Mozog je záhadný a najmenej preskúmaný orgán ľudského tela. Je najzložitejším orgánom, aký sme kedy poznali. Trvalo však niekoľko stoviek tisíc rokov, než sa mozog človeka a jeho predchodcov vyvinul do dnešnej podoby. Mozog človeka prešiel dlhým a zložitým vývojom. Mozog dnešného človeka váži necelých 1,5 kg, približne teda asi 2% ľudskej hmotnosti. Kontroluje a riadi všetky telesné funkcie. Mozog spolu s miechou tvorí centrálnu časť nášho nervového systému a riadi všetko, čo človek robí. Ľudský mozog je tvorený desiatkami miliárd nervových buniek - neurónov. Každá z týchto buniek je pritom spojená až s desaťtisícimi ďalších. Je zložený z približne 50 - 100 miliárd mozgových buniek, ktoré nazývame neuróny. Mozgové bunky nie sú medzi sebou spojené kontaktne, ale je medzi nimi malá štrbina, ktorá prenáša signál z jednej bunky na druhú pomocou chemických látok, nazývaných neurotransmitery. Zaujímavá je aj rýchlosť šírenia prenosu nervového vzruchu, ktorá sa pohybuje v rozmedzí od 2 m/s až 120 m/s v závislosti na oblasti mozgu. To znamená, že informácie sa naším malým mozgom môžu šíriť až rýchlosťou 432 km/h! Dlhú dobu sa tradovalo, že mozog využívame len asi z 10%, ale moderné výskumy ukazujú, že celý náš mozog je v neustálej činnosti. Dokonca aj keď spíme, spracováva a triedi informácie, prehráva pamäťové obsahy a jeho aktivita môže niekedy dosahovať aj aktivity podobné pri bdení.
Evolúcia a úloha mäsa vo vývoji mozgu
Výsledok podľa vedcov podporuje domnienku, že konzumácia mäsa bola jedným z faktorov, ktorá prispela k rozvoju mozgu u ľudí. Nie je však stále jasné, kedy ľudia či ich predchodcovia začali mäso jesť sústavnejším spôsobom. Vedci z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka a Witwatersrandskej univerzity v Johannesburgu analyzovali kostry siedmich australopitekov, ktorí žili na území dnešnej Juhoafrickej republiky pred 3,3 až 3,7 miliónom rokov. Zamerali sa na analýzy zubnej skloviny, aby zistili skladbu stravy týchto homininov. „Naše údaje spochybnili domnienku, že mäso bolo zásadným prvkom stravy australopitekov,“ uviedla Tina Lüdeckeová z Inštitútu Maxa Plancka. Niektoré archeologické nálezy totiž mohli naznačovať, že australopitekovia spracovávali zvieratá na mäso. Podľa Lüdeckeovej analýzy ukázali, že strava týchto živočíchov zásadných pre ľudskú evolúciu bola z drvivej časti rastlinná, hoci nemožno podľa vedkyne vylúčiť občasnú a veľmi vzácnu konzumáciu mäsa.
Australopitekovia sú považovaní za jedných z najstarších predchodcov ľudí. V porovnaní s druhom Homo sapiens sapiens však mali výrazne menší mozog a čiastočne sa podobali na šimpanzov. Zistenie, že australopitekovia mali prevažne rastlinnú stravu podľa vedcov podporuje domnienky, že pravidelná konzumácia mäsa mala vplyv na ľudskú evolúciu a predovšetkým na vývoj mozgu. „Keby sme zistili, že australopitekovia jedli výrazné množstvo mäsa, tak by sme museli dôjsť k záveru, že neskoršie zvýšenie lebečného objemu v ďalších druhoch homininov nebolo spôsobené začiatkom spotreby mäsa,“ uviedol ďalší z účastníkov výskumu Alfredo Martínez-García. Podľa Lüdeckeovej však výskum nevyriešil jednu z kľúčových otázok ľudskej evolúcie.
Vplyv spracovaného mäsa na mozog
Najnovšie vedecké poznatky presúvajú pozornosť od tradičných varovaní pred rizikom kardiovaskulárnych ochorení či rakoviny k ďalšiemu závažnému problému: rozsiahla štúdia totiž naznačuje, že konzumácia spracovaného červeného mäsa môže nepriaznivo ovplyvňovať aj funkcie ľudského mozgu. Spracované mäso je také, ktoré bolo konzervované údením, solením, fermentáciou, sušením alebo pridaním chemických konzervantov. Typicky ide o produkty ako šunka, saláma, párky, klobásy či slanina.
