V sektore mäsa a mäsových výrobkov došlo v posledných desaťročiach k mnohým inováciám, ktoré sa dotýkajú aj bezpečnosti a kvality produktov. Surové a spracované červené mäso, hydina, ryby a iné vodné produkty môžu byť počas celého reťazca od produkcie až po konzumáciu vystavené rôznym kontaminantom, ktoré môžu predstavovať riziko pre ľudské zdravie. Pri spracovaní mäsa je kvalita suroviny kľúčová pre výsledný produkt, jeho prijateľnosť a chuť pre spotrebiteľa. Všetky tieto faktory - výživa, bezpečnosť a senzorické vlastnosti - sú rozhodujúce pre akceptáciu produktov na trhu.
V posledných týždňoch sa na Slovensku intenzívne diskutuje o bezpečnosti potravín, najmä v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky v susednom Maďarsku. Táto situácia prirodzene vyvoláva obavy spotrebiteľov o zdravotnú nezávadnosť konzumovaných potravín, vrátane bravčového mäsa. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, rozptýliť prípadné obavy a priniesť relevantné informácie podložené faktami a odbornými vyjadreniami.
Slintačka a krívačka: Hrozba pre zvieratá, nie pre ľudí?
Slintačka a krívačka, odborne aftózna horúčka, je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým hovädzí dobytok, ošípané, ovce a kozy. Vírus sa šíri veľmi rýchlo a ľahko, a to priamym kontaktom medzi infikovanými zvieratami (cez sliny, moč, trus, mlieko), kontaminovaným krmivom, vodou, podstielkou, nástrojmi, oblečením personálu a automobilmi. Pľuzgiere a vredy sa objavujú aj v oblasti vemena a v oblasti paznechtu, kde spôsobujú krívanie.
Hoci je slintačka a krívačka vysoko nákazlivá pre zvieratá, prenos na človeka je veľmi zriedkavý. Existuje len niekoľko zdokumentovaných prípadov ľudskej infekcie. Človek sa môže nakaziť kontaktom s infikovaným zvieraťom alebo nedostatočnou tepelnou úpravou kontaminovaného mäsa či mlieka. Prejavuje sa horúčkou, malátnosťou a podobne ako u zvierat pľuzgiermi na nohách, rukách a v ústach. Infekcia u ľudí má zvyčajne mierny priebeh a spontánne sa uzdraví. Konzumácia tepelne ošetreného (pasterizovaného) mlieka nepredstavuje zdravotné riziko, pretože vírus je citlivý na teplo a kyslosť.
Opatrenia na Slovensku a bezpečnosť bravčového mäsa z Maďarska
Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS SR) prijala okamžite po zistení vírusu v Maďarsku stav mimoriadnej núdze. Kontroluje sa doprava na hraničných priechodoch, ako aj hospodárske chovy v desaťkilometrovom okruhu od maďarského ohniska (okresy Dunajská Streda a Komárno). V týchto oblastiach je zakázaná preprava vnímavých zvierat, surového mlieka či mäsa a organizácia trhov a výstav so zvieratami.
Chovatelia dostali zoznam odporúčaných opatrení, ako sú obmedzenie vstupu na farmy len pre zamestnancov, ktorí pri zvieratách priamo pracujú, sfunkčnenie dezinfekčných brodov a dezinfekcia osôb a áut.
Ako minimalizovať riziko pri konzumácii bravčového mäsa:
- Dôkladná tepelná úprava: Vírus slintačky a krívačky je citlivý na teplo, preto dôkladná tepelná úprava mäsa (varenie, pečenie, grilovanie) zabezpečí jeho zdravotnú nezávadnosť.
- Kontrola pôvodu: Spotrebitelia majú právo vedieť, odkiaľ mäso pochádza. Sledujte označenie pôvodu na obale a uprednostňujte mäso od overených dodávateľov.
- Dodržiavanie hygienických zásad: Pri manipulácii s mäsom je dôležité dodržiavať základné hygienické zásady, ako je umývanie rúk, používanie čistých nástrojov a dosiek na krájanie.
- Neporušený obal: Pred kúpou skontrolujte, či je obal mäsa neporušený. Ak je obal poškodený, mäso nekupujte.
