Najčastejšou obavou žien pred pôrodom zvyčajne býva práve obava z nedostatku materského mlieka. Mamičky zo všetkých strán počúvajú informácie o tom, ako sa niektorým kamarátkam, prípadne členkám rodiny netvorilo materské mlieko. Preto sa snažia na dojčenie pripraviť podľa rôznych rád, ktoré bývajú často nielen protichodné, ale aj v protiklade k informáciám, ktoré sme o dojčení získali štúdiom dojčenia a jeho princípov. Snáď v každom rodičovskom fóre nájdete dotazy na tému „podpora tvorby mlieka“. Rady v týchto fórach sú väčšinou buď na úrovni pomoc matka-matke, teda ,,mne zabralo‘‘, alebo sa používajú čiastkové informácie vytrhnuté z kontextu. Dojčenie je komplexná problematika a neexistuje nič, ako zázračná tabletka, ktorá pomôže vyriešiť všetky problémy. V prípade reálnych problémov s dojčením je potrebné obrátiť sa na certifikovanú poradkyňu pri dojčení (www.mamila.sk). Na to, aby bola podpora dojčenia účinná, potrebujeme najskôr pochopiť jednotlivé súvislosti, ktoré na jeho priebeh vplývajú.
Význam dojčenia pre dieťa aj matku
Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia trvania pre dieťa nenahraditeľný. Považovať kŕmenie dieťaťa umelým mliekom z fľaše za rovnocenné s dojčením je jedným z najväčších omylov v tejto téme. Samotné zloženie materského mlieka a umelého mlieka (to sa väčšinou vyrába z kravského mlieka) je neporovnateľné. Newman (2004) a stovky iných štúdií uvádzajú, že dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia. V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Jedným z faktorov, ktorý dieťaťu pomáha prekonať ochorenie, je tzv. laktoferín. Ten ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý majú dojčené deti možnosť bojovať voči patogénom a udržať si zdravie.
Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu.
Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi. Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou. Bábätká, ktoré dostávali materské mlieko, v porovnaní s bábätkami, ktoré dostávali umelú výživu, mali v bielej mozgovej hmote výrazne vyššie hladiny inozitolu a kreatínu. Ako vysvetľuje autorka štúdie, Katherine Ottolini:„Hladiny metabolitov sa zvyšujú počas rýchleho rastu mozgu bábätiek. Kreatín umožňuje recykláciu adenozíntrifosfátu, ktorý je zdrojom energie pre bunky. Vyššie hladiny tejto látky svedčia o rýchlejších zmenách a vyššej úrovni dozrievania buniek. Cholín zas pozorujeme pri obnove bunkových membrán, jeho hladina sa zvyšuje pri vytváraní nových buniek," hovorí doktorka Ottolini.
Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Metaanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %.
Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Spomenieme aspoň najvýznamnejšie z nich: výsledky štúdie z roku 2015 ukazujú, že matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili. Štúdia z roku 2018 skúmala vplyv dojčenia na depresiu žien v období po menopauze. Závery tejto štúdie ukazujú, že dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Táto štúdia priniesla dva závery: "Dojčenie menšieho počtu detí a celkovo kratšie obdobie dojčenia za život sa spájajú so zvýšeným rizikom depresie u žien v období po menopauze." Štúdia vedcov z Južnej Kórey, publikovaná v apríli 2020, ukazuje, že medzi ďalšie riziká nedojčenia pre matky je možné zaradiť aj vyššiu náchylnosť na vznik cukrovky po pôrode. Dojčenie totiž chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Dojčenie nielen zvyšuje ich počet, ale aj zlepšuje ich funkciu. Zároveň podľa ďalšej štúdie z roku 2017 vyplýva, že dojčenie dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.