Vedci z Harvardu analyzovali údaje od viac než 133-tisíc zdravotníkov počas 40 rokov. Tí, ktorí pravidelne jedli aspoň štvrtinu porcie spracovaného mäsa denne - teda asi 20 gramov - mali o 13 percent vyššie riziko demencie a o 14 percent vyššie riziko zhoršenej pamäti. Každá ďalšia porcia denne pridala mozgu takmer 1,7 roka starnutia navyše.
Svetová zdravotnícka organizácia klasifikuje červené mäso ako „pravdepodobne karcinogénne pre ľudí“. Pravidelná konzumácia je spojená s vyššou mierou výskytu rakoviny hrubého čreva, žalúdka, prostaty a prsníka. Varenie červeného mäsa pri vysokých teplotách alebo jeho spracovanie (najmä údenie) vytvára karcinogénne zlúčeniny, ako sú N-nitrózo zlúčeniny a heterocyklické amíny.
Štúdie ukazujú, že vysoká konzumácia spracovaného mäsa súvisí so zhoršenou kognitívnou výkonnosťou, vrátane pamäti, verbálnej plynulosti a orientácie. Spracované mäso obsahuje nitráty a pokročilé produkty glykácie, ktoré môžu zvyšovať zápal a oxidačný stres v mozgu.
Autori štúdie upozorňujú, že vysoký obsah sodíka, nasýtených tukov a chemických prísad, ako sú dusičnany a dusitany, predstavuje podľa nich „smrteľnú“ kombináciu. Tieto látky spôsobujú oxidačný stres, zvyšujú krvný tlak, zhoršujú funkciu neurónov a urýchľujú poškodzovanie mozgového tkaniva. „Takéto potraviny pôsobia na mozog ako pomalý jed,“ hovorí Daniel Wang, hlavný autor štúdie a profesor výživy na Harvardovej škole verejného zdravia v Bostone, Massachusetts. „Zvyšujú zápal, zhoršujú krvný obeh v mozgu a potláčajú tvorbu nových nervových buniek.“
Britská štúdia na vzorke 500-tisíc ľudí ukázala, že denná konzumácia len 30 gramov spracovaného mäsa zvýšila riziko demencie o 44 percent a riziko Alzheimerovej choroby o 52 percent. Naopak, konzumácia nespracovaného červeného mäsa bola spojená s nižším výskytom demencie.
Výskum uverejnený 15. januára v časopise Neurology ukázal, že ľudia, ktorí často konzumujú spracované červené mäso, majú o 13 % vyššie riziko vzniku demencie v porovnaní s tými, ktorí ho jedia menej často. Je to zarážajúce zistenie, najmä preto, že spracované červené mäso je základom stravy veľkého počtu ľudí. Odborníci odhadujú, že len v Severnej Amerike konzumuje tieto potraviny denne 63 % až 74 % ľudí. Štatistiky o Slovákoch neexistujú, ale existujú predpoklady, že toto číslo je dosť podobné.
Podľa Yuhan Li, MHS, výskumnej asistentky v Brigham and Women's Hospital, táto štúdia vychádza z existujúcich dôkazov, ktoré spájajú stravu s poklesom kognitívnych funkcií. Máme však aj dobré správy. Štúdia tiež zistila, že nahradenie spracovaného mäsa zdravšími variantmi - ako sú orechy a strukoviny - môže mať opačný účinok. Malé zmeny v stravovaní by mohli pomôcť podporiť dlhodobé zdravie mozgu.
Vedci prišli s novými zistЕНИami. Nejde len o kalórie, takýto vplyv majú na náš mozog. Ultraspracované potraviny sa už dlho spájajú s obezitou, so srdcovými chorobami a s demenciou, ale podľa nových zistení vedcov je to ešte horšie. Sú návykové a ich pravidelná konzumácia by mohla zmeniť mozog! Dôkazy naznačujú, že tieto potraviny - ktoré často obsahujú prísady, emulgátory a konzervačné látky na zvýraznenie chuti a predĺženie trvanlivosti - prispeli k neustálemu nárastu mnohých ochorení súvisiacich s obezitou, ako je cukrovka, srdcové choroby a demencia.
