Margita Figuli, jedna z najvýznamnejších postáv slovenskej literatúry, zanechala nezmazateľnú stopu svojou tvorbou. Jej dielo Tri gaštanové kone, ktoré oslavuje už 85 rokov od svojho prvého vydania, nie je len klenotom lyrizovanej prózy, ale patrí k základným dielam celej slovenskej literatúry.
Spisovateľka Margita Figuli sa narodila 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne. Jej rodný dom, označený pamätnou tabuľou a s pamätnou izbou, sa zachoval dodnes. Tento dom stojí neďaleko pomníka venovaného Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi, čím symbolicky spája dvoch literárnych velikánov.
Figuli navštevovala ľudovú školu v rodisku, gymnázium v Dolnom Kubíne a maturovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici. Po štúdiách odišla do Bratislavy, kde pracovala ako anglická korešpondentka v Tatra Banke. V roku 1941 ju prepustili po vydaní jej protivojnovej novely Olovený vták. Vojnové roky strávila opäť vo Vyšnom Kubíne, kde sa naplno venovala literárnej činnosti.
Literárnu dráhu začala v časopisoch ako Živena, Slovenské pohľady a Elán. Knižne debutovala v roku 1936 bibliofíliou poviedky Uzlík tepla s ilustráciami Kolomana Sokola. O rok neskôr vydala zbierku poviedok Pokušenie. Na literárnej scéne sa definitívne presadila v roku 1940 svojím najznámejším dielom Tri gaštanové kone.
Táto lyrická ľúbostná novela sa stala predlohou pre televízny film z roku 1966, v ktorom si hlavné úlohy zahrali Marta Terenová a Michal Dočolomanský. Po ďalšom bibliofilskom vydaní, tentoraz poviedky Tri noci a tri sny ilustrovanej Ľudovítom Fullom, vydala Margita Figuli v roku 1946 rozsiahly historický román Babylon. Román Babylon, ktorého dej sa odohráva v posledných rokoch existencie starovekej Novobabylonskej ríše, je nielen historickým dielom, ale aj alegóriou totality, či už fašisticko-nacistickej alebo akejkoľvek inej.
Po roku 1948 upadlo dielo Margity Figuli do nemilosti totalitného režimu. Spisovateľka bola nútená odmlčať sa až do roku 1956, kedy vydala autobiografický román Mladosť. Autobiografický charakter nesie aj jej memoárová esejistická próza Ariadnina niť. Posledným prozaickým dielom Margity Figuli bol román Víchor v nás, ktorý sa zaoberá životom v ženskom kolektíve fabriky na Orave a je v značnej miere poplatný dobe svojho vzniku. Okrem prózy sa venovala aj písaniu hier pre rozhlas (napr. Sen o živote), libreta k baletu Rytierska balada či veršovanej Balade o Jurovi Jánošíkovi. Prekladala tiež z češtiny.
Margita Figuli zomrela 27. marca 1995. Jej diela ako Tri gaštanové kone, Drak sa vracia a Dáma tvoria základ edičného radu, ktorý vydavateľstvo Ikar vydalo v rámci edície Zlatým písmom, s cieľom sprístupniť kvalitnú slovenskú literatúru minulého storočia širšej verejnosti. Prvým titulom tejto edície boli práve Tri gaštanové kone, ktoré sú považované za najčítanejšie dielo slovenskej literatúry a nevyhnutnú súčasť knižnice každého študenta.
Nová novela Tri gaštanové kone predstavuje malú ľúbostnú drámu, v ktorej sa odohráva súboj o lásku Magdalény medzi dvoma mužmi. Netypickým, no významným prvkom je sociálny problém, ktorý spočíva v majetkových rozdieloch medzi postavami (boháč Zápotočný, chudobný Peter, Magdalénini rodičia krčmári). Postavy sú pevne zakotvené vo svojom prostredí, s výnimkou Petra, ktorý ako kupec dreva nie je viazaný na jedno miesto a je symbolom slobodného ducha.
V centre pozornosti novely je psychológia postáv. Láska je vykreslená v dvoch podobách: Janova láska je náruživá, vedúca až k zločinu, zatiaľ čo Petrovou láskou k Magdaléne je etická, riadiaca sa mravnými zásadami a ochotou obetovať vlastné potreby.
Dielo sa skladá z 32 kapitol bez názvov, ktoré sa často začínajú opisom prírody alebo situácie, pričom niektoré začínajú in medias res. Dejová línia je priama a rozprávanie je vedené v prvej osobe, rozprávačom je Peter. V texte sa nachádzajú aj úvahové časti, ktoré zobrazujú Petrovu nekonečnú lásku k Magdaléne a jeho predstavy o budúcnosti.
Postavy a ich motívy
Magdaléna, dcéra krčmárov, je ideálom milujúcej ženy - čistá, nevinná, nežná a citlivá. Túži po skutočnej láske a miluje Petra, no kvôli okolnostiam sa jej život stáva trápením. Je pasívna, v tichosti znáša utrpenie, ale napriek tomu si pamätá Petra ako dobrosrdečného človeka a je ochotná čakať na jeho návrat.
Peter, kupec dreva a sirota, je stelesnením čistej, úprimnej a bezhraničnej lásky. Je odhodlaný prekonať všetky prekážky, aby získal svoju milovanú, a neúnavne pracuje na splnení sľubov.
Jano Zápotočný, prvý gazda v Leštinách, je krutý, surový a bohatý pašerák koní. Jeho láska k Magdaléne je náruživá, až zvieracia, čo ho vedie k násiliu a zločinu. Jeho správanie, vrátane týrania koní, sa mu napokon vypomstí.
Symbolika a štýl
Novela Tri gaštanové kone je bohatá na symboliku, pričom magické číslo tri sa opakuje v rôznych prvkoch deja: tri hlavné postavy, tri gaštanové kone, tri úlohy pre Petra, tri stretnutia Petra a Magdalény, tri záchrany Magdalény. Zvieratá tiež zohrávajú významnú úlohu v deji.
Štýl diela je charakteristický vznešeným biblickým jazykom, lyrickým pátosom, rytmickým frázovaním vety, syntaktickým paralelizmom a bohatým výskytom básnických trópov. Dielo bolo po svojom vydaní v roku 1940 považované za etalón lyrizovanej prózy, pričom bolo vnímané ako príbeh o veľkej čistej láske a ľudských vzťahoch s prírodnou čírosťou.
Po roku 1948, s nástupom komunistickej totality, sa však nad dielom objavili rozpaky. Autorka sa pokúsila rozptýliť ich odstránením rámcujúcich častí z textu, čím však čiastočne znížila jeho pôvodnú mýtickú a transcendentálnu perspektívu.