Kura domáca (Gallus gallus domesticus), v poľnohospodárskej a chovateľskej praxi nazývaná aj sliepka, je jedným z najrozšírenejších domácich zvierat. Sliepky sú najpočetnejším vtáčím druhom na svete a patria medzi najrozšírenejšie domáce zvieratá. Kura domáca je vyšľachtená z kury divej (Gallus gallus bankiva), ktorá pochádza z oblasti Indie alebo Juhovýchodnej Ázie, kde ich domestikácia prebiehala asi 4 000 rokov pred Kr. Z Indie sa zdomácnené kury dostali do západnej časti Malej Ázie a neskôr v 5. storočí pred Kr. aj do Grécka. V starovekom Egypte sú skrotené kury známe od obdobia 18. dynastie. V roku 2003 žilo v chovoch asi 24 miliárd jedincov tohto druhu.
Samec sa volá kohút (vykastrovaný kohút chovaný na mäso sa nazýva kapún), samica sliepka a mláďa kurča. V poľnohospodárskej a chovateľskej praxi nazývaná aj sliepka.
Vzhľad a vlastnosti sa výrazne líšia v závislosti od plemena. Vo všeobecnosti ide o stredne veľké, silné vtáky s krátkymi nohami a dlhým, valcovitým telom. Farba peria sa môže meniť od čiernej, červenej, žltej, zelenej, modrej až po bielu. Niektoré plemená môžu mať aj kombinácie týchto farieb, ako aj rôzne vzory, škvrny alebo pruhy. Väčšinou obidve pohlavia majú na brade a hlave kožné záhyby nazývané laloky a hrebene. U samcov bývajú zväčša výraznejšie. Samice bývajú oproti samcov zväčša menšie a menej farebne výrazné.

Dnes poznáme 5 typov plemien podľa zamerania úžitkovosti: nosivé, mäsové, kombinované, bojové a okrasné. Sú rôznych veľkostí aj farieb (od bielej, cez hnedú až čiernu). Môžu byť jednofarebné, škvrnité aj s postupne sa prelínajúcimi farbami.
Klasifikácia plemien
Sliepky sa dajú ľahko rozdeliť podľa hmotnosti na ľahké, stredne ťažké a ťažké, a podľa pôvodu na európske alebo ázijské plemená. Najčastejšie sa však klasifikujú podľa toho, na čo sú určené alebo ako vyzerajú.
- Nosnice - Obľúbené plemeno medzi komerčnými chovateľmi a vysoko produktívne, môže zniesť viac ako 300 vajec ročne. Sú aktívne, energické, dobre sa prispôsobujú rôznym chovateľským podmienkam a majú pokojnejšiu povahu. Tieto sliepky sú aktívne a často potrebujú viac priestoru na pohyb. Do tejto kategórie patria napr. Leghornky, Hybridky, atď.
- Mäsové sliepky - Sú chované predovšetkým na produkciu mäsa. Plemená ako Brojler a Cornish sú známe svojím rýchlym rastom a vysokou svalovou hmotou. Tieto sliepky zvyčajne dosahujú požadovanú hmotnosť za 6 až 8 týždňov, čo ich robí veľmi žiadanými v komerčnom chove.
- Okrasné sliepky - Sú chované najmä pre svoj vzhľad a estetiku. Majú nezvyčajné farby peria a tvary. Často majú kučeravé perie, ktoré je veľmi jemné na dotyk. Plemená ako Hodvábnička a Orpingtonka sú populárne medzi chovateľmi a často slúžia aj ako domáce miláčiky a sú známe svojou priateľskou a pokojnou povahou.
- Bojové sliepky - Sú vyšľachtené na súťaže v boji. Tieto plemená, ako Malajky, sú známe svojou odvahou, vytrvalosťou a agresivitou. Chovajú sa predovšetkým kvôli ich bojovému duchu. Bojové sliepky majú silnú postavu a sú veľmi aktívne, ale nie sú vhodné na chov pre produkciu vajec alebo mäsa.
- Kombinované - Ide o sliepky chované pre produkciu vajec aj mäsa. Patria sem plemená ako wiandotky a malajky. Produkujú veľké množstvo vajec aj kvalitu mäsa. Sú známe svojim pruhovaným perím a priateľskou povahou.
- Trpasličie sliepky - Sú malé plemená, ktoré sú populárne medzi hobby chovateľmi. Majú kompaktnú veľkosť a rôzne farby peria. Chovajú sa skôr ako domáce miláčiky, alebo na výstavy.