Kľúčový problém spočíva v látkach, ktoré sa nachádzajú v spracovanom mäse. Tieto výrobky často obsahujú dusičnany, ktoré sa používajú na konzervovanie mäsa a zlepšenie jeho chuti. Pomáhajú síce konzervovať potraviny, ale zároveň môžu uvoľňovať zlúčeniny, ktoré poškodzujú ľudské zdravie. Podľa doktorky Li dusičnany, N-nitrozlúčeniny, sodík a ďalšie vedľajšie produkty prispievajú k oxidačnému stresu, zápalom a inzulínovej rezistencii - faktorom, ktoré môžu negatívne ovplyvniť funkciu mozgu. Registrovaná dietologička Amber Pankoninová tiež upozorňuje, že ultra-spracované potraviny vrátane spracovaného mäsa sú plné nasýtených tukov, sodíka a škodlivých konzervačných látok. Výskum spája ultra-spracované potraviny nielen s poklesom kognitívnych funkcií, ale aj s kardiovaskulárnymi ochoreniami, niektorými druhmi rakoviny a celkovo vyššou úmrtnosťou. „Je dôležité si uvedomiť, že mnohé z týchto potravín majú vysoký obsah kalórií, ale nízky obsah prospešných živín, ako sú vláknina, vitamíny, minerály a zdraviu prospešné tuky,“ vysvetľuje Pankoninoá pre magazín Health. Ich nadmerná konzumácia by mohla prispieť k chronickým zdravotným ťažkostiam vrátane srdcových ochorení.
Dokonca ani nespracované červené mäso nie je úplne bezpečné. Americký Národný inštitút pre rakovinu spája hovädzie, jahňacie a bravčové mäso so zvýšeným rizikom rakoviny hrubého čreva, prostaty a pankreasu.
Hoci sa odborníci zhodujú, že spracované červené mäso nie je ideálne pre zdravie, stále prebieha diskusia o tom, koľko červeného mäsa - spracovaného alebo nespracovaného - je príliš veľa. Pozorovacie štúdie, ako je táto, môžu ukázať súvislosti, ale nedokazujú priamu príčinu a následok. Štúdia bola tiež vykonaná na prevažne bielej populácii, čo znamená, že zistenia sa nemusia vzťahovať na všetky skupiny. Iné výskumy však zistili podobné zákonitosti. Štúdia z roku 2015, ktorú viedol Dr. Yian Gu na Kolumbijskej univerzite, ukázala, že nižší príjem mäsa bol spojený s lepším zdravím mozgu v rôznorodejšej študijnej skupine.
Pankoninová odporúča striedmosť a malé zmeny. Namiesto klobásy kúpenej v obchode si skúste pripraviť vlastnú z čerstvého bravčového mäsa, celozrnnej ryže a tradičných korenín. Dokonca aj jednoduché zmeny - napríklad nahradenie jednej porcie spracovaného mäsa orechmi alebo strukovinami - môžu znížiť riziko demencie o 19 % a spomaliť kognitívne starnutie o viac ako rok. Prechod na kuracie alebo rybie mäso má tiež pozitívny vplyv na ochranu mozgu.
Pre komplexnejší prístup k stravovaniu zvážte stredomorskú diétu, DASH alebo MIND. Tieto stravovacie návyky kladú dôraz na plnohodnotné potraviny a minimálne množstvo červeného mäsa a výskumy ukazujú, že pomáhajú znižovať riziko demencie.
Vyhýbať sa spracovanému červenému mäsu však nie je vždy jednoduché. Li uznáva, že sú často cenovo dostupnejšie a pohodlnejšie ako zdravšie alternatívy. „Ultra-spracované potraviny sú nielen cenovo dostupné, ale zvyčajne sú aj pripravené na konzumáciu, preto ich veľa ľudí považuje za pohodlné,“ hovorí. Napriek tomu by uprednostňovanie čerstvých, celých potravín, ak je to možné, mohlo byť užitočnou investíciou do vášho dlhodobého kognitívneho zdravia. Niekoľko rozumných rozhodnutí dnes môže pomôcť udržať váš mozog bystrejší aj v nasledujúcich rokoch.
