Presný pôvod cukrovej kukurice je nejasný, ale vedci sú všeobecne presvedčení, že sladká odroda mohla byť objavená náhodou, keď sa v kukurici vyskytla recesívna mutácia génov a zmenila sa hladina cukru a škrobu v rastline. Úroda kukurice na niektorých miestach sveta dozrieva takmer každý mesiac v roku a pre mnohé krajiny je základnou potravinou.
Výber odrody a vegetačná doba
Kukurica prichádza v skorých, stredných a neskorých odrodách. Skoré odrody dozrievajú najrýchlejšie, zatiaľ čo neskorým to môže trvať celé vegetačné obdobie. Pre predĺžený zber vysádzajte odrody s rôznym počtom „dní do zrelosti“. Vegetačné obdobie kukuríc je v našich podmienkach od 70 do 120 dní. Závisí to od termínu vysievania, typu pôdy, počtu slnečných dní i množstva vody, ktoré ste rastlinám počas celého obdobia dopriali. Preto možno kukurice len približne rozdeliť na skoro dozrievajúce, stredne skoro dozrievajúce a neskoro dozrievajúce.
Čoraz teplejšie roky s vyššou sumou efektívnych teplôt nám otvárajú nové možnosti v podobe úspešného pestovania neskorších hybridov kukurice. Dlhšia vegetačná doba znamená viac aktívneho času na fotosyntézu a tvorbu asimilátov, ktoré sú základným predpokladom pre dosiahnutie vysokej úrody.
Typy cukrovej kukurice
Záhradkárom je k dispozícii množstvo druhov. Nové odrody uľahčili priniesť na stôl kvalitnú kukuricu. Nové druhy sú sladšie, chrumkavejšie a jemnejšie. Udržia si svoju sladkosť dlhšie bez toho, aby boli po zbere škrobovité, ale ich pestovanie môže byť náročnejšie. V súčasnosti sa pestujú a konzumujú štyri hlavné druhy cukrovej kukurice: SU, SE, SH2 a SYN.
- Štandard (SU): Je známa svojou sladkou, krémovou textúrou. Pre najlepšiu chuť by sa mala skonzumovať do týždňa po zbere. Typ SU obsahuje viac cukru a menej škrobu ako poľná kukurica, ktorá sa primárne používa na zrno a zberá sa, keď sú zrná suché. Vysoké hladiny cukrov v SU a iných sladkých odrodách sú výsledkom prirodzenej genetickej mutácie, ktorá riadi premenu cukru na škrob v rastline, vďaka čomu je sladká vo fáze pred úplným dozretím zrna.
- Zvýšený cukor (SE): Je vylepšená verzia SU s vyšším obsahom cukru ako štandardná sladká, ale s menej cukru ako super sladká (SH2). Gén typu SE spôsobuje zvýšené množstvo cukru v jadrách, čo tiež vedie k tomu, že jadrá sú krehkejšie. SE je obľúbený, pretože si po zbere zachováva svoju chuť a textúru oveľa dlhšie ako štandardné SU druhy.
- Super sladká (SH2): Má štyri až 10-krát vyššiu cukornatosť v porovnaní s odrodami typu SU. SH2 má veľmi nízky obsah škrobu, keď sú jadrá úplne vyzreté.
- Synergická (SYN): Je hybridom 25 percent SH2 a 75 percent SE, vďaka čomu vznikajú chrumkavé, no jemné zrná, ktoré si dobre uchovávajú svoju chuť pri skladovaní.
