Kukurica siata (Zea mays) je jednoročná rastlina, ktorá sa pestuje po celom svete ako všestranná plodina. Spôsob jej domestikácie je jednou z najväčších záhad genetiky. Predpokladá sa, že kukurica vznikla vývojom a selekciou z teosintu (skupina amerických tráv z rodu Zea), s ktorým si však dnes kultúrna kukurica nie je vzhľadovo príliš podobná. Na rozdiel od ostatných kultúrnych plodín nie sú známe žiadne medzistupne medzi divokým predchodcom kukurice a kultúrnou plodinou. Kukurica nie je schopná samostatnej existencie bez pomoci poľnohospodára.
Kukurica je veľmi stará rastlina. Súčasné teórie predpokladajú, že kukurica "vznikla" niekedy medzi rokmi 4000 - 3000 pred Kr. v údolí rieky Balsas. Vedú sa spory o tom, či išlo o postupný proces alebo o šťastnú udalosť. Do Európy sa dostala po príchode Španielov do Ameriky. Na Slovensko sa dostala z Maďarska v polovici 18. storočia.
Kukurica je teplo a slnko milujúca rastlina, ktorá je schopná rásť v širokom spektre pôdnych podmienok, od piesočnatých po hlinité pôdy. Jej pestovanie však vyžaduje dostatočné množstvo vlhkosti a dobre priepustnú pôdu. Väčšina pestovateľských postupov zahŕňa siať kukuricu v jarnom období.
Veľkosť a stavba rastliny
Kukurica dorastá do výšky 1 až 2,5 metrov, u nás až 3 m. Má plné steblo. Vyrastajú z neho dlhé listy striedavo, v dvoch zvislých radoch. Skoré odrody majú na hlavnom steble 8 - 12 listov, neskoré 24 a viac. Listová čepeľ je široká, podlhovasto kopijovitá, s výrazným stredným rebrom.
Kukurica je rastlina jednodomá a jednopohlavná. To znamená, že na jednej rastline sa nachádzajú aj samčie aj samičie kvety. Samčie súkvetie (metlina na špici rastliny) produkuje z jednej metliny niekedy aj 15 miliónov peľových zŕn. Samičie súkvetie sa nachádza v pazuche listu a je chránené viacerými obalovými lístkami. Z neho sa vyvinú plody - zrná.
Plod a zloženie
Plod je nahá obilka. Obilky sa skladajú z klíčka a zvyšku endospermu. Zrno kukurice obsahuje: škrob (60 - 80%), bielkoviny (6 - 22%), tuk (1,5 - 15%), celulózu (2 - 11%) a popol (1,5 - 4%).
Peľ sa prenáša najmä vetrom. Peľové zrná sú relatívne ťažké a veľmi rýchlo vysychajú, udáva sa životnosť 10 až 30 minút. Peľ sa rozprašuje zhruba počas doby 14 dní. Semená nie sú jednotlivo chránené, celý klas je obalený pretvorenými listami.
Typy a odrody kukurice
Existuje pomerne veľa odrôd kukurice, ktoré sa líšia svojím využitím a vlastnosťami zrna. Medzi hlavné typy patria:
- Pukancová (reventador, pop corn) - pôvodný domestikovaný variant s malými zrnami s mäkkým škrobovitým jadrom a tvrdým plášťom, ktoré pri zahrievaní prasknú.
- Tvrdá alebo obyčajná (duro, flint) - podobná pukancovej, ale s väčšou veľkosťou zrna. Pestuje sa najmä v horských podmienkach a oblastiach s potrebou odolnosti k chladu.
- Škrobnatá (blando) - kukurica na múku s mäkkým škrobovým jadrom, ľahko sa melie a používa na prípravu tortíl a podobne. Je to najbežnejšia kukurica pre priamu ľudskú spotrebu.
- Konský zub (dentado) - najrozšírenejší typ kukurice, predstavuje zhruba 73 % svetovej produkcie. Má mäkšie škrobové jadro a tvrdšiu šupku, ktorá pri schnutí vytvorí charakteristickú výduť. Používa sa prevažne ako krmivo pre dobytok a v priemysle.
- Cukrová - endosperm sa skladá prevažne z rozpustných cukrov s malým podielom škrobu. Pestuje sa ako zelenina na priamu ľudskú spotrebu.