Výživa pre zdravý mozog
Kvalitná, čerstvá a pestrá strava zaistí mozgu dostatočný prísun všetkých potrebných látok. Bielkoviny: Priaznivo ovplyvňujú všetky pamäťové procesy - zaznamenávanie, podržanie a vybavovanie si informácií. Aminokyseliny obsiahnuté v bielkovinách sú základnými stavebnými prvkami mozgovej siete. Mozog potrebuje bielkoviny pre výrobu neurotransmiterov, látok, ktoré obstarávajú prenos informácií medzi jednotlivými mozgovými bunkami.
Antioxidanty: Mozog je náchylný k napádaniu voľnými radikálmi ako vedľajšími produktmi bunkového metabolizmu. Preto je príjem antioxidantov aj pre neho nevyhnutný. Antioxidanty odstraňujú toxíny z nervového systému, a tým prispievajú k ochrane a obnovovaniu pamäte. Antioxidanty tiež spomaľujú tvorbu voľných radikálov, a tým prispievajú k zlepšovaniu kognitívnych funkcií, ako napr. pamäti, úsudku či dedukcie, alebo tiež motorických schopností.
Vitamíny: Z vitamínov, potrebných pre mozog sú najdôležitejšie a najdiskutovanejšie vitamíny sk. B. Sú rovnako tak dôležité pre mozog rovnako ako pre periférne nervovú sústavu, ktorú chránia, posilňujú a podporujú jej regeneráciu. Sú to predovšetkým: kyselina listová, B1, B2, B6 a B12. Sú nevyhnutné ako podporný faktor pri syntéze neurotransmiterov, ktoré prenášajú signály medzi nervovými bunkami. Sú tiež dôležité pri tvorbe neurónových výbežkov a ich ochranného obalu. Pravidelné užívanie kyseliny listovej sa signifikantne zlepšila pamäť, rýchlosť spracovania informácií a rýchlosť senzomotorických reakcií. Vitamín B12 je najdôležitejšou živinou mozgu v pokročilom veku, chráni mozog pred atrofovaniu počas starnutia (zanikaniu, zmenšovaniu sa). Pomáha pri obnove nervových buniek a tvorbe DNA. Vitamín B1 celkovo slúži na udržanie dobrej funkcie nervového systému a udržanie duševnej rovnováhy celkovo tým, že navodzuje optimizmus, pomáha prekonávať emotívne stresové situácie a zlepšuje drobné psychické poruchy ako netrpezlivosť a zmätenosť. Nedostatok vitamínu B2 sa môže prejaviť aj na psychike a intelekte - u deti bolo popísané spomalenie duševného vývoja a u dospelých poruchy osobnosti.
Pre mozog je dôležité hlavne železo, omega-3 mastné kyseliny a polyfenoly. Železo nájdeme v morských riasach, pšene, maku, tekvicových a slnečnicových semienkach, v lieskovcoch a sóji. Omega-3mastné kyseliny nájdeme hlavne v semienkach (najmä v ľane, chia a konopných semienkach), zelenej listovej a kapustovitej zelenine a v strukovinách.
Potraviny pre podporu myslenia: Horká čokoláda: Kakao je jeden z najbohatších zdrojov flavonoidov zo všetkých známych potravín. Flavonoidy môžu prechádzať až do mozgu a tu priamo podporovať mozgovú činnosť. Okrem toho zvyšujú aj inzulínovú citlivosť, čím podporujú zásobovanie buniek energiou. Pravidelná konzumácia pravého kakaa podporuje myslenie a kognitívne schopnosti. Zelený čaj: Obsahuje kofeín, aminokyselinu theanín a katechíny. Kofeín spoločne s theanínom pôsobia synergicky, čo znamená, že sa vo svojej funkcii vzájomne podporujú. Šálka pripravená z kvalitného sypaného zeleného čaju je hotovým elixírom na podporu myslenia. Orechy: Patria medzi bohaté zdroje vitamínu E, zinku, kyseliny listovej alebo horčíka. To všetko je doplnené prírodnými antioxidantmi, ktoré majú na telo ochranný efekt. Vajcia: Patria medzi najbohatšie prirodzené zdroje cholínu - nepostrádateľnej živiny, ktorá má pre nervovú sústavu nezastupiteľný význam. Z cholínu sa v tele tvorí neurotransmiter acetylcholín, ktorý je zodpovedný za správnu funkciu svalov a nervovej sústavy. Šťava z červenej repy: Patrí medzi najbohatšie prirodzené zdroje dusičnanov. Z dusičnanov sa v tele tvorí oxid dusnatý, ktorý prirodzene podporuje prietok krvi tkanivami a hrá dôležitú úlohu aj vo funkcii mozgu a komunikácii medzi nervovými bunkami.
