Tvorba Jozefa Gregora Tajovského, ktorý sa radí do druhej vlny slovenského realizmu, predstavuje presvedčivé začlenenie slovenskej literatúry do stredoeurópskeho literárneho kontextu. Predstavitelia tohto obdobia sa vyznačovali detailnejším vnímaním sveta a spoločenských problémov, pričom obľúbeným žánrom sa stala črta, umožňujúca priblížiť sa k príbehom obyčajných „malých“ ľudí.
Tajovského črty často zobrazujú drsný a neutešený život dedinských ľudí, skúšaných utrpením a biedou. Náznaky psychologických prvkov možno vidieť najmä v diele Maco Mlieč, kde je hlavná postava zobrazená bez schopnosti sebaidentifikácie, v stave, ktorý si ani sama neuvedomuje a necíti potrebu na svojom živote niečo meniť.
V diele Mamka Pôstková, ktoré sa žánrovo radí k poviedkam, sa autor skôr prikláňa k óde na prostý, no ušľachtilý život. Poukazuje na nevysvetliteľné životné problémy mamky Pôstkovej, ktorá nikdy nikomu neublížila a žila vždy čestne. Jej smutný osud tak nemá žiadne pochopiteľné príčiny.
Poviedka Horký chlieb zase poukazuje na hĺbku materinského citu, bolestne skúšaného ťažkým životom vdovy, ktorá musí pracovať dni a noci, aby uživila svoje deti. Ani v tomto prípade autor nemá potrebu dávať rady či ponaučenia, iba zobrazuje tento ľudský údel.
Pri príležitosti 150. výročia narodenia J. G. Tajovského, nosnou témou jeho prozaickej časti sú obetavé matky, ktoré urobia pre svoje deti aj nemožné. Tieto postavy v prózach Mamka Pôstková a Horký chlieb stoja v kontraste s mentálne jednoduchým človekom, ktorý takúto pomocnú ruku od mladosti nemal, ako je to v poviedke Maco Mlieč.
Ďalším dôležitým rozmerom autorovej tvorby je prostota a jednoduchosť jeho hrdinov. Títo ľudia sa nesťažujú na svoju chudobu, ale naopak, sú príkladom skromnosti, poctivosti a pracovitosti. Svedčia o tom, s akou vytrvalosťou a odhodlaním naši predkovia dokázali žiť v neľahkých podmienkach minulosti.
Mamka Pôstková prichádza do banky. Rozprávač, bankový úradník, sa jej pýta, čo si žiada. Mamka hanblivo odvetí, že zmenku na tri koruny. Bankového úradníka Mamka Pôstková zaujala a rozhodol sa pátrať po jej minulosti. Zistil však, že to nebude také jednoduché, pretože bežní ľudia si na iných bežných ľudí príliš nepamätajú.
Dozvedáme sa však, že Mamka mala lenivého alkoholika za manžela a s ním jedno dieťa. Zárobok z pečenia chleba míňala na starostlivosť o nich, neskôr prispievala aj na synovu rodinu. Ten sa neskôr tiež stal alkoholikom a na otcovom pohrebe svoju matku urazil.
Odsťahovala sa a začala bývať samostatne. Žila skromne, opäť piekla chlieb. Keď jej klesli zisky, zamestnala sa v repe. Zarobila slušné peniaze, obral ju však o ne gazda. Neminulo ju ani ďalšie nešťastie, keď v zime spadla z rebríka, zlomila si ruku a znemožnila si tým piecť chlieb.
Richtár sa nad ňou zmiloval a poslal ju do búdy postavenej pre prípad cholery, kde sa o ňu starala hrobárova žena. Keď sa to dopočul jej syn, prišiel si po ňu a presťahoval ju k sebe.
Mamka Pôstková nechcela byť synovi a jeho žene na príťaž, preto rozpredávala svoj skromný majetok. Keď už nemala nič, opäť išla pracovať do repy.
Keďže svoju perinu predala, poprosila o jednu v banke. Jednu jej aj dali. Neskoršie sa však ukázalo, že mala v banke uložené aj vlastné peniaze, ktoré jej umožnili pokračovať v živote.
„Do banky pomaly otvárali sa ťažké dvere; ako keby sa dieťa bolo borilo s nimi. Podobne ťažko, dva razy sa v nich otočiac, vošla plachtičkou prihodená žena.“
„Ej, čo si tam zarobím, tie by som si chcela odložiť na pohreb.“
J. G. Tajovský - Mamka Pôstková (audiokniha SK)
Tvorba J. G. Tajovského sa zaraďuje do II. vlny slovenského realizmu. Predstavitelia tohto obdobia sa zaslúžili o presvedčivé začlenenie slovenskej literatúry do stredoeurópskeho literárneho kontextu. Ich videnie sveta a spoločenských problémov stáva zmenšeným a vníma sa detailnejšie. Vďaka tomu je obľúbeným žánrom črta, ktorá umožňuje priblížiť sa k príbehom obyčajných "malých" ľudí zblízka. Tajovského črty sa vyznačujú obrazom škaredého, neutešeného života dedinských ľudí skúšaných utrpením a biedou. Náznaky psychologických prvkov možno vidieť najmä v črte Maco Mlieč. Hlavná postava je zobrazená bez schopnosti sebaidentifikácie, nachádza sa v rozpoložení, ktoré si ani sama neuvedomuje a necíti tak potrebu na svojom živote niečo meniť. Mamka Pôstková sa žánrovo radí k poviedkam, v skutočnosti by sa však dalo hovoriť o óde na prostý, ale ušľachtilý život. Autor poukazuje na nevysvetliteľnosť životných problémov mamky Pôstkovej, ktorá nikdy nikomu neublížila, žila vždy čestne a jej smutný osud tak nemá žiadne pochopiteľné príčiny. Poviedka Horký chlieb poukazuje na hĺbku materinského citu bolestne skúšaného ťažkým životom vdovy, ktorá musí pracovať dni a noci, aby uživila svoje deti. Ani v tomto prípade autor nemá potrebu dávať rady či ponaučenia, iba zobrazuje tento ľudský údel. Pri príležitosti 150. výročia narodenia J. G. Nosnou témou prozaickej časti sú obetavé matky, ktoré urobia pre svoje deti aj nemožné v prózach Mamka Pôstková a Horký chlieb v kontraste s mentálne jednoduchým človekom, ktorý takúto pomocnú ruku od mladosti nemal v poviedke Maco Mlieč. Ďalším rozmerom výberu je prostota a jednoduchosť autorových hrdinov, ktorí nereptajú na svoju chudobu, ale, naopak, sú príkladom skromnosti, poctivosti a pracovitosti, s akou vedeli naši predkovia žiť v neľahkých podmienkach minulosti.