- Nákup v overených predajniach: Uprednostňujte nákup mäsa v overených predajniach a u renomovaných predajcov, ktorí dodržiavajú prísne hygienické normy.
Alternatívy a zdravá výživa
Ak máte obavy z konzumácie bravčového mäsa, môžete zvážiť alternatívne zdroje bielkovín, ako sú hydina, ryby, hovädzie mäso, strukoviny alebo tofu. Dôležité je dbať na vyváženú a pestrú stravu, ktorá obsahuje všetky potrebné živiny.
Mäso z diviny je tiež zaujímavou alternatívou, pretože má vysoký obsah biologicky aktívnych látok, bielkovín a nízky obsah tuku s priaznivým nutričným indexom. Slovenská divina musí absolvovať prísne kontroly, aby bola zaistená jej zdravotná bezpečnosť a kvalita.
Ochranná atmosféra pri balení potravín
Balenie potravín v ochrannej atmosfére (modifikovaná atmosféra) je moderný spôsob balenia, ktorý predlžuje trvanlivosť potravín a znižuje množstvo baktérií. Z balenia sa vysaje vzduch a následne sa doplní špeciálna zmes kyslíka, oxidu uhličitého a dusíka. Tento spôsob balenia sa používa najmä pri mäse a mäsových výrobkoch, zeleninových šalátoch a syroch. Hoci je balenie v ochrannej atmosfére v zásade bezpečné, je dôležité skontrolovať, či je obal neporušený. Ak sa na obale nachádza čo i len malá dierka, nemožno považovať daný výrobok za bezpečný.
Africký mor ošípaných
Okrem slintačky a krívačky predstavuje riziko aj africký mor ošípaných (AMO), ktorý je vysoko nákazlivé ochorenie s devastujúcim vplyvom na chov domácich ošípaných a diviačiu zver. Na Slovensku je AMO prítomný od roku 2019 a šíri sa najmä prostredníctvom diviačej zveri.
Africký mor ošípaných (AMO) je skutočne vysoko nákazlivá choroba, ktorá má devastujúci vplyv na chov domácich ošípaných, potravinársky priemysel s bravčovým mäsom, diviačiu zver, výkon poľovníctva a medzinárodný obchod so zvieratami a mäsom ošípaných a diviakov. V súčasnosti nie je voči chorobe k dispozícii účinná vakcína a ani neexistuje efektívny terapeutický postup.
Zastavenie šírenia AMO hlavne cestou diviačej zveri je na Slovensku vysoko náročné, keďže migrácia infekčných diviakov z územia Maďarska, Ukrajiny, Poľska a v krátkej budúcnosti možno aj z Českej republiky prebieha kontinuálne. Kľúčovým faktorom pri šírení AMO na Slovensku, podobne ako v okolitých krajinách, je stále vysoká denzita diviačej zveri. Aj napriek zvýšenému úsiliu užívateľov poľovných revírov sa nám vzhľadom na nákazovú situáciu AMO na Slovensku nedarí zásadne znížiť stavy diviakov.
Od diagnostikovania prvého prípadu AMO na Slovensku (25. júl 2019 u domácich ošípaných v obci Strážne, okres Trebišov, v blízkosti hraníc s Maďarskom) máme potvrdených 4 035 pozitívnych diviakov v 35 okresoch a 43 chovov domácich ošípaných.
Besnota
Ďalšou nebezpečnou nákazou je besnota, prenosná aj na človeka. Vo voľnej prírode sa už niekoľko rokov vykladajú vakcíny, vďaka čomu sa výskyt ohnísk zmenšil. Zostávajú už len prihraničné regióny.
Besnota je akútne vírusové ochorenie zvierat (cicavcov) prenosné aj na človeka. Postihuje predovšetkým centrálny nervový systém, v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy. Pôvodcom ochorenia je vírus, ktorý má afinitu k nervovým bunkám a ktorý je pomerne odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia.
Vírus, ktorý sa dostane do organizmu, sa šíri z miesta infekcie do centrálnej nervovej sústavy, tu sa množí a vyvoláva zápal mozgu. Pôvodca besnoty sa do organizmu dostáva pohryzením infikovaným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa.