Na zdravie mozgu sú kľúčové určité živiny. Omega-3 mastné kyseliny pomáhajú budovať a opravovať bunky mozgu. Antioxidanty znižujú riziko zápalov. Medzi potraviny, ktoré by nemali chýbať v jedálničku pre zdravý mozog, patria: Mastné ryby (losos, makrela, tuniak, sleď, sardinky) Orechy a semená (slnečnicové semienka, mandle, lieskové orechy) Káva Tmavá čokoláda Vajcia Kurkuma Bobuľovité ovocie (černice, čučoriedky, čierne ríbezle, moruša) Brokolica
Omega-3 mastné kyseliny a ich význam pre mozog
Omega-3 mastná kyselina ALA je predovšetkým v rastlinných olejoch a semenách rastlín. Aj keď je ľudské telo schopné premeniť ALA na EPA, ktorá je prekurzorom DHA, táto premena je pomerne neefektívna. Preto sa odporúča prijímať DHA v dostatočnom množstve navyše v strave. Tučné rybie mäso sa odporúča jesť približne jeden až dvakrát za týždeň. Príjem omega-3 mastných kyselín a vitamínov B však vo väčšine európskych krajín nedosahuje optimálne hodnoty.
Vedci v štúdiách tiež zistili, že poruchy pozornosti, demencia, schizofrénia a zlý pravopis - to všetko podľa štúdie súvisí s nedostatkom omega-3 mastných kyselín. Telo si sotva môže DHA vyrobiť samo; musí ju prijať s jedlom, napríklad s tučnou rybou, v ktorej je DHA bohato obsiahnutá.
Dnes už nie je žiadnou novinkou, že rybie mäso je jedným z najzdravších zdrojov bielkovín vôbec. Hovorí sa, že rybie mäso by sme mali konzumovať aspoň 2 - 3-krát týždenne. Ryby sú bohatým zdrojom dôležitých živín vrátane omega-3 mastných kyselín a vitamínu D. Tieto živiny sú dôležité pre zdravie očí a mozgu, ale sú nevyhnutné aj pre správny vývoj. O rybách vo všeobecnosti možno povedať, že sú veľmi vhodnou súčasťou stravy a majú mnoho prínosov pre celkové zdravie. V skutočnosti obsahujú živiny, ktorých má drvivá väčšina ľudskej populácie (aspoň stredozápadnej) nedostatok. Patrí medzi ne jód a ďalšie minerálne látky, zdravé tuky, omega-3 mastné kyseliny a v neposlednom rade sú ryby aj skvelým zdrojom bielkovín. Samozrejme však môžeme nájsť ryby, ktoré majú viac výhod ako iné. Medzi ne patria najmä tučnejšie ryby, ako sú losos, makrela, pstruh, sardinky alebo dokonca tuniak. Mastné ryby sú tiež bohaté na omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú dôležité pre optimálne fungovanie vášho tela a mozgu a je vedecky dokázané, že znižujú riziko mnohých ochorení, či už srdcovo-cievneho alebo nervového systému.
Asi nebude žiadnou novinkou, že omega-3 sú veľmi dôležitou živinou pre správny rast a vývoj. Dôležitá je najmä jedna zo zložiek omega-3 mastných kyselín nazývaná kyselina dokozahexaenová (DHA). Táto kyselina je dôležitá pre správny vývoj mozgu a očí vyvíjajúceho sa plodu. To je pravdepodobne najnaliehavejší dôvod, prečo lekári odporúčajú tehotným ženám zvýšiť konzumáciu rýb. Ale pozor - počas tehotenstva je veľmi dôležité sledovať obsah ortuti v rybách, ktorá môže byť naopak veľmi škodlivá pre vyvíjajúci sa plod. Preto by tehotné ženy mali konzumovať len ryby, ktoré sú v potravinovom reťazci nízko (losos, sardinky, pstruh atď.) a v primeranom množstve za týždeň.
