Denník Pravda, jeden z najstarších a najdlhšie vychádzajúcich slovenských denníkov, má za sebou bohatú a často turbulentnú históriu. Jeho začiatky siahajú až do roku 1920, keď pod názvom Pravda chudoby začal vychádzať ako týždenník Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej (ČSSDSR) na Slovensku. Vydavateľom a majiteľom denníka je dnes spoločnosť OUR MEDIA SR a. s.
Počas svojej existencie prešiel denník viacerými politickými a vlastníckymi transformáciami. V rokoch 1921 - 1935 bol tlačovým orgánom Komunistickej strany Československa (KSČ) na Slovensku, v rokoch 1944 - 1990 ústredným tlačovým orgánom Komunistickej strany Slovenska (KSS). Vydavateľom bol v rôznych obdobiach Vydavateľstvo Pravda, štátny podnik Apollopress, SLOVAKOPRESS, P E R E X, a. s. a napokon súčasný vlastník OUR MEDIA SR a.s.
Po roku 1989 sa denník profiloval ako nezávislé médium s ľavicovou orientáciou. V roku 2019 bol priemerný tlačený náklad denníka 42 435 výtlačkov, pričom priemerný predaný náklad dosahoval 28 324 výtlačkov. Priemerne si vydanie denníka prečíta približne 265-tisíc čitateľov, čo predstavuje 6 % populácie SR vo veku 14 - 79 rokov.
Titul Pravda bol inšpirovaný ruským denníkom Pravda, ktorý riadil Vladimír Iľjič Lenin už od roku 1912. Na Slovensku sa titul prvýkrát objavil 15. septembra 1920 v Ružomberku pod názvom Pravda chudoby.
Počiatky a politické smerovanie
Prvé číslo Pravdy chudoby vyšlo 15. septembra 1920 v Ružomberku. S prívlastkom „chudoba“ chceli zakladatelia novín zdôrazniť ich zameranie na najširšie, a teda aj najbiednejšie vrstvy Slovenska. V hre bol aj titul „Pravda“, ale vedenie sociálnej demokracie na Slovensku chcelo odlíšiť svoje noviny od ruskej boľševickej Pravdy a „zabrániť prípadnej politickej perzekúcii“.
Pravda chudoby začala vychádzať v Ružomberku, nie v Bratislave. Dôležité strediská slovenskej tlače sa vtedy nachádzali inde. Traduje sa, že Pravda od začiatku patrila komunistickej strane, tá však v septembri 1920 ešte neexistovala. Je historicky doložené, že prvé výtlačky novín ich redaktori priniesli priamo z tlačiarne na slovenský zjazd marxistickej ľavice Čs. Radikálna „revolučná“ ľavica ovládala pred sto rokmi všetky župné organizácie sociálnej demokracie na Slovensku, s výnimkou bratislavskej.
Martinské snemovanie radikálnoľavicovej frakcie určilo Pravdu chudoby za svoj tlačový orgán na celom Slovensku. Ideové smerovanie novín sa zračilo už ich hlavičke. Mala podtitul „časopis venovaný triednej výchove slovenského ľudu“.
V máji 1921, po vzniku KSČ, sa Pravda chudoby stala novinami slovensky hovoriacich komunistov. V prvej Československej republike prevládala stranícka tlač. Takmer všetky významnejšie denníky patrili vtedy niektorej politickej strane. Strana komunistov sa medzi nimi vynímala - bola nielen protivládna, ale aj protirežimová, jej činnosť sa podriaďovala hlavnému cieľu „zvrhnúť diktatúru buržoázie a nastoliť diktatúru proletariátu“.
Kľúčovou postavou komunistického hnutia na Slovensku bol pred sto rokmi Július Verčík. V roku 1921 sa stal zodpovedným redaktorom Pravdy chudoby, keď mal iba 26 rokov. Neskôr sa vo Viedni vyučil za zámočníka. Po návrate domov organizoval odborový zväz kovorobotníkov a redigoval časopis Kovorobotník. Neskôr sa výrazne podieľal na založení komunistickej strany a na redigovaní jej časopisov.
V septembri 1924 na stránkach Pravdy chudoby ostro odmietol myšlienku čechoslovakizmu a písal o polokoloniálnom postavení Slovenska v spoločnom štáte. Keď 1. októbra 1925 začala Pravda chudoby vychádzať ako denník (predtým trikrát týždenne) a pod skráteným názvom Pravda, Verčík spomínal na jej ťažké začiatky. Dávno by vraj skrachovala z finančných dôvodov, „nebyť našich amerických súdruhov, ktorí pomohli vždy, keď bolo najhoršie“.