| Rad: | Hrabavce |
| Hmotnosť: | 2,00 - 3,30 kg |
| Výška tela: | 21,5 - 54 cm |
| Inkubačná doba: | 21 dní |
| Znáška: | 150 - 300 za rok |
| Hmotnosť vajca: | 57 - 60 g |
| Dĺžka života: | 5 - 7 rokov (priemerná) |
| Potrava: | Semienka, ovocie, hmyz, rastliny, no aj plazy, či malé hlodavce |
Dĺžka života kury domácej
Priemerný vek sliepok je okolo 8 rokov, niektoré údaje uvádzajú 5 až 7 rokov. Sliepky chované doma v ideálnych podmienkach by mohli žiť i 10 - 20 rokov, podľa plemena. Je predpoklad, že niektoré plemená môžu žiť dlhšie než ostatné. Je predpoklad, že čistokrvné sliepky plemien, ktoré rastú pomalšie a majú nižšiu znášku, sa dožijú vyššieho veku než hybridy a úžitkové plemená. Dĺžka života závisí tiež od prostredia, kŕmenia a ďalších podmienok, v ktorých sú sliepky chované. Častou príčinou úmrtia sliepok chovaných na dvore sú dravce a choroby.
Podľa Guinnessovej knihy rekordov, Matylda bola prvá sliepka, ktorá získala titul "Worlds Oldest Living Chicken" (Najstaršia sliepka na svete). Titul získala v roku 2004 a zomrela o dva roky neskôr vo veku 16 rokov.
Pri hydine je pohlavná aktivita a rozmnožovacia schopnosť daná len v jej prvých rokoch života. Preto sa odporúča, aby kohút a perlák (samec preličky) nepôsobili v chove dlhšie ako 3 - 4 roky, sliepka 2 - 3 roky, moriak 3 - 4 roky, morka 5 rokov, kačka 3 - 4 roky a hus 5 - 7 rokov. Dlhovekosť závisí od kvality odchovu a aj od vonkajších faktorov ako ošetrovanie, ustajnenie, správne kŕmenie.
Hus sa údajne môže dožiť až 80 rokov, holuby 50 rokov, morky a perličky 30 rokov, sliepka a kačica sa dožívajú najviac 15 - 20 rokov.
Znáška vajec
Ak chováte sliepky len pre vajcia, je vhodné si ich ponechať 2 až 3 roky. Vajcia znesené v prvom roku sú menšie (asi o 8 %) než vajcia starších sliepok. V prvom roku ich ale sliepka znesie najviac. S každým ďalším rokom veku sa znáška znižuje.
Kapacita produkcie vajec sa líši podľa plemena, no priemerne dokážu sliepky zniesť 10-15 vajec za mesiac. Niektoré plemená ročne dokážu zniesť 250 až 300 vajec, pokiaľ sa ich vajcia denne zbierajú. Ak sa vajcia neodoberú, väčšina druhov sa začne liahnuť.
Potrava
Kura domáca odjakživa obľubuje obilniny, ako sú pšenica, jačmeň, slnečnica, proso, hrach a kukurica. Okrem obilného krmiva veľmi rád zbiera zelené časti rastlín, vyhrabáva zo zeme dážďovky, slimáky, hmyz, a živí sa aj menšími stavovcami, ako sú jašterice, hady a myši.
Pri kŕmení je dôležité používať zmiešané krmivá, ktoré by mali obsahovať čo najviac rôznych zložiek. Toto krmivo sa môže podávať ako suchá zmes prostredníctvom samokŕmidiel, alebo žľabov, ale v takom prípade je potrebné semená zmiešať s vodou na jemnú kašovitú konzistenciu, tzv. tvaroh, pretože sliepky neobľubujú múčne krmivo.
Správanie a zaujímavosti
Sliepky sú sociálne vtáky a žijú v skupinách. Vrámci skupiny si vytvárajú hierarchiu, kde dominantní jedinci majú prednosť pri prístupe k jedlu a hniezdam. Akékoľvek odstránenie sliepok alebo kohútov zo skupiny dočasne naruší tento spoločenský poriadok, kým sa nevytvorí nová hierarchia.
Kohút má veľmi významnú úlohu v chove hydiny. Ich osobitným znakom je aj hrebienok, ktorý je zvyčajne väčší a nápadnejší ako u sliepok. Predovšetkým sú zodpovedné za ochranu kŕdľa. Ich prirodzený inštinkt ich vedie k tomu, aby strážili sliepky pred predátormi a upozorňujú na akékoľvek nebezpečenstvo. Kohúty sú známe svojím hlasom. Toto volanie slúži nielen na oznámenie príchodu nového dňa, ale aj na vytvorenie hierarchie v kŕdli. Kohút je jediný samček v skupine sliepok a jeho hlavnou úlohou je oplodniť ich vajíčka. Na tento proces využíva špeciálny orgán známy ako kloaka. Kohúty sú veľmi plodné a môžu oplodniť až 100 vajec za týždeň.

- Sliepky majú úžasnú schopnosť rozpoznať a zapamätať si až 100 rôznych tvárí, či už ide o ľudí alebo iné zvieratá. Túto schopnosť využívajú na rozlišovanie členov svojho kŕdľa a na rozpoznanie svojich ľudských ošetrovateľov.
- Sliepky po znesení vajíčka často vydávajú hlasný „spev“, ktorý slúži nielen na oslavu ich úspechu, ale aj na odvrátenie pozornosti predátorov od hniezda.
- Sliepky dokážu vnímať slanú chuť, no sladkú nerozoznávajú. Táto špecifická chuťová schopnosť im pomáha vybrať si správnu potravu.
