Amygdalín, známy aj ako vitamín B17 alebo Laetril, je zlúčenina, ktorá sa prirodzene vyskytuje v mnohých rastlinách, najmä v jadierkach marhúľ, sliviek a jabĺk, ako aj v mandliach. V minulosti sa mu pripisovali najmä potenciálne účinky v boji proti rakovine, avšak vedecké dôkazy na podporu týchto tvrdení sú obmedzené a jeho užívanie je spojené s určitými rizikami.
Amygdalín je chemický glykozid. V tele sa pomocou enzýmov a iných metabolických procesov premieňa na ďalšie látky, z ktorých najdôležitejšou je kyanovodík. Kyanovodík je vo vysokých dávkach pre telo toxický a jeho predávkovanie môže viesť k vážnym zdravotným problémom, dokonca až k smrti.
"Vitamín" B17: Mýtus a realita
Amygdalínu sa často hovorí vitamín B17, čo je však len obchodný názov. Samotný amygdalín nespĺňa kritériá na to, aby bol klasifikovaný ako vitamín, pretože jeho preukázateľne priaznivé účinky na organizmus a škodlivosť jeho nedostatku neboli vedecky potvrdené. Označenie "vitamín" malo poukazovať na jeho údajné zázračné pozitívne účinky, ako je detoxikácia organizmu a zvýšenie energie.
Označenie Laetril sa používa pre zlúčeninu veľmi podobnú amygdalínu, ktorá sa vyrába čiastočne synteticky. V Spojených štátoch aj v Európe je Laetril zakázaný kvôli potenciálnej toxicite. V Mexiku sa však naďalej podáva ako alternatívny liek na rakovinu.
Amygdalín v histórii a výskume
Amygdalín bol syntetizovaný v roku 1837 a od polovice 19. storočia sa lekári snažili využiť jeho potenciál v liečbe nádorových ochorení. Popularitu získal najmä vďaka Ernestovi Theodorovi Krebs, ktorý z neho extrahoval látku nazvanú Laetril a v roku 1961 si ju nechal patentovať. Dlhé roky sa potom šírilo presvedčenie, že vitamín B17 má zázračné účinky a lieči rakovinu. V 70. rokoch 20. storočia bol Laetril ako liek proti rakovine veľmi populárny, pričom v USA bolo podľa záznamov liečených viac ako 70 000 ľudí.
Objavili sa teórie, že amygdalín premenený v tele na kyanid cielene vyhľadáva a ničí rakovinové bunky, zatiaľ čo zdravé bunky necháva nedotknuté. Napriek mnohým presvedčeniam však neexistuje žiadny vedecky doložený prípad, ktorý by potvrdil, že amygdalín sám o sebe premohol rakovinu. Najnovšie štúdie, vrátane súbornej štúdie Cochranovej knižnice z roku 2015, zhodne uvádzajú, že neexistujú žiadne vedecké dôkazy o účinnosti Laetrilu pri liečbe rakoviny alebo akéhokoľvek iného ochorenia. Naopak, niektorí ľudia zomreli na následky nadmernej konzumácie amygdalínu.
Príbehy z kmeňa Hunza a inšpirácia z prírody
Častým argumentom priaznivcov amygdalínovej liečby sú príklady dlhovekosti obyvateľov kmeňa Hunza žijúceho v Pakistane. Títo ľudia sa dožívajú vysokého veku a u nich nebol zaznamenaný žiadny prípad rakoviny. Ich strava je bohatá na marhule, ktoré konzumujú aj s ich jadierkami. Táto skutočnosť podporovala teóriu o účinkoch amygdalínu. Niektoré laboratórne štúdie naznačili pozitívne účinky kyanovodíka alebo benzaldehydu (ktoré sa z amygdalínu v tele uvoľňujú) na tráviaci systém a analgetické účinky, avšak žiadna štúdia na ľuďoch tieto zistenia nepotvrdila.
Okrem marhúľ sa amygdalín nachádza aj v jadierkach jabĺk. Z jedného gramu jablčných semienok sa môže uvoľniť až 0,6 miligramu kyanidu. Na privodenie akútnej otravy kyanidom by ste museli zjesť a rozhrýzť približne 83 až 500 jadierok, v závislosti od odrody. Zjesť jedno alebo dva jadrovníky vám nijako neublíži.
Odporúčané dávkovanie a riziká
Neškodná dávka amygdalínu z prírodných zdrojov závisí od viacerých faktorov. Smrteľná dávka kyanidu sa pohybuje okolo 0,5-3,5 mg na kilogram telesnej hmotnosti, avšak presné stanovenie dávkovania je komplikované kvôli individuálnemu metabolizmu a ťažkostiam s odhadom množstva uvoľneného kyanidu.
Marhuľové jadrá
Existujú dva druhy marhuľových jadier: horké a sladké.
- Horké jadrá: Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) odporúča dospelým konzumovať maximálne 3 malé horké marhuľové jadrá denne. Deti, tehotné a dojčiace ženy by sa ich konzumácii mali úplne vyhnúť.
- Sladké jadrá: Majú nižšiu koncentráciu amygdalínu a v malom množstve sú vhodné na konzumáciu. Odporúčaná denná dávka je 5 až 10 kusov, s možnou individuálnou variabilitou.
Jadierka by sa mali konzumovať spolu so sušenými marhuľami, papájou alebo ananásom, pretože enzýmy obsiahnuté v tomto ovocí pozitívne ovplyvňujú metabolizmus amygdalínu. Odporúča sa nekonzumovať jadrá priamo zo stromu, ale skôr sušené plody.
Mandle
Podobne ako pri marhuliach, aj mandle sa delia na horké a sladké.
- Horké mandle: Obsahujú okolo 5 % amygdalínu, preto sa neodporúča konzumovať viac ako 3-5 jadier denne.
- Sladké mandle: Majú len 0,1 % amygdalínu a spĺňajú požadované normy, preto ich môžete jesť bez obáv.
Z bezpečnostných dôvodov sa dospelým osobám s telesnou hmotnosťou nad 60 kg odporúča užívať maximálne 1-2 horké marhuľové jadrá denne. U osôb s nižšou hmotnosťou je potrebné dávku úmerne znížiť. Maximálny denný príjem podľa EÚ sú 2 marhuľové jadrá, pričom prekročenie tohto limitu môže viesť k otrave kyanidom.
Upozornenie: Tento produkt je registrovaný ako doplnok stravy. Nemá schválené liečivé účinky a nejedná sa o liek. Nie je určené ako náhrada pestrej stravy. Neprekračujte odporúčané dávkovanie. Ukladajte mimo dosahu detí.
Potenciálne nežiaduce účinky
Samotný amygdalín má vo vyšších dávkach na telo nežiaduce účinky. Môže dôjsť ku kŕčom, horúčkam, bolestiam hlavy, hnačke, vracaniu, poškodeniu pečene a nervového systému. Pri predávkovaní dochádza k smrti.
Selén detoxikuje pečeň – a dokáže oveľa viac!
Marhuľové jadrá majú potenciál na alergické reakcie. Ak sa alergia prejaví, je potrebné dávkovanie znížiť alebo úplne vyradiť.
Ak máte problém s hrýzením jadierok alebo ich horkastou chuťou, môžete ich pomlieť na jemný prášok a pridávať do smoothie, jogurtu alebo zdravého nápoja.
tags: #marhulove #jadierka #davkovanie