Rybie mäso je veľmi prospešné aj pre mozog, konkrétne pomáha zvyšovať množstvo sivej hmoty v mozgovej kôre, ktorá chráni mozog pred vekom podmienenou atrofiou. Jedným z dôsledkov starnutia mozgu je zhoršovanie jeho funkcií. Je úplne normálne a bežné, že sa mozgové funkcie a pamäť v staršom veku zhoršujú, ale existujú aj závažné neurodegeneratívne ochorenia, ktoré môžu postihnúť mozog, napríklad Alzheimerova choroba. Viaceré štúdie však ukázali, že proces úbytku kognitívnych funkcií je výrazne pomalší u ľudí, ktorí jedia viac rýb. Jednou z príčin, ktoré pravdepodobne stoja za zhoršovaním mozgových funkcií v starobe, je postupný úbytok šedej kôry mozgovej.
Depresia je závažné a, žiaľ, čoraz častejšie sa vyskytujúce ochorenie, ktoré postihuje značnú časť populácie. Charakterizuje ju nízka nálada, smútok, nedostatok energie a strata záujmu o život a akúkoľvek činnosť. Hoci sa o depresii nehovorí tak často ako o srdcových ochoreniach alebo obezite, je to, žiaľ, jeden z najväčších zdravotných problémov súčasnosti na celom svete. Viaceré odborné štúdie však dospeli k záveru, že ľudia, ktorí pravidelne konzumujú dostatok rýb, trpia depresiou oveľa menej ako tí, ktorí nemajú v jedálničku dostatok rýb. Viaceré kontrolované klinické štúdie potvrdili, že omega-3 mastné kyseliny sú účinnou prevenciou proti depresii a výrazne zvyšujú účinnosť antidepresívnych liekov.
Črevný mikrobióm a jeho vplyv na mozog
Mikroorganizmy žijú všade okolo nás. Už Louis Pasteur “musel” vymyslieť proces pasterizácie, aby sme mohli skladovať potraviny dlhšie bez rizika, že by sa pokazili. Baktérie, kvasinky, vírusy, a iné mikroorganizmy nájdeme na každom povrchu našej planéty. Nájdeme ich v každej kvapke oceánu, vo vzduchu, v ľadovcoch na Antarktíde, či v tých najextremnejších podmienkach Mŕtveho mora a horúcich hlbokomorských komínov. Niektoré sú schopné prežiť prítomnosť rádioaktívneho odpadu, či dokonca žiť z roztaveného jadra reaktoru v Černobyle. Nemôžeme sa preto čudovať, že mikroorganizmy nájdeme aj na povrchu ľudského tela a tiež v jeho vnútri. Mikrobióm predstavuje súhrn všetkých mikroorganizmov žijúcich na povrchu (koži) a vo vnútri ľudského tela. Medzi tieto mikroorganizmy patria baktérie, vírusy, huby (kvasinky) a prvoky. V ideálnom stave sú tieto mikroorganizmy naši dobrí kamoši a žijú s nami v symbióze. Najznámejšou baktériou nachádzajúcou sa v mikrobióme človeka a iných teplokrvných živočíchov je Escherichia coli. Je relatívne jednoducho kultivovateľná v laboratórnych podmienkach a poznáme celú jej DNA. Preto sa stala tzv. Podľa miesta výskytu rozlišujeme mikrobiómy ako je črevný, kožný, mikrobióm ústnej dutiny, ale aj mikrobióm mozgu a pľúc. Posledné dva sú často stavy infekcie. Črevný mikrobióm predstavuje najpočetnejšiu a najrozmanitejšiu časť ľudského mikrobiómu. Nachádza sa v ňom približne 1013 (10 a 13 núl alebo 100 biliónov) bakteriálnych buniek, čo je približne rovnako, ako je buniek ľudského tela a dokopy môže mať až 0,2 kg.
Zloženie mikrobiómu človeka je ovplyvnené aj spôsobom pôrodu. V prípade pôrodu cisárskym rezom dieťa neprechádza prirodzenými pôrodnými cestami a nie je vystavené matkinmu vaginálnemu mikrobiómu. Črevný mikrobióm detí narodených cisárskym rezom tak má iné zloženie, ktoré zvyšuje riziko niektorých ochorení počas života. Baktérie žijúce v ľudskom tele sú živé organizmy, ktoré nesú vlastnú DNA. Ich gény môžeme považovať za nadstavbu tých vlastných, pretože vykonávajú rôzne dôležité funkcie.