Nároky kukurice na vodu
V kukuričnej výrobnej oblasti je sústredený rozhodujúci podiel plôch kukurice pestovanej na zrno. Zároveň je práve v tejto oblasti aj zvýšený výskyt ročníkov s nedostatkom zrážok a deficitom vlahy v pôde. Pozrime sa teda bližšie na nároky kukurice na vodu v jednotlivých rastových fázach. Ak sejba nenasleduje po extrémne suchom roku a zime, tak kapilárna voda z kvalitne pripraveného osivového lôžka dokáže úplne pokryť počiatočnú potrebu vody počas klíčenia a vzchádzania rastlín. V období počiatočného rozvoja listov nemajú rastliny vysoké nároky na vodu. Požiadavky rastlín sa postupne začínajú zvyšovať v období steblovania, kedy sa zakladajú aj generatívne orgány. Je to etapa vývoja, kedy sa prudko zväčšuje listová plocha, s čím súvisí aj väčšia transpirácia. Najväčšie nároky má v období približne 10 dní pred a 25 dní po metaní, ktoré súvisí s opelením a oplodnením kvetov.
V tomto, pre úrodu kritickom období, môže následkom sucha dôjsť k nedostatočnému ozrneniu šúľkov, k zníženiu počtu zŕn na šúľku, ako aj zvýšeniu počtu nevyvinutých šúľkov na jednotku plochy. Deficit vody v neskoršom období (fáza mliečnej zrelosti) sa prejavuje znížením hmotnosti zrna. Literatúra uvádza, že množstvo vody za vegetačné obdobie kukurice by sa malo pohybovať v závislosti od skorosti hybridu v rozmedzí 400 - 550 milimetrov. Pri nedostatku zrážkovej vody ju treba doplniť závlahami a závlahové obdobie sa obyčajne začína okolo 15. júna a trvá do 25. augusta.
Zalievajte pravidelne, najmä ak si všimnete, že sa listy krútia a keď klasy začnú napučiavať. Asi 2,5 cm vody za týždeň by mal stačiť. A ideálne je zalievať hlboko raz týždenne, namiesto toho, aby ste denne polievali trochou vody.
Podmienky pre úspešné pestovanie
Jednoduché pestovanie kukurice poteší aj menej skúsených záhradkárov. Na pôdu je kukurica pomerne nenáročná, najlepšie rastie v pôde dobre priepustnej, ktorá je schopná i udržať vodu. Preto do nej niekoľko týždňov pred výsevom zapravíme väčšie množstvo kompostu alebo vysievame do vyhnojenej pôdy po predplodine. Záhon môžeme aj skypriť a namulčovať.
Kukurica je náročná na pôdu. V ideálnom prípade zapracujte starý hnoj alebo kompost do pôdy na jeseň pred výsadbou a nechajte ho v pôde prezimovať. Na jar bude pôda úrodná a pripravená na kukuricu. Ak to nie je možné, pred výsadbou jednoducho primiešajte odležaný kompost. Pôda by mala byť dobre priepustná, ale stále vlhká. Kukurica má tendenciu nasávať veľa vody.
Sladká kukurica preferuje organicky bohatú, sypkú, dobre priepustnú pôdu s pH 5,5-7,0. Vylepšite ju pridaním dobre prehnitého hnoja alebo kompostu na jar alebo na jeseň. Nepoužívajte čerstvý hnoj, pretože môže obsahovať škodlivé baktérie a môže zvýšiť problémy s burinou.
Kukurica je plodina, ktorá vyžaduje bohatú pôdu. Dusík je obzvlášť dôležitý pre robustný rast. Za jeden alebo dva centimetre kompostu, hnilého hnoja, alebo rybej emulzie zapracovanej do pôdy na jeseň pred výsadbou vám bude rastlina vďačná. Aplikujte dusíkaté hnojivo, keď je vysoká asi 20 cm a znova, keď začne produkovať strapce, podľa pokynov na štítku.
Výsev a stanovisko
Semená sa zvyčajne vysievajú priamo na slnečný záhon od začiatku apríla do mája, prípadne sa v máji vysádzajú priesady. Nevysievame ani nesadíme ju do jedného dlhého riadka, plytko koreniace rastliny by sa pri vetre vyvracali. Efektívnejší je výsev do štvorca alebo do viacerých riadkov za sebou. Pomáha to aj pri opelení, peľ sa totiž prenáša vetrom.