Ako funguje tvorba materského mlieka
Ako prvé je potrebné si uvedomiť, že s materským mliekom prichádzate už do pôrodnice, nemusíte na jeho vytvorenie čakať. Mimoriadnu pozornosť v tomto kontexte je potrebné venovať aspektu, ktorého dôležitosť býva najviac prehliadaná, a tým je počiatočné materské mlieko - kolostrum. V skutočnosti sa toto materské mlieko tvorí už v 16. týždni tehotenstva a jeho tvorba pokračuje približne do prvých dvoch-troch dní po pôrode. Vo zvýšenej miere obsahuje obranné látky, a to najmä imunoglobulíny. Tieto pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu správnou mikroflórou, pomáha urýchliť vylučovanie smolky a je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie (novorodenecká žltačka).
Dojčenie je biologická funkcia tela, je to súhra biologických zákonitostí a ich rešpektovanie je mimoriadne dôležitou prevenciou proti problémom s dojčením. Medzi tieto zákonitosti patria:
- bezprostredná blízkosť matky a dieťatka kontaktom koža na kožu,
- možnosť prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka,
- dojčenie priamo z prsníka (bez mätúcich zásahov používaním umelých náhrad prsníka),
- časté a výdatné nočné dojčenie, a to už od prvých okamihov po narodení.
V prípade narušenia týchto procesov dochádza k problémom s dojčením.
Vnímaný nedostatok mlieka vs. reálna potreba podpory laktácie
Keďže v pôrodnici mamičky nie vždy dostanú správne informácie o dojčení, po príchode domov ich začne trápiť otázka: “Mám dostatok mlieka“? Dôvody vplývajúce na vznik tejto otázky a neistoty môžu byť rôzne. Najčastejšie sa stáva, že mamička nedokáže rozoznať, či bábätko naozaj pije, alebo len nenutritívne saje (dudluje). Rovnako často sa stáva, že bábätko v pôrodnici schudlo, a tak sa mamičky obávajú, či začne dobre priberať. Prípadne bábätko môže byť spavé, tzn. neprejavuje záujem o dojčenie, prisaje sa a hneď zaspí. Alebo môže nastať aj úplne opačná situácia, kedy bábätko vôbec nechce zaspať, je dlho hore a ťažko zaspáva.
Ďalšou skupinou sú bábätká, ktoré sa vôbec nechcú prisávať, prípadne sa prisajú a hneď sa „zošuchnú“ z prsníka (čo signalizuje, že v skutočnosti prisaté nie sú). Iným mamičkám sa stáva, že bábätko plače pri dojčení či medzi dojčeniami, v podstate stále. Táto situácia býva často nesprávne pripisovaná bolestiam bruška - vetríkom a podobne.
V poslednej kategórii, kedy matky majú obavy o dostatok mlieka, sú bábätká, ktoré sa často v noci, alebo aj cez deň budia. Síce zaspia, ale o pár minút sú opäť hore. Pri väčšine týchto situácií, ktoré sú často pre mamičku náročné, sa pridáva tlak okolia, ktoré automaticky pripisuje týmto prejavom ako hlavnú a častokrát aj jedinú príčinu nedostatok materského mlieka.
Ako teda rozlíšiť, kedy príčinou problémov je, alebo nie je nedostatok materského mlieka? Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť.
Čo však môžete urobiť už predtým je pozorovať pitie dieťatka. Medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka je viditeľný rozdiel. Ak bábätko pije a prehĺta, prejaví sa to tzv. „pauzou v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť. Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mliekadieťatko vypilo. Pri pozornom sledovaní pitia túto pauzu môžete sledovať, a tak zhodnotiť, či vaše dieťatko na prsníku pilo dostatočne, alebo nie.
Kedy je možné, že máte nedostatok mlieka
Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Takže nie každé dieťa, ktoré má prsník v ústach a robí sacie pohyby, reálne na prsníku aj pije. Preto je najdôležitejšie pozorovanie dojčenia. Tento spôsob zhodnotenia príjmu mlieka je smerodajnejší, ako váženie pred a po dojčení, obzvlášť v prvých dňoch po pôrode. Ak sledujeme, že bábätko saje, ale nepije, môžeme mu pomôcť vypiť viac mlieka pomocou stláčania prsníka. Ak už nepije ani so stláčaním, ponúknite dieťatku druhý prsník.