1. Mikroorganizmy nachádzajúce sa v hrubom čreve prichádzajú do priameho kontaktu s tým, čo sme zjedli. Aby tieto mikroorganizmy prežili, potrebujú niečo konzumovať a to niečo nachádzajú v našej, už natrávenej strave. Medzi látky, ktoré nedokážeme stráviť, patrí aj vláknina (tzv. prebiotiká). Nie je to jedna jediná látka, ale skupina nami nestráviteľných látok pochádzajúcich z rastlín, ktoré slúžia ako potrava pre baktérie v našom tráviacom trakte. Môžeme ich rozdeliť podľa rozpustnosti (rozpustná a nerozpustná vláknina), viskozity (hustoty) a fermentability.
2. Výsledkom mikrobiálneho trávenia vlákniny sú látky (tzv. postbiotiká), ktoré sa dostávajú do krvi a telo ich dokáže využiť. Zároveň sú produkované látky, ktoré sa podieľajú na signalizácii imunitného systému. Črevný mikrobióm tiež produkuje až 30 % dennej dávky vitamínu K a vitamínov B.
3. Tie dobré mikroorganizmy, ktoré si vieme udržať životosprávou, nám pomáhajú na uzde udržiavať tie zlé (patogénne) tým, že im zablokujú prístup k potrave. Ich vplyv na imunitný systém nám tiež pomáha lepšie bojovať s infekciami. Až 80 % všetkých buniek imunitného systému sa nachádza v tráviacom trakte. Je to jeden z možných prístupových bodov pre vstupujúce patogény, ktoré treba strážiť a v prípade potreby likvidovať. Prítomnosť buniek imunitného systému v hrubom čreve napovedá, že prospešné baktérie s imunitou veľmi intenzívne komunikujú. Črevný mikrobióm je zdrojom tzv. SCFAs, čo sú mastné kyseliny s krátkym reťazcom. Tieto mastné kyseliny majú svoje receptory práve na bunkách imunitného systému, vďaka čomu dokáže črevný mikrobióm okamžite regulovať jeho funkcie.
4. Črevný mikrobióm je súčasťou tzv. brain-gut axis, ktorá predstavuje komunikačnú os medzi tráviacim traktom a mozgom. Látky, ktoré produkuje črevný mikrobióm ovplyvňujú vývoj mozgu už v skorom detstve. Zmena zloženia mikrobiómu a tým aj látok, ktoré produkuje, môže prispievať k vzniku psychických ochorení, ako je depresia a úzkostná porucha. Na internete tiež nájdeme tvrdenia, že až 90 % všetkého serotonínu je tvoreného práve v črevách. To je síce pravda, ale tento serotonín sa však podieľa na trávení a neprechádza do mozgu, kde by mohol ovplyvňovať náladu. Konzumácia fermentovaných jedál, ktoré považujeme za probiotiká v pravom slova zmysle, má pozitívny vplyv na symptómy sociálnej úzkosti u ľudí, ktorí sú na sociálnu úzkosť náchylní.
Dysbióza alebo nerovnováha mikroorganizmov v čreve, je spôsobená nízkou diverzitou druhov, ale aj patogénnymi baktériami, ktoré spôsobujú ochorenia. Bežne sú jej následkami tráviace ťažkosti, ktoré prichádzajú po konzumácii skazeného jedla, v ktorom sa premnožili patogénne baktérie. Nerovnováha a nízka diverzita črevného mikrobiómu je asociovaná so zmenami imunitného systému. Napriek tomu, že látky produkované mikrobiómom ovplyvňujú fungovanie imunitného systému, nie je vždy jednoznačné, či je nesprávne fungujúci imunitný systém príčinou dysbiózy alebo či dysbióza ovplyvnila imunitný systém. Podobne je dysbióza mikrobiómu asociovaná s obezitou, cukrovkou, alergiami či dokonca depresiou. Baktérie z hrubého čreva tiež môžu prerastať až do tenkého čreva, čo spôsobuje SIBO (small intestinal bacterial overgrowth). Človek trpiaci SIBO má časté tráviace ťažkosti, plynatosť (nafúknuté brucho), hnačky a bolesti brucha.
Črevný mikrobióm vyžaduje neustály prísun vlákniny (prebiotík), vďaka ktorému nie len produkuje látky prospešné pre ľudské telo, ale aj sám prežíva. Vláknina pomáha udržiavať diverzitu prospešných baktérií.