- V roku 1961 mesto Gainesville zaviedlo nariadenie, podľa ktorého sa kuracie mäso môže jesť výhradne rukami. Toto nariadenie bolo súčasťou marketingového ťahu, ktorý mal propagovať Gainesville ako svetové hlavné mesto hydiny.
- Sliepky majú tri viečka a vidia viac farieb ako ľudia, vrátane ultrafialového svetla, čo im pomáha odhaliť predátorov a nájsť potravu.
- Keď sa sliepky cítia šťastné a v bezpečí, často vydávajú zvuk podobný pradeniu mačky. Tento zvuk je znakom ich spokojnosti.
- Vietnamské plemeno „Dong Tao“ je uctievané pre svoje mäso. Je to gurmánska pochúťka, ktorá sa historicky podávala členom kráľovskej rodiny a teraz je súčasťou špičkovej kuchyne. Sú známe svojimi nezvyčajne hrubými a masívnymi nohami.
Zdravie a ochorenia
Kura domáca je náchylné na niektoré ochorenia, najmä v zlých podmienkach, ako sú malé, špinavé alebo preplnené chovné priestory.
- Vtáčia chrípka - je vírusová infekcia, ktorá môže spôsobiť vážne ochorenie.
- Newcastleská choroba - je vírusové ochorenie, ktoré postihuje dýchací systém, svaly a centrálny nervový systém.
- Ovčie kiahne - je vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje červené hrbolčeky na koži.
- Infekcie červami - sliepky sa môžu ľahko nakaziť červami, ako sú napríklad črevné červy, ktoré môžu poškodiť tráviaci kanál a znížiť príjem krmiva.
- Apendicitída - je bakteriálna infekcia, ktorá spôsobuje zápal slepého čreva a chorá sliepka môže rýchlo zomrieť.
- Salmonelóza - je bakteriálna infekcia a môže sa prejaviť napr. hnačkou, zníženou chuťou do jedla, zápalom. Infekcia sa často vyskytuje v preplnených a nehygienických podmienkach, kde sú sliepky vystavené stresu a zlým hygienickým praktikám.
Môžu sa objaviť aj ďalšie ochorenia, ako sú choroby spôsobené morom hydiny, vši, svrab na nohách, plesne a rôzne ďalšie infekcie. Môžu sa vyskytnúť aj dedičné problémy, ako deformácie alebo chýbajúce krídlo. Prevencia a liečba chorôb domácich sliepok si môžu vyžadovať pravidelné zdravotné kontroly, udržiavanie čistého prostredia a správnej výživy.
Kuracie mäso v strave
Dospelý Slovák zje v priemere cca. 25 kg hydiny ročne, pričom vedie kuracie mäso. Trend je stúpajúci a celosvetovo sa na rok 2021 predpokladá konzumácia kuracieho mäsa okolo 100,7 miliónov ton.
O zdravotných benefitoch kuracieho mäsa sa toho na internete dočítate neúrekom. Je obrovským zdrojom bielkovín živočíšneho pôvodu, obsahuje dôležité vitamíny a minerály, telo ho dokáže ľahko stráviť, a v porovnaní s inými druhmi mäsa má menej tuku a nízky obsah kalórií. Obzvlášť vhodné je aj pre malé deti, športovcov a tých, čo chcú zdravo schudnúť.
Nemusíte sa báť konzumovať mäso z kurčaťa, ak bolo chované na Slovensku. Antibiotiká sa v našej krajine pri chove kurčiat používajú len v nevyhnutných prípadoch, ak ich podanie nariadil veterinár. Veterinárnym kontrolám podliehajú certifikované chovateľské farmy aj bitúnky. Čo sa týka rastových hormónov a iných látok, povzbudzujúcich rast svalovej hmoty kurčiat, tie sú zakázané v celej Európskej únii. Je pravda, že na kvalitu, vôňu a chuť mäsa vplýva tiež prostredie, v ktorom hydina vyrastá a čím je kŕmená. Pri voľnom výbehu je mäso z kurčaťa hutnejšie, stehná sú tmavšie a s inou textúrou.
V nepriazni je hlavne pečeň, kde sa vraj ukladá najviac toxických látok. Ale oni sa v nej neukladajú, len sa tu neutralizujú. Pečeň zvierat s krátkym životným cyklom, ako je napr. kurča, a s prirodzeným spôsobom chovu je práveže zdraviu prospešná. Obsahuje výnimočné množstvá vitamínov A, D, E, K, B12, kyseliny listovej a železa. Potenciálne ohrozenie môže tkvieť jedine v nadmiere vitamínu A.
Väčšina odborníkov neodporúča umývať surové kuracie mäso pred tepelnou úpravou. Dôvodom je eventuálna prítomnosť nebezpečných baktérií v kurčati, ktoré by sa pri oplachovaní mohli rozšíriť na ruky a rozšpliechať po kuchyni. Z hygienického hľadiska je bezpečnejšie vložiť mäso priamo na pekáč.