Lov diviaka na Slovensku, najmä v oblasti Zemplína, predstavuje pre mnohých poľovníkov výzvu a zároveň zážitok. Zemplínsky región ponúka ideálne podmienky pre lov diviačej zveri vďaka svojej rozmanitej krajine a dostatku zveri. Cesta do Michaloviec, centra regiónu, je možná rôznymi spôsobmi: autom, vlakom, alebo kombináciou auto-vlak z Prahy do Košíc. Pre tých, ktorí preferujú leteckú dopravu, je k dispozícii letisko v Košiciach, odkiaľ je zabezpečený transfer do Michaloviec.
V oblasti sa lovia rôzne druhy zveri. Okrem danielčej zveri v obore o rozlohe 100 hektárov (lov do 1. septembra) a karpatského jeleňa vo voľnom revíri alebo v 200-hektárovej obore (lov do 1. septembra), je hlavným cieľom lov diviačej zveri. Diviačia zver - prasiatka je možné loviť celoročne, zatiaľ čo diviaky, kance a bachyne od 16. júla.
Pre zahraničných poľovníkov je dôležité zabezpečiť si slovenský poľovný lístok a zákonné poistenie, čo naša agentúra vybaví. Všetko potrebné vybavenie je zahrnuté v organizačnom poplatku.
Stratégie a metódy lovu diviaka
Lov diviaka si vyžaduje strategický prístup a znalosť jeho správania. V posledných rokoch sa venuje zvýšená pozornosť problematike premnoženia diviačej zveri, ktorá spôsobuje značné škody na úrodách a lesných porastoch. Na premnoženie reaguje aj zákon o poľovníctve, ktorý umožňuje lov diviakov v triede diviača a lanštiaka bez rozdielu pohlavia po celý rok. Najúčinnejším nástrojom na znižovanie stavov diviačej populácie sú spoločné poľovačky.
Spoločné poľovačky majú za cieľ predovšetkým redukciu počtov diviačej zveri. Na rozdiel od individuálneho lovu, kde poľovník môže vybrať konkrétneho jedinca (najslabšieho alebo trofejného), spoločné poľovačky sú zamerané na masovejší odstrel. Vďaka prítomnosti viacerých strelcov sa zvyšuje pravdepodobnosť ulovenia väčšieho počtu diviakov. Účinnosť spoločných poľovačiek spočíva aj v možnosti opakovane loviť tú istú čriedu, ak vedúci poľovačky pozná migračné trasy zveri a dokáže správne nastaviť ďalšie pohony.
Etika pri spoločných poľovačkách
Pri spoločných poľovačkách je kladený dôraz na etiku lovu. Hoci cieľom je redukcia populácie, je dôležité striktne dodržiavať pravidlo: nikdy neloviť vodiacu matku, ale len nevodiacu diviačicu alebo lanštiacku. V praxi to však môže byť komplikované, najmä keď pohon rozbije čriedu a strelec na stanovišti nemá vždy istotu, či pred ním beží vodiaca matka. V prípade, že poľovník omylom uloví vodiacu diviačicu, je dôležité, aby bol patrične poučený. Poľovný hospodár by mal vždy upozorniť strelcov, aby sa vyvarovali streľby na diviačice, pokiaľ nie je cieľom chovateľského plánu ich ochrana pre budúci prírastok.
Rozlišovanie pohlavia diviačej zveri vyžaduje prax a trpezlivé pozorovanie. U samcov je jasným znakom strapec, ktorý však v zimnej srsti nemusí byť vždy viditeľný. U diviačic je zasa charakteristický dlhý rypák, ktorý sa v lete výraznejšie prejavuje. Pre začínajúcich poľovníkov je preto dôležité získavať skúsenosti a v prípade pochybností sa poradiť s ostrieľanejšími kolegami.
Lov na vnadiskách
Zákon o poľovníctve presne vymedzuje čas lovu diviaka na vnadiskách. V čase núdze je lov zakázaný. Diviaky sú prevažne nočnou zverou, ktorá sa k vnadiskám a kŕmnym zariadeniam dostáva pod rúškom tmy, čo sťažuje ich denný lov. V revíroch, kde sa neplánujú spoločné poľovačky, sa odporúča lov na vnadisku po období núdze, od 1. marca do 30. októbra. Tento spôsob lovu je efektívny, ak je pripravených viacero zákonom povolených vnadísk a krmivo je predkladané tak, aby sa k nemu nedostala iná ako diviačia zver. Týmto spôsobom je možné už na začiatku hlavnej sezóny vykonať podstatnú časť plánovaného selektívneho odstrelu.
Pri zriaďovaní vnadísk je dôležité dodržiavať predpisy. V poľovných oblastiach s chovom jelenej zveri sa vnadiská zriaďujú len v čase od 16. júla do 31. decembra.