Priamy výsev je možný v polovici mája, po odznení ranných mrazov. Pôda nesmie mať nižšiu teplotu než 10 °C. Nižšie teploty môžu výrazne ovplyvniť rast rastlín, naopak neskorší výsev spôsobuje nižší výnos. Stanovisko by malo byť slnečné, dobre chránené pred vetrom. Substrát volíme hlinito-piesčitý, humózny, dobre priepustný, napr. na výsev a množenie. Substrát používajte vždy sparený.
Začínať s kukuricou v interiéri sa vo všeobecnosti neodporúča. Najlepšie je začať priamo v záhrade, aby sa presádzaním nenarušili citlivé korienky. Semená kukurice vysievajte vonku približne dva týždne po dátume posledného jarného mrazu. Je dôležité zasadiť kukuricu čo najskôr, pretože si vyžaduje pomerne dlhé vegetačné obdobie s teplým počasím. Kukurica je citlivá na mrazy, takže nebuďte príliš horliví! Ak žijete v oblasti s kratším vegetačným obdobím, vyberte si skorú odrodu, ktorá dozrie pred prvým jesenným mrazom.
Teplota pôdy je kľúčom k úspešnému klíčeniu. Pre kukuricu by to malo byť aspoň 16 °C alebo 18 °C pre super sladké odrody. V chladnejších oblastiach môže byť zem v prípade potreby vyhrievaná čiernym plastovým krytom. Semená zasaďte cez otvory v plaste. Pár týždňov po zasadení prvého kola kukurice zasaďte ďalšiu plodinu, aby ste rozložili úrodu.
Pre dostatočné opelenie si záhon správne naplánujte. Namiesto vysadenia jedného, alebo dvoch dlhých riadkov kukurice zasaďte „bloky“ kukurice do hĺbky najmenej štyroch riadkov. To zaistí, že kukurica, ktorú opeľuje vietor, nie včely, má väčšiu šancu produkovať životaschopné, plné klasy.
Starostlivosť po vzídení
Kukurica potrebuje dostatok miesta, a to z dvoch dôvodov - berie veľa živín z pôdy a opeľuje ju predovšetkým vietor. Strapce, ktoré vyrastajú z vrcholkov rastlín, vylučujú zrnká peľu, ktoré si musia nájsť cestu k jemným prameňom hodvábu, ktoré vychádzajú z novo vytvorených klasov. Aby ste sa uistili, že hodváb bude pekne obsypaný peľom, pestujte kukuricu radšej v blokoch krátkych riadkov ako v dlhom, jednom rade. V malej záhrade možno na záhone s rozmermi 1 x 1,5 m pestovať 15 rastlín vzdialených od seba 30 cm. Pestovanie kukurice v tejto malej mierke je dobrý spôsob, ako sa predstaviť plodine, ktorú ste zatiaľ nepestovali. Po prvom roku budete pravdepodobne chcieť zväčšiť veľkosť výsadby na najmenej 4 riadky dlhé 3 m. Keď sú mladé rastliny kukurice vysoké 8 až 10 cm zrieďte ich tak, aby boli od seba vzdialené 20 až 30 cm.
Pri udržiavaní okolia rastlín bez buriny sa vám pravdepodobne zíde motyka.
Bežné problémy pri pestovaní kukurice
Kukurica je chuťou leta, no o úrodu môžete prísť kvôli škodcom, alebo chorobám. Zvieratá vrátane hlodavcov a vtákov budú pri dozrievaní klasov najväčším problémom cukrovej kukurice. Rastliny obľubuje aj vijačka kukuričná, ktorú zvládnete s organickým pesticídom a zničením stoniek na konci sezóny. Pozor si dávajte aj na sivočiernu hubu zvanú sneť.
Mozaikový vírus kukurice
Vírus mozaiky kukurice je prenáša niekoľko druhov vošiek. Ochorenie môže postihnúť aj množstvo iných rastlín, vrátane ovsa, prosa a ciroku, z ktorých všetky môžu slúžiť aj ako hostiteľské rastliny pre vírus.