Vnímavosť na besnotu je u jednotlivých druhov zvierat rôzna, v prírodných podmienkach sú prameňom nákazy predovšetkým mäsožravce a netopiere. Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Choroba je veľmi nebezpečná, pretože môže postihnúť všetky druhy cicavcov, teda aj psy a mačky a taktiež aj človeka. Pokiaľ sa choroba v postihnutom organizme rozvinie, zvyčajne končí smrťou.
Tým, že od roku 1994 sa na Slovensku úspešne realizuje orálna vakcinácia líšok proti besnote, boli posledné prípady besnoty diagnostikované v roku 2015. V súčasnosti má Slovensko medzinárodný štatút „krajina bez výskytu besnoty“.
Premnoženie zveri a jeho dopady
V poslednom čase zaznamenávame vo veľkej miere premnoženie niektorých druhov zveri - medveď, daniel, jelenia zver i diviak. Zdravotný stav voľne žijúcej zveri, podobne ako domácich zvierat, závisí od mnohých faktorov, napr. od chovateľskej starostlivosti o poľovnú zver, kontroly zdravotného stavu, úživnosti poľovného revíru vrátane prírodného charakteru, napr. stupňa urbanizácie, od geografických podmienok, chemickej kontaminácie prostredia, denzity zvierat na chovnú plochu, priameho a nepriameho kontaktu voľne žijúcich a domácich zvierat atď.
Všeobecne platí pravidlo: čím vyššia koncentrácia zvierat na chovnú plochu, tým sa zvyšuje riziko prenosu chorôb medzi populáciou zvierat. Príkladom môže byť v súčasnosti prebiehajúca infekcia afrického moru ošípaných v krajinách Európy vrátane Slovenska v dôsledku premnoženej populácie diviakov, výskyt bovinnej špongioformnej encefalopatie u premnoženej populácie losov v Nórsku a Fínsku alebo u niektorých plemien jeleňov v USA.
Dôležitým faktorom pri prenose chorôb medzi voľne žijúcimi a domácimi zvieratami je ich priamy (napr. počas pastvy) alebo nepriamy kontakt prostredníctvom kontaminovaného krmiva, pastvy, ľudí atď. Totiž mnohé choroby sú spoločné pre voľne žijúce a domáce zvieratá, resp. majú zoonotický charakter (napr. tuberkulóza, brucelóza, parazitárne choroby, aviárna influenza atď.). Je dôležité, aby užívatelia poľovných revírov pri aktívnej regulácii stavov a starostlivosti o poľovnú zver brali do úvahy zákonitosti šírenia chorôb a celkovú chorobnosť poľovnej zveri.
Divina ako alternatíva
Je potešiteľné, že už aj na Slovensku väčšina obyvateľstva vo svojom živote presadzuje zdravú výživu prostredníctvom zdravých potravín alebo sa o ňu minimálne zaujíma. Mäso z diviny na jedálny lístok jednoznačne patrí. Dôvodom je napr. vysoký obsah biologicky aktívnych látok (vitamínov, minerálnych látok), vysoký podiel bielkovín a svalových vlákien, ktoré sú podstatne jemnejšie než u mias bežne chovaných hospodárskych zvierat.
Ďalšou významnou prednosťou zveriny je nízky obsah tuku s priaznivým nutričným indexom, tzn. s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín, ktoré spolu s nízkym zastúpením cholesterolu majú preukázateľne kladný vplyv na činnosť srdcového svalu a funkciu obehovej sústavy. Navyše má vysoký obsah tiamínu, riboflavínu a kyseliny pantoténovej.
Bezpečné potraviny sú zdravé a to je správne. Slovenská divina sa čoraz viac dostáva do predaja a musí absolvovať prísne kontroly, aby sa zaručila jej kvalita a bezpečnosť. V prvom kontakte to vykonáva osoba určená na prehliadku diviny.
Trichinelóza: Riziko parazitárneho ochorenia
Trichinelóza je parazitárne ochorenie spôsobené trichinelou (najčastejšie Trichinella spiralis, tzv. svalovec), ktoré patrí medzi najznámejšie zoonózy (choroby prenosné zo zvierat na človeka) a má prírodnú ohniskovosť. Ochorenie sa u človeka manifestuje ako črevná forma alebo svalová forma.