Alternatívne metódy a návnady
Pri snahe prilákať diviaky a vytiahnuť ich z polí, sa využívajú rôzne metódy a návnady. Jednou z nich je aj použitie bukového dechtu, ktorý má na diviaky silné lákavé účinky. Diviaky sa oň radi otierajú a často ho aj ohryzávajú. Je však dôležité poznamenať, že diviaky si na decht musia postupne zvyknúť a nečakajte okamžité výsledky, ak s ním nemajú predošlé skúsenosti.
Ďalšou možnosťou je využitie živočíšnej potravy, pretože diviak si rád pochutná aj na nej. Šrot s uvarenými zemiakmi a žihľavou, podávaný v teplom stave, môže byť účinnou návnadou.
V minulosti sa objavili aj menej tradičné metódy, ako napríklad použitie kukurice v nádobe spojenej s granátom. Tieto metódy sú však nebezpečné a neetické a nie sú v súlade s moderným poľovníctvom.
Zemiaky, topinambúr a kukurica sú bežné návnady, ktoré však vyžadujú oplotenie, ak sú vysadené priamo v revíri, pretože diviaky ich rýchlo zničia. Dôležité je tiež vyvarovať sa používaniu neoverených "zázračných" prípravkov, ktoré často stoja veľa peňazí a neprinášajú očakávané výsledky.
Fantastický pohľad na bohatú divokú prírodu Slovenska | Celý dokumentárny film
Regulácia a legislatíva
Diviačia zver má na Slovensku niekoľko "privilégií". Zákon o poľovníctve umožňuje loviť ju za určitých podmienok aj v noci, strieľať ju jednotnou strelou z brokovnice a najmä ju loviť na spoločných poľovačkách, na rozdiel od inej raticovej zveri. Narastajúci odstrel poukazuje na zvyšovanie stavov diviačej zveri, ktorá spôsobuje čoraz väčšie škody. Zákon o poľovníctve reflektuje túto situáciu a umožňuje lov diviakov v triede diviača a lanštiaka bez rozdielu pohlavia po celý rok.
Je dôležité dodržiavať vyhlášku 125, bod 34, týkajúcu sa zriaďovania vnadísk v poľovných oblastiach s chovom jelenej zveri.
Vplyv spoločných poľovačiek na ostatnú zver
Spoločné poľovačky, hoci sú efektívne pri redukcii stavov diviakov, majú aj negatívny vplyv na ostatnú raticovú zver. Neprimerane ju vyrušujú, často ju duria neovládateľné poľovné psy, čím ju vyháňajú z prirodzených stanovíšť. Zver sa potom dlho spamätáva, čo spôsobuje stres a stratu energie. Jelenej zveri hrozí, že bude vytlačená do vzdialenejších revírov a nemusí sa vrátiť na svoje zimné stanovištia. Pre ochranu inej raticovej zveri je preto odporúčané plánovať menšie, efektívnejšie pohony a vyhýbať sa prepoľeniu celého revíru.
Správny manažment diviačej zveri zahŕňa aj to, aby sa vodiacej diviačici neodstreľoval kompletný prírastok. Je vhodné jej nechať niekoľko jedincov, ideálne samčieho pohlavia, aby sa mala o koho starať. V prípade vedúcej diviačice to pomáha udržať poriadok v jej čriede.
V oblasti Zemplína sa nachádza aj Zverník Kováčová, schválený v roku 2008 na chov danielej a muflónej zveri. Rozloha zvernice je 186 ha, z toho 146 ha tvorí les. Terén nie je náročný na chôdzu a poľovačku sprevádza poverený pracovník. Zloženie drevín je prevažne dub letný, zimný a červený. Populácia danielej zveri pochádza z Maďarska, Čiech a Slovenska. Pri poľovačke nie je výnimočné uloviť daniela s trofejou 5,5-6 kg, čo predstavuje 210-222 bodov.
V zvernike je umiestnených 6 pohodlných kazateľnicových posedov, 3 otvorené posedy pre lukostreľbu, 8 stromových posedov a 2 prízemné posedy. Loví sa prevažne postriežkou, zdatnejší poľovníci môžu loviť aj posliedkou. Úspešnosti poľovačky napomáha dostatočná sieť udržiavaných poľovníckych chodníkov a lesných ciest. Lovci s palnou zbraňou lovia do 80-120 m, lovci s lukom maximálne do 30 m, prevažne do 20 m.
Kŕmne miesta sú lokalizované tak, aby bola zver rozmiestnená po celej ploche zverníka. Pravidelný prísun kŕmenia zabezpečujú dve kŕmne linky a množstvo krmelísk a solísk. Predaj živej zveri zo zvernice spĺňa najprísnejšie kvalitatívne požiadavky.