- Symptómy: Rastliny zvyčajne vykazujú malé, sfarbené škvrny, po ktorých nasledujú žlté alebo svetlozelené pruhy pozdĺž žiliek mladých listov. Keď teplota stúpa, môžu zožltnúť celé listy. Keď sú však noci chladné, postihnuté rastliny vykazujú červenkasté škvrny alebo pruhy. Kukurica môže nadobudnúť strapatý, zakrpatený vzhľad a zvyčajne nepresiahne výšku 1 m. Vírus mozaiky v kukurici môže tiež spôsobiť hnilobu koreňov. Rastliny môžu byť neplodné. Ak sa klasy vyvinú, môžu byť nezvyčajne malé alebo im môžu chýbať jadrá.
- Riešenie: Prevencia vírusu mozaiky kukurice je vašou najlepšou taktikou obrany. Saďte odolné hybridy. Hneď ako sa objavia vošky postriekajte rastliny insekticídnym mydlovým sprejom a podľa potreby opakujte. Veľké plodiny, alebo silné zamorenie môžu vyžadovať použitie systémového insekticídu.
Peronospóra
Perenospóra je infekcia spôsobená hubou. Existuje niekoľko druhov peronospóry, ktoré postihujú kukuricu a iné trávy, ako je pšenica a ovos. Bez ohľadu na to, ktorý typ môže ovplyvniť vašu kukuricu, príznaky sú podobné, rovnako ako metódy prevencie a kontroly.
- Kukurica s peronospórou môže vykazovať niekoľko symptómov, vrátane niektorého z nasledujúcich: žlté, chlorotické pásiky na listoch, zakrpatený rast, sivasté výrastky na spodnej strane listov, zvinuté, alebo skrútené listy, kukuričné klasy môžu, ale nemusia rásť, ale sú často zakrpatené.
Väčšina infekcií sa vyskytuje na jar alebo začiatkom leta, keď sú časté dažde. Postihnuté rastliny sú často mladé rastliny, vysoké len 15-25 cm, ktoré boli vystavené stojatej vode alebo nadmernému zalievaniu.
Prevencia a kontrola peronospóry kukuričnej
Častou príčinou infekcie peronospórou v kukurici, alebo aspoň spúšťačom premnoženia infekcie, je nadmerná vlhkosť. Ide o pôdne hubové ochorenie, ktoré môže v pôde zostať nečinné až desať rokov, kým dokonalé poveternostné podmienky neaktivujú jeho rast a šírenie. Tieto dokonalé podmienky sú vo všeobecnosti spôsobené záplavami alebo podmáčanými pôdami, ktoré trvajú najmenej 24-48 hodín. Aby sa predišlo infekcii, je dôležité pestovať kukuricu v pôde, ktorá dobre odvodňuje vodu a v oblasti, ktorá nie je náchylná na záplavy.
Ďalšími spôsobmi, ako zvládnuť alebo predchádzať infekciám peronospórou, je striedanie plodín a používanie odrôd, ktoré sú voči hube odolné. Spóry húb, ktoré spôsobujú tieto infekcie, sú v pôde dlhodobo životaschopné, takže striedanie plodín, ktoré nie sú náchylné na infekciu, môže pomôcť. Užitočné je aj odstraňovanie zvyškov rastlín a ich zničenie, aby sa zabránilo šíreniu spór.
Ak zistíte peronospóru, ale zachytíte ju skoro, môžete odstrániť napadnuté rastliny a listy, aby ste zabránili šíreniu. Môžete tiež vyskúšať fungicídy. Ak infekcia pretrváva, prestaňte v tejto oblasti pestovať kukuricu a na sezónu, alebo dve tu zasaďte nenáchylné rastliny.
Postreky áno či nie?
Ak sa rozhodnete použiť postreky, jedným z najdôležitejších faktorov pri použití kukuričných postrekov je načasovanie aplikácie. Aplikácia fungicídu pred objavením sa choroby je nevyhnutná, pretože ak počkáme, kým sa prejaví, už poškodila úrodu.