Niekedy sa stane, že po počiatočnom pokojnom období dojčenia a dobrého priberania príde po pár týždňoch, či po pár mesiacoch k zmene správania bábätka. Vtedy je možné všimnúť si jeden alebo viacero z týchto znakov, ktoré predstavujú situácie, kedy matka môže mať sekundárne zníženú tvorbu materského mlieka:
- bábätko už je dokrmované, alebo sa zistí, že nepriberá (to, že dieťa prestane priberať je jedným zo základných znakov problémov s dojčením, rovnako ako to, že je občasne dokrmované)
- bábätko začne tráviť čoraz kratšiu dobu pitím z prsníka, a zároveň po skončení dojčenia je nespokojné, prípadne sa dojčenie končí plačom
- bábätko sa pri dojčení vzpiera, hnevá, plače, začne otáčať hlavičku preč od prsníka, aj keď to predtým nerobilo, plače už aj pri prisávaní
- bábätko sa javí pokojné keď je položené na podložke, ale pri pokuse vziať ho na ruky a prisať sa, začne plakať a odtláčať sa
- bábätko sa viackrát za deň odmieta nadojčiť, hoci je hladné, celkovo odmieta dojčenie počas bdelosti, typicky sa dojčí lepšie v noci ako cez deň
- bábätko sa pri pokuse o prisatie prehýba do luku, odťahuje sa od prsníka, púšťa prsník po krátkej chvíli a nechce sa prisať na druhý prsník, aj keď evidentne nepilo dostatočne
- bábätko si radšej saje pästičku alebo prsty miesto prisávania na prsník
- dojčenie neprebieha často, medzi dojčeniami sú veľké rozostupy a bábätko nie je ochotné prisať sa ani keď je viditeľne hladné a nespokojné
- veľa času denne venujete vystihovaniu správneho okamihu aby sa vaše dieťatko prisalo, dojčenie je pre vás frustrujúce
- paradoxne môžete cítiť naliate prsia, môžete mať v prsníkoch hrčky a teda mať pocit, že mlieka máte dostatok. Naliate prsia však hovoria o tom, že bábätko mlieko nevypilo a toto sa hromadí v prsníkoch
Všetky tieto znaky by mali byť pre vás dôvodom na kontaktovanie poradkyne pri dojčení a riešenie začínajúcich problémov s dojčením.
Kedy sa pravdepodobne obávate zbytočne
Ak bábätko získava dostatok mlieka, materské mlieko pokrýva všetky jeho výživové potreby a nie je potrebné ho dokrmovať. V prípade, že máte problém rozlíšiť, kedy bábätko pije a kedy saje bez pitia, pomôže vám v tom poradkyňa pri dojčení, ktorá pri osobnom stretnutí vie ukázať mamičke prehĺtanie dieťatka. Niekedy sa stáva, že mamičky uvažujú o tom, či je tvorba mlieka dostatočná na základe rôznych príznakov, ktoré nemusia znamenať, že sa niečo s tvorbou mlieka deje. Napríklad často sa mamičky vo veku 2 mesiacov bábätka znepokojujú preto, že prestávajú pociťovať naliatie prsníkov medzi dojčeniami, prípadne preto, že nie sú schopné odsať alebo odstriekať po dojčení mlieko, alebo ich bábätko býva nespokojné a uplakané, najmä večer. Za predpokladu, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav.