Črevná trichinelóza sa prejavuje predovšetkým vodnatými hnačkami, bolesťami brucha, horúčkami 38 - 41°C. Prvé príznaky sa objavujú 1. - 10. deň po infekcii a trvajú 8 dní. Čím viac lariev sa v organizme nachádza, tým ťažší je priebeh a môže nastať smrť v priebehu 24 - 48 hodín.
Svalová forma je sprevádzaná horúčkami, reumatickými bolesťami svalov - myalgia (svalová bolestivosť), nehybnosťou svalov, tvárovým edémom na viečkach, exantémom (sčervenanie kože) a funkčnými poruchami dýchacích, faryngeálnych a žuvacích svalov. Pretože trichinela nenapáda len kostrovú, ale aj srdcovú svalovinu, zisťujú sa pri svalovej forme trichinelózy tiež myokarditídy (zápaly srdcového svalu). Časté bývajú tiež nervové poruchy. Masívna invázia môže mať za následok smrť po obehovom zlyhaní, pneumóniu alebo ich kombináciu. Mortalita pri neliečenej alebo rozvinutej trichinelóze ľudí dosahuje až 40 %.
Predaj potravín prostredníctvom predaja na diaľku
V súvislosti s ponukou potravín na predaj napríklad aj prostredníctvom sociálnych sietí, upozorňuje Štátna veterinárna a potravinová správa SR na povinnosti predajcov potravín prostredníctvom predaja na diaľku.
V zmysle § 6 Zákona NR SR č. 152/95 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov, každý prevádzkovateľ vrátane prevádzkovateľa predaja na diaľku, oznámi príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín každú prevádzkareň podliehajúcu jeho kontrole, ktorá vykonáva činnosť na akomkoľvek stupni výroby, spracúvania a distribúcie potravín na účely registrácie. Za nesplnenie registračnej povinnosti môže príslušný orgán úradnej kontroly uložiť pokutu vo výške od 100 do 100 000 eur.
Povinnosti predajcov potravín na diaľku
Všetci výrobcovia, distribútori a predajcovia potravín (vrátane predaja na diaľku) musia tiež dodržiavať platné ustanovenia legislatívy, vzťahujúce sa na bezpečnosť a vysledovateľnosť potravín, kvalitu potravín, hygienu a tiež označovanie potravín povinnými údajmi (takmer všetky povinné údaje, ako je napríklad názov výrobku, jeho zloženie vrátane zvýraznenia alergénov, adresa prevádzkovateľa a ďalšie pritom musia byť k dispozícii už pri ponuke potraviny a všetky, vrátane dátumu minimálnej trvanlivosti a dátumu spotreby priamo pri dodaní výrobkov).
Zodpovednosť predajcov
Je potrebné si uvedomiť, že každý výrobca zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu vyrábaných potravín. Dôležité je tiež, aby priestory na Slovensku, určené pre manipuláciu s potravinami, boli schválené príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva.
Spotrebitelia by pri nákupe potravín mali byť obozretní a venovať dostatok času čítaniu informácií, ktoré sú o potravine k dispozícii. ŠVPS SR odporúča všetkým spotrebiteľom, aby si neobjednávali potraviny z neznámych eshopov, alebo sociálnych sietí, kde je vysoké riziko, že ponúkaná potravina, resp. jej výroba alebo výrobca, nie sú pravidelne kontrolované z hľadiska hygieny výroby, bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa.
Úradné kontroly
Pri úradných kontrolách sa orgány ŠVPS SR sústreďujú hlavne na úplnosť a správnosť poskytovaných informácií, ktoré musia byť povinne zobrazené pri ponúkaných potravinách ako aj informácie, ktoré musí zobraziť prevádzkovateľ internetového obchodu potravín a to hlavne obchodné meno, adresu sídla, kontakt, názov potraviny, cenu potraviny, dodacie podmienky, platobné podmienky a obchodné podmienky. Úradnou kontrolou sa preveruje, či si prevádzkovateľ splnil oznamovaciu povinnosť podľa zákona o potravinách. V prípade zistených nedostatkov je začaté správne konanie, udelená pokuta a opatrenia na odstránenie nedostatkov.