Aplikácie kukuričného fungicídu poskytnú viac než len ochranu pred chorobami. Môžu tiež pomôcť kukurici:
- využívať vodu efektívnejšie
- zachovať pôdnu vlhkosť
- zlepšiť asimiláciu CO2 a využitie dusíka
- predĺžiť dobu plnenia zrna
Pri porovnávaní fungicídnych produktov je dôležité vybrať výrobok s preukázanou reziduálnou aktivitou, aby sa preklenul čas medzi aplikáciou a potenciálnym nástupom ochorenia. Je dôležité vedieť, ako predchádzať peronospóre v kukurici a ako kontrolovať infekciu, ak ju objavíte vo svojej záhrade.
Sneť kukuričná
Keď sa na kukurici objaví abnormálny rast, pravdepodobne ide o sneť. Poľnohospodári ju nazývajú aj „diablova kukurica“, čo vám dáva predstavu o tom, aká ničivá je táto huba pre úrodu kukurice. Kukuričné klasy napadnuté kukuričnou sneťou sú vizuálne neatraktívne a nie je to niečo, čo by ste chceli podávať na letnej grilovačke...
Zber a spracovanie
Čím je vzduch teplejší, tým rýchlejšie kukurica dozrieva. Zvyčajne je zrelá asi 15 až 23 dní po hodvábe a skôr, ak sú teploty výnimočne vysoké. Keď na stopke rastú dva klasy, horné dozrieva 1 až 2 dni pred spodným. Pri zbere by mali byť klasy zaoblené alebo tupé, nie špicaté, s hnedými strapcami a plnými a mliečnymi jadrami. Ak ich chcete otestovať, stiahnite kúsok šupky a prepichnite jadro nechtom. Ak je biele alebo mliečne, je pripravené. Fáza mlieka je krátka; v horúcom počasí (29°C) je kukurica na vrchole iba 1 až 2 dni, preto ju často kontrolujte. Kukurica zozbieraná niekoľko dní po štádiu mlieka nebude taká sladká. Cukrové (su) odrody začnú čoskoro po zbere strácať svoju sladkosť, preto ich použite čo najskôr. Pripravte ich na konzumáciu alebo konzerváciu ihneď po zbere.
Na jednej rastline obyčajne dozrieva jeden či dva plnohodnotné klasy, no pri niektorých odrodách sú dva klasy bežné. Záleží to aj od dĺžky opeľovania a stavby rastliny, či je schopná dva klasy priviesť do plnej zrelosti.
Dobrý tip: Pri varení postupujte tak, že najskôr nechajte slanú vodu zovrieť a pridajte do nej trochu masla, ktoré zjemní jej chuť. Potom do nej vložte klasy maximálne na 4 až 6 minút, aby ste z nich nevyvarili cukor a farbu.
Kukurica_Zber a skladovanie kukurice (angl.)
Viete, že...
- Väčšina spracovaných potravín obsahuje kukuricu. Aby sme vymenovali aspoň niektoré, sú to cereálie, zemiakové lupienky, zmrzlina, detská výživa, arašidové maslo, majonéza, kuchynský olej, margarín, šalátové dresingy a žuvačky.
- Existuje mnoho spôsobov, ako použiť kukuricu, okrem toho, že ju konzumujeme. Sekundárne kukuričné produkty sa nachádzajú v rôznych nepotravinárskych výrobkoch, ako sú kozmetika, pracie prostriedky, mydlo, aspirín, antibiotiká, prípravky na ochranu proti hrdzi, lepidlá, farby, farbivá, ohňostroje, krémy na topánky, atrament a výrobky z plastov.
- Najbežnejšia farba kukurice je žltá. Existuje však mnoho iných farieb, ako je biela, zelená, fialová, červená, čierna, oranžová, hnedá, ružová, krémová a modrosivá.
- Šálka kukurice obsahuje 177 kalórií.