Preplnené prsia nie sú ideálom dobrého dojčenia, skôr naopak. Tvrdé prsia totiž znamenajú prílišné naliatie prsníkov, a to sa postupom času mení, takže matky, ktoré bez problémov dlhodobo dojčia, majú normálne mäkké prsníky. Niekedy sa totiž aj úspešne dojčiace matky obávajú straty mlieka, i keď to nemusí byť podložené, pretože je úplne reálne dojčiť dlhú dobu tak, že tvorba materského mlieka je bezproblémová.
Možné príčiny nedostatočnej tvorby materského mlieka
Prvou a najčastejšou príčinou, ktorá spôsobuje, že tvorba materského mlieka je nedostatočná, je nesprávny začiatok dojčenia, a potom nasledujú nesprávne kroky v starostlivosti o dieťa a matku. Zdravotné ťažkosti, ako napríklad hormonálna nerovnováha (napr. syndróm polycistických ovárií, problémy so štítnou žľazou), či iné hormonálne poruchy, môžu tiež ovplyvniť tvorbu mlieka. V niektorých prípadoch môže byť príčinou aj geneticky podmienená neschopnosť tvorby mlieka, ktorá sa vyskytuje u veľmi malého percenta žien (1-2 z 10 000 matiek).
Ďalšími faktormi, ktoré môžu viesť k zníženiu produkcie mlieka, sú:
- Podanie umelého mlieka alebo iných tekutín z fľaše, čo vedie k zníženiu frekvencie dojčenia.
- Snaha naučiť dieťa prespať celú noc bez dojčenia, čo obmedzuje stimuláciu tvorby mlieka.
- Užívanie niektorých liekov, vrátane antikoncepcie, môže tiež ovplyvniť laktáciu.
- Nedostatočné vyprázdňovanie prsníkov, či už kvôli zlému prisatiu dieťaťa, alebo kvôli obmedzenému dojčeniu.
Ako podporiť tvorbu materského mlieka
Na podporu tvorby mlieka je v prvom rade najlepší kontakt mamičky a dieťatka „koža na kožu“. No ak sa to z nejakých dôvodov nepodarí, treba začať čo najskôr, ako je to možné. Dôležité je dôverovať sebe a vlastnému telu, mať skúsenú kamarátku alebo laktačnú poradkyňu „na telefóne“ a nenechať sa odradiť. Tvorba mlieka je závislá na dopyte. Tým, že dieťatko prikladáte na kožu a k prsníku, vaše telo dostáva informáciu, že je potrebné tvorbu spustiť.
Praktické tipy na zvýšenie produkcie mlieka:
- Prikladať, prikladať, prikladať - čím viac bábätko prikladáte, čím viac pije a prsníky vyprázdňuje, tým viac mlieka sa bude tvoriť. Môžete aj vymeniť strany a v rámci jedného dojčenia ponúknuť oba prsníky.
- Správna technika dojčenia: Skontrolujte, či vaše dieťa správne prikladáte k prsníku. Dôležité je správne prisatie bábätka na prsník, aby uchopilo ústami čo najväčšiu časť dvorca. Brada má byť zaborená v prsníku a nos dieťaťa má byť voľný.
- Hydratácia: Voda, voda a zase voda. Ak chcete podporiť laktáciu, je dôležité, aby ste boli dostatočne hydratovaná. Dodržiavajte normálny pitný režim a počas dňa vypite cca 2 litre tekutín.
- Strava: Čo jete, môže tiež ovplyvniť produkciu mlieka. Zahrňte do svojho jedálnička potraviny bohaté na vitamíny a minerály.
- Časté dojčenie: Vaše telo funguje na báze dopytu a ponuky. Čím častejšie dojčíte, tým viac mlieka vaše mliečne žľazy vyprodukujú. Ak sa vám zdá, že vaša produkcia klesá, skúste zvýšiť frekvenciu dojčenia.
- Odsávanie mlieka: Medzi dojčeniami mlieko odsávajte. Dvojfázová elektrická odsávačka s iniciačnou technológiou môže byť účinná. Snažte sa odčerpávať mlieko 8 až 12 krát denne, vrátane jedného nočného odsávania.