Orgány ŠVPS vykonávajú plánované úradné kontroly a aj kontroly na základe podnetov od občanov. V niektorých prípadoch je nutné aby inšpektori vykonávali kontroly aj anonymne a to najmä pri kontrolných nákupoch, kontrolách sociálnych sietí či inzertných portálov.
Mäso a mäsové výrobky: Rozdiely a kvalita
Mäso a mäsové výrobky sa často hádžu do jednej skupiny. Je v nich však veľký rozdiel nielen z hľadiska spracovania, ale aj z hľadiska obsahu zdraviu prospešných živín.
Mäso
Z nutričného hľadiska je mäso veľmi cenným zdrojom plnohodnotných bielkovín, vitamínov (hlavne skupiny B), nenasýtených mastných kyselín a minerálnych látok. Z toho dôvodu sa mäso právom považuje za nenahraditeľnú zložku vo výžive ľudí.
Samozrejme, mäso možno nahradiť a dosiahnuť podobnú výživovú hodnotu aj z rastlinných zdrojov, nie však takú plnohodnotnú z hľadiska pomeru aminokyselín. Mäso je vo výžive dôležité nielen pre nutričné zloženie, ale úlohu hrajú aj jeho chuťové vlastnosti.
Spotrebu mäsa, ktorá by bola vhodná zo zdravotného hľadiska, nie je úplne možné určiť či jednoznačne stanoviť. Z optimálneho hľadiska je množstvo spotreby ovplyvnené potrebami a zvyklosťami. Určovať jeho spotrebu je nutné po zohľadnení spôsobu života, aktivity a hmotnosti jedinca.
Mäso predstavuje požívateľné časti živočíchov určené pre ľudskú výživu. Tvorí ho kostrová svalovina hospodárskych zvierat, zveriny, hydiny a rýb, ktorá je určená na spotrebu alebo na ďalšie spracovanie. Dodáva nám viac ako polovicu živočíšnych bielkovín v našej potrave.
Skladá sa z bielkovín, tukov (na tento fakt sa často zabúda), malého množstva sacharidov, vitamínov, minerálnych látok a vody. Pamätaj, že čím je mäso mastnejšie, tým menej bielkovín a viac tukov obsahuje. Zároveň aj fakt, že vysmážané mäso je najhoršie stráviteľná forma mäsa.
Chemické zloženie mäsa nie je stále a počas života zvieraťa sa mení. Závisí hlavne od druhu plemena zvieraťa, veku, pohlavia, zdravotného stavu, kvality krmiva, spôsobu porážky a aj vyzretia mäsa po porážke. Priemerné zloženie mäsa je približne: 65 % vody, 21 % bielkovín, 13 % tukov, 1 % popola.
Vitamíny
Sú v mäse (viac ako v iných potravinách) zastúpené vo vode rozpustnými vitamínmi skupiny B (B1, B2, B3, B5, B6, B12 a biotín). V tukoch rozpustné vitamíny (A, D, E, K) sa nachádzajú najmä v tukovom väzive a v pečeni.
Minerálne látky
Minerálne látky a ich obsah v mäse kolíše od 0,8 do 1,3 %. Mäso je zdrojom najmä P, Fe, Mg, K, Na, Cl. Z mikroelementov najmä Zn, Mn, Cu, I (najmä v mäse rýb).
Mäso je zároveň nenahraditeľným zdrojom železa, pretože železo z rastlinných zdrojov nie je tak dobre využiteľné. Využiteľnosť z rastlinných zdrojov je 5 %, zo živočíšnych je hémové železo využiteľné až na 30 - 35 %. Najlepším zdrojom železa je červené mäso v porovnaní s mäsom hydiny a rýb.
Vnútornosti
Pečeň je veľmi cennou živočíšnou potravinou, pretože v nej prebieha počas života celý rad dôležitých metabolických procesov. Solíme ju až v závere tepelnej úpravy, inak stvrdne.