V roku 1924 sa Klement Gottwald na dva roky stal zodpovedným redaktorom Pravdy (chudoby) a začal ju boľševizovať. V roku 1925 sa začala Gottwaldova blesková politická kariéra, keď ho delegovali na zjazd KSČ za Slovensko. Stojí za zmienku, že Gottwald nebol jediným českým šéfredaktorom Pravdy. Ďalším bol Antonín Nedvěd, ktorý viedol Pravdu v horúcej fáze totality. Vedenie KSČ ho vyslalo do Bratislavy v marci 1952, keď tu prepukli problémy s tzv. buržoáznym nacionalizmom a kozmopolitizmom.
Cenzúra a perzekúcia
V prvej ČSR existovala preventívna cenzúra periodickej tlače, ktorej zásahy sa sprísnili najmä po prijatí zákona na obranu republiky v roku 1923. Administratívne postihy sa snúbili s ekonomickými. Mnohé tlačiarne pod týmto tlakom odmietali sádzať Pravdu alebo ju cenovo znevýhodňovali. Preto sa často sťahovala a dlho pendlovala medzi tlačiarňami v Ružomberku, vo Vrútkach a v Banskej Bystrici. Zároveň sa sťahovala i redakcia, a to dokonca až do Moravskej Ostravy, keď Pravda začala vychádzať ako denník.
Ladislav Novomeský, básnik a redaktor Pravdy, opustil učiteľské remeslo z jari 1925 a vymenil ho za miesto druhého redaktora v Pravde chudoby. Podľa tlačového zákona bol Novomeský trestaný celkovo 34-krát. Pracovať v Pravde chudoby znamenalo zároveň zostávať chudobným. Platilo to aj o jej šéfredaktoroch. Každý deň niesť kožu na trh, a to doslova: zodpovedať hlavou za každé vytlačené slovo v novinách.
Október 1938 priniesol nielen vyhlásenie autonómie Slovenska, ale aj zákaz činnosti komunistickej strany a všetkej jej tlače. Namiesto Pravdy, resp. Slovenských zvestí začal vychádzať ilegálne Hlas ľudu.
Povstalecká Pravda a povojnové obdobie
Výnimočné obdobie nastalo od septembra do novembra 1944 - vtedy vychádzala povstalecká Pravda. Na čele redakcie stál Mieroslav Hysko, ktorý bol aj prvým povojnovým šéfredaktorom Pravdy. O význame a dosahu povstaleckej Pravdy možno usudzovať aj podľa jej nákladu. Postupne si redakcia vybudovala sieť dopisovateľov. Redakciu tvorili spočiatku iba štyria redaktori a ani neskôr ich nikdy nebolo viac ako osem. Všetci však boli mladí, plní síl aj elánu.
Po potlačení Povstania vyšlo ešte 21 čísel takzvanej partizánskej Pravdy. Takmer polovica redaktorov a pracovníkov Pravdy sa nedožila slobody.
Kým v horách ešte vychádzali posledné čísla partizánskej Pravdy, na oslobodenom území už začali tlačiť obnovenú legálnu Pravdu. Už dva týždne po oslobodení Bratislavy sa redakcia presťahovala do metropoly. Pravda informovala o rekonštrukcii Slovenska a dokonca organizovala pomoc vojnou najviac zničeným regiónom.
Pravda nielen asistovala, ale aj drukovala všetkému, čo súviselo s Víťazným februárom, komunistickým prevratom, a v ďalších štyroch rokoch zverejňovala ódy na Stalina a Gottwalda. Historici a politológovia už rozlišujú vo vývoji socializmu obdobia tvrdej totality a autoritatívneho režimu. Rozdiely bolo badať aj na stránkach súdobej tlače. Medzi tých odvážnejších patrili Mieroslav Hysko (1945 - 1946), Edo Friš (1948 - 1949), Mária Sedláková (1968 - 1969) a Bohuš Tráviček (najmä v období rokov 1987- 1988). Veľa záviselo od toho, kto viedol v jednotlivých obdobiach redakčný kolektív Pravdy, od osobnosti šéfredaktorov, nakoľko dokázali využiť uvoľnené politické pomery.
Nie je náhoda, že práve v spomínaných obdobiach sa v Pravde vyskytovali vo väčšom počte aj skutoční majstri pera - skvelí novinári a publicisti - František Votruba, Ladislav Mňačko, Dominik Tatarka, Ján Rozner, Libuša Mináčová, Bohuš Chňoupek, Martin Hric, Tibor Michal, Renáta Steffelová, Juraj Halas, Peter Holka a mnohí iní.
