Obec Veľká Suchá má bohatú históriu, ktorá siaha hlboko do minulosti. Počas svojej existencie prešla mnohými zmenami a vývojovými etapami, ktoré formovali jej súčasnú podobu. Táto obec, spolu so susednou obcou Pondelok, bola odpradávna spájaná spoločnou históriou a kultúrou.
Prvá písomná zmienka o obci Veľká Suchá pochádza z roku 1280. V minulosti bola obec známa aj pod názvom Szuha patak a Szuha vqld, čo naznačuje jej spojenie s okolitou prírodou a pôdou.
Správne a cirkevné usporiadanie
Obec mala v minulosti vlastný miestny národný výbor. V období pred rokom 1945 boli obe obce, Veľká Suchá a Pondelok, pod jednou cirkevnou správou. Prvým riaditeľom školy sa stal Ján Škrabák. Po oslobodení v roku 1945 nastalo obdobie nových, spravodlivejších medziľudských vzťahov a mládeži sa naskytli nové možnosti pre odborný a politický rast.
Zemepáni a ich vplyv
V minulosti vládli nad obcou Veľká Suchá a okolitými osadami zemepánske rody ako Jákoffy, Jánoky, Jakab, Nolten, Otrokóczi, Tqrqk a Kovács. Rodina Jakoffy mala svoje korene v dvanástom storočí. Rodokmeň tejto rodiny siaha až k Jánovi Jakoffymu, ktorý žil na konci XII. storočia. Posledným mužským potomkom tejto rodiny bol František Jakoffy, kapitán Muránskeho hradu, ktorý zomrel v roku 1639.
Rodina Jánoky de Jánok et Nagyszuha pochádzala z pokolenia Hont-Pazman. Demetrius, člen tejto rodiny, bol v roku 1391 vesešprímskym biskupom. Ladislav bol v roku 1347 prepoštom, Michal a Gašpar pôsobili v Uhorských Zalužanoch a Vaškovom v Malohonte.
Poslednými zemepánskymi rodinami na Suchej boli Jakabovci, Noltenovci a Kovácsovci. Jakabovci vymreli bez potomkov. Posledný potomok rodiny Nolten sa oženil do rodiny Kovácsovcov. Mal jedného syna, ktorý zomrel v mladosti. Po ich smrti bola časť majetku odkúpená Jánom Cíperom, ktorý prišiel bývať zo Súšian.
Pôvod názvu obce
Pôvod názvu obce Veľká Suchá je spojený s okolitou prírodou. V starých cirkevných listinách z roku 1280 sa obec spomína ako Szuha patak a Szuha vqld. Názov pravdepodobne vznikol z maďarského slova "száraz", čo znamená suchý, a odkazuje na charakter pôdy v okolí obce.
Zakladanie a rozvoj obce
Obec Veľká Suchá vznikla pravdepodobne zo zemianskej osady. Jej prvé sídlisko bolo v priestoroch dnešnej parcely Kopánca. Postupne sa obec rozrástla južným smerom do priestorov parcely Gašparka. V minulosti sa v obci poriadali jarmoky a remeselníci mali vyhradené svoje miesta.
V minulosti bola hygiena, bytová a kultúrna úroveň poddaného ľudu veľmi biedna. Ľudia si pomáhali, ako vedeli, často pomocou byliniek alebo šarlatánstva. V obci sa vyskytli tri hromadné epidémie: mor v roku 1708, cholera v roku 1824 a ďalšia cholera v roku 1873, ktorá zasiahla aj obec Pondelok.
Požiare a ich následky
Ďalšou pohromou, ktorá postihla obec, boli požiare. V minulosti boli príbytky a hospodárske staviská postavené z dreva, pokryté slamou alebo drevenou šindľou, čo uľahčovalo šírenie ohňa. Veľký požiar vypukol vo Veľkej Suchej 24. júna 1795, keď vyhorela celá obec. Dňa 27. apríla 1811 vypukol požiar v Pondelku, ktorý spôsobili deti hrajúce sa s ohňom. Tento požiar zničil 20 domov. V rokoch 1838 a 1839 bola zaznamenaná séria požiarov v oboch obciach, ktoré boli spôsobené z pomsty alebo závisti, prípadne potulnými cigánmi.