Mäsové výrobky
Sú technologicky opracované výrobky, ktoré obsahujú ako prevažujúcu surovinu mäso. Ich sortiment je veľký a naďalej sa rozširuje. Do tejto kategórie sa radia všetky údeniny aj rôzne varené či smažené mäsové výrobky, ako napr.: šunky, salámy, špekáčiky, párky, slaniny, paštéty, hamburgery, konzervy, polotovary s mäsom, ktoré vznikajú kombináciou rôznych surovín a sú charakteristické svojimi špecifickými chuťami.
Mäsové výrobky sa vyrábajú z prevládajúceho podielu mäsa, vnútorností, krvi, ale aj ďalších surovín (múka, vajcia, mlieko, koreniny, syry, zelenina, slanina, soľ, voda). Počas výroby nastávajú zmeny v bielkovinách, enzýmoch, ničia sa choroboplodné zárodky a mení sa obsah vody. Týmto procesom výrobky dostávajú nové vlastnosti, chute, konzistenciu, ale aj farbu.
Mäsové výrobky sú z nutričného hľadiska menej vhodné potraviny ako mäsá a hlavne chudé mäsá. Soľ v nich má síce konzervačné účinky, čím sa zvyšuje trvanlivosť, schopnosťou udržať pridanú vodu sa zlepšuje aj chuť výrobku. Negatívom pridanej soli je, že pre vysoký obsah sodíka je rizikový najmä pre možnosť vzniku hypertenzie (vysokého krvného tlaku) a ochorení obličiek.
Čo si všímať pri nákupe mäsa a mäsových výrobkov a čo kontrolovať:
- vzhľad mäsa (farba, povrch nesmie byť oschnutý či slizký)
- dátum spotreby alebo minimálnej trvanlivosti
- uvedenie živočíšneho druhu alebo orgánu živočícha
- údaj, či ide o mäso čerstvé alebo mrazené
- kategória mäsa
- registračné čísla (bitúnok, krajina pôvodu)
- mrazené mäso musí obsahovať dátum minimálnej trvanlivosti
- mleté mäsá (podiel druhov mäsa v %, obsah tuku, ďalších zložiek, dátum pomletia - mäso musí byť spracované do 24 hodín)
- pri mäsových výrobkoch je dôležitý nepoškodený obal, nesmú byť žiadne vzduchové bubliny, nesmie byť matný, lesklý či zarosený povrch
- žiadne viditeľné väčšie časti koží či chrupaviek
Povrch mäsových výrobkov nesmie byť mazľavý, potiahnutý slizom, lepkavý. Zápach nesmie byť kyslý, farba s nádychom zelenej, sivej. Pre mäkké mäsové výrobky je stanovený minimálny podiel mäsa a maximálny podiel tuku jednotlivých výrobkov. Trvanlivé mäsové výrobky majú stanovený minimálny podiel bielkovín a podiel kolagénu z celkového množstva bielkovín.
Zhrnutie, ako môžeš teóriu preniesť do praxe:
- Mysli na to, že v mäse máš bielkovín a iných živín najviac, nie sú v ňom prídavné látky.
- Sekaná, fašírky, mäsová zmes na špagety a paštéty - patria do kategórie polotovarov a môžeš ich urobiť aj doma zo základných surovín.
- Ak kupuješ, kupuj tie s vhodným zložením (aj také sú, len treba čítať 😉).
- Údeniny konzumuj striedmo a tiež sleduj zloženie.
- Šunka sa dá kúpiť aj dusená a chutí skvelo 🙂.
V závere ti pripomeniem hlavnú myšlienku dôležitú v snahe o zdravé a vyvážené stravovanie: „Žiadna potravina nie je jedom (ak nemáš zdravotný problém) a žiadna nemá vlastnosť superpotraviny. Vyberaj a kombinuj, preferuj čerstvosť a lokálnosť potravín, nezabúdaj na prevahu rastlinných zdrojov.“
Príprava mäsa v multifunkčnom stroji pre nízko-teplotné pečenie, udržiavanie a šokové schladenie
Mäso by malo byť bez zápachu, slizkého povrchu a farba by mala byť primeraná - hovädzie má byť tmavočervené, kuracie svetloružové. Malo by byť skladované pri teplote 4 °C, aby sa zabránilo kontaminácii nevhodnými baktériami.