V súčasnosti sa pestujú a konzumujú štyri hlavné druhy cukrovej kukurice: SU (Standard), SE (Sugar Enhanced), SH2 (Super Sweet) a SYN (Synergistic).
Pestovanie a nároky
Kukurica je rastlina s fotosyntézou typu C4, vďaka čomu je schopná za dostatočného osvetlenia veľmi rýchlo rásť a produkovať enormné množstvo biomasy. Udáva sa maximálny výnos až 23 t z hektára.
Pestovať sa dá vo všetkých druhoch pôd, vhodných na pestovanie zeleniny. Je dobré, ak ste pri jesennom rýľovaní do nej zapracovali maštaľný hnoj alebo vyzretý kompost. Plocha, na ktorú budete vysievať, by mala byť zbavená pôdnych škodcov a urovnaná. Pôdu je potrebné prevzdušniť do hĺbky asi 8 cm.
Pri vysievaní dbajte, aby všetky zrná boli v rovnakej hĺbke, inak budú klíčiť a rásť nerovnomerne. Bežne sa odporúča hĺbka vysievania 3 až 5 cm. Kukuricu nikdy nevysievajte do jamiek, ale do riadkov. Medzi riadkami by mala byť vzdialenosť 65 až 75 cm, v riadkoch 25 až 35 cm.
Termín vysievania je daný teplotou pôdy. Osivo kukurice totiž neklíči, ak je jej teplota nižšia ako 10 °C. Vysievať môžete vďaka netkanej textílii už od konca marca až do začiatku júla.
Význam a využitie
Kukurica je jednou z najdôležitejších plodín na svete. Je významným zdrojom živín a kalórií pre ľudí aj zvieratá. Obsahuje značné množstvo sacharidov, bielkovín a vlákniny. Okrem toho obsahuje aj vitamíny, ako je vitamín A, C a B vitamíny.
Kukurica má široké spektrum využitia. Jej klasické použitie je v strave pre ľudí a zvieratá. V potravinárskom priemysle slúži ako zdroj oleja, škrobu, glukózy, fruktózového sirupu a bioethanolu. V priemysle sa zo zŕn vyrába papier, celulóza, linoleá, izolačné dosky. Uvažuje sa aj o použití kukurice pre výrobu bio-degradovateľných plastov a proteínov pre medicínske účely.
V rozvinutých krajinách sa kukurica pestuje prevažne ako krmivo pre dobytok či už vo forme zrna alebo siláže a ako surovina pre spracovateľský priemysel. Jej priama spotreba ako potraviny je okrajová, napriek tomu rastie význam sladkej kukurice ako zeleniny.
V rozvojových krajinách Latinskej Ameriky a v Afrike je kukurica prevažne spotrebúvaná ako hlavný zdroj kalórií pre dedinské obyvateľstvo. V rozvojových krajinách Ázie je zhruba vyrovnané jej použitie ako potraviny aj ako krmiva.
Kukurica je surovina vo vyše 500 druhoch výrobkov, od detskej výživy po priemysel a umenie. Zo svetovej produkcie kukurice na zrno sa priamo ako potravina spotrebuje zhruba 21 %.
Moderné zázraky: Ako kukurica poháňa Ameriku (S13, E39) | Celá epizóda | História
Geneticky modifikovaná kukurica
Mnoho kontroverzií vyvoláva pestovanie geneticky upravenej (Genetically modified - GM) kukurice. Táto transgénna plodina má mnoho zarytých odporcov. Väčšina GM kukurice sa pestuje v USA, Kanade, Juhoafrickej republike a v Španielsku.
V súčasnosti je najbežnejšia GM kukurica s vloženým génom z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis (Bt-kukurice), ktorý kukurici prepožičiava odolnosť proti škodlivej víjačke kukuričnej alebo kukuričiaru koreňovému. Námietky odporcov sú väčšinou namierené proti použitiu génového inžinierstva ako takého, pričom poukazujú na možnosť vzniku alergických reakcií u spotrebiteľov, nechcený negatívny efekt na necieľové druhy hmyzu a nekontrolované kríženie s netransgénnou kukuricou či s divokými príbuznými.
Na Slovensku je možné oficiálne pestovať geneticky upravenú kukuricu MON 810 od roku 2006.