V jednom cirkevnom zázname z roku 1595 sa spomína veľkosuchánska evanjelická cirkev a jej farár Vavrinec Lošán. V roku 1629 sa spomína návrat k katolíckej viere v okolitých obciach. Od roku 1630 sa Pondelok stal farnosťou evanjelickej cirkvi.
Husiti a ich vplyv
V 15. storočí prišli na Slovensko husiti, ktorí sa pravdepodobne zdržiavali aj v okolí obce. Existuje domnienka, že na kopci hrádku mali svoju pozorovateľňu. Toto miesto poskytovalo dobrý výhľad na okolie a kontrolu nad dôležitou cestou z Novohradu do Gemera.
Jazykové a etnické zvláštnosti
V minulosti mala obec svoje jazykové a etnické zvláštnosti. Ypsilon v niektorých slovách a koncovkách sa vyslovoval ako "e". Napríklad: ryby: re-be, ženy: že-ne, keby: ko-be. Tieto jazykové javy sú predmetom záujmu jazykovedcov.
Poľnohospodárstvo a chov dobytka
Pôda v obci bola prevažne kopcovitá. Pestovali sa tu obilniny, ovos, zemiaky, kukurica, krmná repa a tekvice. Z technických plodín sa pestovalo konope a ľan. Konope sa spracúvalo domácim spôsobom. Chov dobytka mal tiež svoje tradície. Chovali sa kone, jalovice, voly a kravy, ktoré sa dovážali aj zo Zadunajska. Majetnejší chovali aj ovce. Dobytok a ovce pásli buď samostatne, alebo ich pásli pastieri.
Tradičné remeslá a výroba
V obci sa tradične zaoberali lámaním a dolovaním kameňa. V minulosti sa tu nachádzali aj bane na vápenec. V obci sa vyrábali aj hlinené nádoby, ako napríklad hrnce, pekáče a hlavienky, ktoré slúžili na uskladnenie zrna, vodu, víno a bryndzu. Zaujímavosťou je výroba uterákov, ktoré tkali cigánky.
V obci bola aj výroba keramických kachlí. V roku 1769 si zemepán Roth z Pondelka povolal majstrov z Moravy. V roku 1908 bola postavená továreň na výrobu škridlíc a žľabov.
Výstavba a zmeny v obci
Obec Veľká Suchá pôvodne ležala v priestoroch parcely Gašparka a Pondelok v priestoroch Baláža-Kopanice. Časté požiare a nedostatok vody viedli k presídleniu obyvateľov. Po požiari v roku 1838 sa obyvatelia začali sťahovať a stavať si murované domy. Povolávali majstrov na výstavbu aj z Liptova, kde ovládali murovanie kameňom.
V obci žili najmä rodiny Kojnokovcov, Talánovcov, Perčešovcov a Némethovcov. V prvej polovici 19. storočia sa do Veľkej Suchej prisťahovali aj rodiny ako Uhríkovci z Trhanovej.
Obdobie národnostného útlaku
Po roku 1900 prinieslo obdobie silnej maďarizácie mnohé skúsenosti. V školách sa nesmelo používať materinský jazyk ani v súkromnom rozhovore. V roku 1907 boli vydané Appónyiho školské zákony. Napriek tomu sa niektoré tradície zachovali až dodnes. V tomto období sa pridružili nezamestnanosť, bieda, hlad a choroby.
Tradície a hodnoty Veľkej noci
Dejiny obce Veľká Suchá sú svedectvom o živote, práci a odolnosti jej obyvateľov v priebehu stáročí.