Pravda po roku 1989
V roku 1990 prestala byť Pravda orgánom ÚV KSS. V rokoch 1990 - 1991 Pravdu vydával nástupca Vydavateľstva Pravda, štátny podnik Apollopress (resp. od leta 1991 SLOVAKOPRESS). Od októbra 1991 Pravdu vydávala akciová spoločnosť P E R E X, a. s.
Od roku 1995 bol majoritným vlastníkom Perexu podnikateľ Juraj Široký a jeho Harvardská investičná spoločnosť. V marci 2018 Perex kúpila spoločnosť OUR MEDIA SR a. s., dcéra českej spoločnosti OUR MEDIA. V roku 2021 spoločnosť Perex zanikla zlúčením so spoločnosťou OUR MEDIA SR a.s.
V novembri 2011 denníky Pravda, Nový Čas i televízia TA3 priniesli naraz odhalenie, že Vojenské obranné spravodajstvo (VOS) riadené ministrom za SaS Ľubomírom Galkom odpočúvalo telefonické rozhovory novinárov z Pravdy a bývalého riaditeľa TA3 Michala Gučíka niekoľko mesiacov v roku 2011. VOS údajne odpočúvalo okrem troch novinárov denníka Pravda aj bývalých spravodajských dôstojníkov, podnikateľa blízkeho SaS, Galkovu sekretárku, bývalého riaditeľa televízie TA3 a ďalších.
V marci 2024 avizovali Boris Zala a Peter Weiss ukončenie spolupráce s denníkom pre konanie vedenia redakcie, ktoré vnímajú ako cenzúru. Riaditeľ obsahu denníka Pravda, Ľuboš Kamenistý, odmietol publikovať komentáre Petra Weissa a Borisa Zalu, pretože kritizovali politiku premiéra Róberta Fica.
Prílohy a magazíny
Denník Pravda okrem pravidelných príloh vydáva ročne vyše 60 mimoriadnych príloh s rôznym zameraním. Medzi pravidelné prílohy patria:
- Pravda magazín - spoločenský časopis s rozhovormi, príbehmi a reportážami, súčasťou je aj TV program.
- Magazín Varecha - prináša recepty, tipy do kuchyne a domácnosti, spotrebiteľské testy.
- Magazín Víkend - sobotňajší publicistický magazín zameraný na spoločenské a politické fenomény.
- Dobré zdravie - mesačná príloha s radami a tipmi k bežným ochoreniam.
- Dobré bývanie - mesačný magazín o nových trendoch v stavebníctve a kvalite bývania.
- Magazín Víno - príloha vychádzajúca dvakrát ročne.
Denník Pravda sa venuje aj podpore kultúry a športu, napríklad každoročne spolu so Slovenským futbalovým zväzom vyhlasuje anketu Futbalista roka.
Výročná cena Literárneho fondu za novinársku tvorbu je pravidelne udeľovaná aj redaktorom denníka Pravda. V roku 2015 si prémiu prevzali Jozef Sedlák a Milan Čupka. Fotoreportér Pravdy Robert Hüttner získal v roku 2014 tretie miesto v súťaži Slovak Press Photo.
Denník Pravda už od roku 1993 každoročne spolu so Slovenským futbalovým zväzom vyhlasuje najlepších slovenských futbalistov v prestížnej ankete Futbalista roka. V roku 2015 sa denník Pravda stal aj hlavným mediálnym partnerom XVII. Olympiády ľudských práv. Pravda-Televízia-Slovnaft (P-T-S) je atletický míting, ktorý nesie meno denníka od roku 1957.
Fiktívna redaktorka Pravdy Dana Piskorová v roku 1987 kritizovala brožúru ekologických aktivistov. V roku 1988 Nedeľná Pravda zverejnila negatívny profil Františka Mikloška. V novembri 2011 denníky Pravda, Nový Čas i televízia TA3 informovali o odpočúvaní novinárov z Pravdy.
V roku 2015 prokurátor Jozef Čentéš rozhodol zastaviť trestné stíhanie za údajné zneužívanie právomoci riaditeľom VOS Pavlom Brychtom. V roku 2018 sa denník Pravda dostal pod dočasnú súdnu ochranu pred veriteľmi.
V roku 2021 spoločnosť Perex zanikla zlúčením so spoločnosťou OUR MEDIA SR a.s. 25. januára 2022 došlo k zmene na poste predsedu predstavenstva OUR MEDIA SR a.s. Na pozíciu člena predstavenstva nastúpila Katarína Agnerová.
Denník Pravda okrem pravidelných príloh vydáva ročne vyše 60 mimoriadnych príloh s rôznym zameraním. Vianočná príloha denníka Pravda prináša tipy na darčeky. Špeciálna príloha Kam na vysokú školu vychádza pravidelne. Príloha Dobré zdravie vychádza v denníku Pravda raz mesačne.