- Technika "hands-on pumping": Táto technika zahŕňa stláčanie prsníka počas odsávania, čo môže zvýšiť množstvo odsatého mlieka.
Potraviny a bylinky na podporu laktácie
Existuje mnoho potravín a bylín, ktoré sú tradične spájané s podporou tvorby materského mlieka. Je však dôležité poznamenať, že ich účinok môže byť individuálny a nie sú náhradou za správnu techniku dojčenia a dostatočnú stimuláciu.
Potraviny podporujúce laktáciu:
- Ovsené vločky: Sú bohaté na železo a vlákninu, ktoré sú dôležité pre celkové zdravie a môžu pomôcť pri tvorbe mlieka.
- Červená repa: Obsahuje živiny, ktoré môžu podporiť laktáciu.
- Melón: Vďaka vysokému obsahu vody pomáha udržiavať hydratáciu, ktorá je kľúčová pri dojčení.
- Hnedá ryža a zelenina (napr. špargľa): Celozrnné výrobky sú bohaté na beta-glukán, ktorý môže podporiť produkciu prolaktínu.
- Cícer a špenát: Cícer je bohatý na bielkoviny a vlákninu, zatiaľ čo špenát obsahuje dôležité vitamíny a minerály.
- Smoothie z ovocia a zeleniny (čučoriedky, banány, špenát, ovsené vločky): Kombinácia týchto surovín poskytuje antioxidanty a ďalšie živiny.
- Fenikel: Obsahuje rastlinné estrogény, ktoré môžu pomôcť pri tvorbe mlieka.
- Marhule: Sú bohaté na vlákninu a vápnik.
- Losos a iné mastné ryby: Obsahujú DHA, vitamíny a omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú prospešné pre matku aj dieťa.
- Sladké zemiaky: Poskytujú komplexné sacharidy pre energiu a sú zdrojom draslíka a vitamínov.
Bylinky na podporu laktácie:
- Senovka grécka (fenugreek): Jedna z najčastejšie používaných bylín na podporu laktácie. Obsahuje fytoestrogény.
- Benedikt lekársky (blessed thistle): Často sa kombinuje so senovkou a tradične sa používa na podporu dojčenia.
- Jastrabina lekárska: Zvyšuje tvorbu mlieka a môže pomôcť pri upchatých mliekovodoch.
- Rasca, fenikel, aníz: Tieto bylinky sa často nachádzajú v čajoch pre dojčiace matky a môžu mať aj pozitívny vplyv na trávenie dieťaťa.
Upozornenie: Pred užívaním akýchkoľvek bylín alebo výživových doplnkov sa poraďte so svojím lekárom alebo certifikovanou poradkyňou pri dojčení, najmä ak ste tehotná, dojčíte alebo užívate iné lieky. Niektoré byliny, ako napríklad senovka grécka, sa počas tehotenstva neodporúčajú kvôli riziku stimulácie sťahov maternice.
Homeopatická podpora laktácie
V niektorých prípadoch môže byť zvážená aj homeopatická podpora tvorby materského mlieka. Ricinus communis 5CH je homeopatickým liekom, ktorý sa niekedy odporúča pri nedostatočnej tvorbe mlieka. Je dôležité dodržiavať pokyny pre jeho užívanie, ako napríklad nepiť kávu alebo nepoužívať zubné pasty s obsahom mentolu.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia alebo máte obavy o dostatok materského mlieka, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení. Tieto odborníčky vám poskytnú individuálnu podporu, zhodnotia priebeh dojčenia, ukážu vám správnu techniku a pomôžu vám nájsť riešenia pre vaše konkrétne problémy.
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa nemá dostatok mlieka (nedostatočné priberanie na váhe, málo mokrých a pokakaných plienok, príznaky dehydratácie), alebo ak máte iné zdravotné obavy, neváhajte kontaktovať svojho lekára.