Príliš časté užívanie antibiotík nezabíja len tie zlé, patogénne baktérie, ale aj niektoré prospešné, čo vedie k prudkej zmene rovnováhy črevného mikrobiómu.
Užívanie probiotík má význam pri spomínanej liečbe antibiotikami. Alternatívou, ktorú je vhodné doplniť do jedálnička, sú fermentované produkty ako je kefír, či kimchi. Tie majú rovnaký benefit pre zdravie. Okrem užívania probiotík je vhodné užívať látky, ktoré samotný mikrobióm potrebuje, teda prebiotiká, čo je najčastejšie vláknina.
Dostatok spánku, dostatok pohybu a lepšie zvládanie stresu vedú k lepším stravovacím návykom a nižšej miere prejedania sa nezdravými potravinami.
Záver? Črevný mikrobióm s nami spolunažíva už milióny rokov, počas ktorých sa jeho vzťah s ľudským telom stal symbiózou. Jeho zdravie ovplyvňuje aj to naše, fyzické aj psychické.
Črevný mikrobióm a mozog
Je dokázané, že ľudia, ktorí uprednostňujú nezdravú stravu, majú tiež horší črevný mikrobióm.
Prevencia demencie a zdravý životný štýl
Recept na to, ako sa naisto vyhnúť postupnej atrofii ľudského mozgu a strate rozumových schopností, neexistuje. V 55 percentách prípadov je podľa správy Lancetu pôvod ochorenia genetický alebo neznámy. No zvyšnú, takmer polovicu, odborníci pripisujú odstrániteľným faktorom. Predchádzanie demencii sa podľa správy začína už v detstve prístupom k vzdelaniu. Pokračuje v strednom veku napríklad riešením problémov so sluchom, s depresiou, fajčením či vysokým krvným tlakom.
Vplyv stravy na rozvoj demencie je predmetom dlhodobých štúdií. Autori štúdie zároveň upozorňujú, že ľudské telo nefunguje tak, že v prípade, ak budete jesť samé strukoviny, Alzheimer vám nehrozí. Neexistuje jediná potravina alebo prísada, ktorá by na základe prísneho vedeckého výskumu dokázala zabrániť, liečiť alebo vyliečiť Alzheimerovu chorobu či inú demenciu.
Ak chceš zabrániť predčasnému starnutiu mozgu, vedci odporúčajú takzvanú stredomorskú diétu. Podľa výskumov môže mať dobrý vplyv na zdravie mozgu. Stredomorská diéta kladie dôraz na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, strukoviny, ryby a iné morské plody, nenasýtené tuky, a nízke množstvo červeného mäsa, vajec a sladkostí.
Vedci zistili, že výmena spracovaného mäsa za orechy a strukoviny bola spojená s 19 % nižším rizikom demencie, ryby s 28 % nižším rizikom a kuracie mäso so 16 % nižším rizikom.
Okrem stravy by si sa však mal zamerať aj na svoje fyzické a psychické zdravie.
Demencia je syndróm charakterizovaný postupným zhoršovaním kognitívnych funkcií, ako sú pamäť, myslenie, orientácia, porozumenie, učenie, jazyk a úsudok, pričom tieto zmeny presahujú normálne starnutie. Ide o progresívne ochorenie mozgu, ktoré ovplyvňuje každodenný život človeka a často vedie k strate samostatnosti. Medzi najčastejšie príčiny demencie patrí Alzheimerova choroba, vaskulárna demencia, demencia s Lewyho telieskami či frontotemporálna demencia. Príznaky sa môžu líšiť v závislosti od typu ochorenia, no medzi najbežnejšie patria poruchy krátkodobej pamäti, problémy s komunikáciou, zmätenosť, zmeny v správaní a strata schopnosti vykonávať bežné činnosti. Rizikové faktory zahŕňajú vyšší vek, genetické predispozície, kardiovaskulárne ochorenia, cukrovku, vysoký krvný tlak a nezdravý životný štýl. Prevencia zahŕňa zdravú stravu, pravidelný pohyb, duševnú aktivitu a sociálnu interakciu. Hoci demencia zatiaľ nemá liek, existujú terapie a lieky, ktoré môžu spomaliť jej progres a zlepšiť kvalitu života pacienta.
Na preskúmanie tejto súvislosti vedci analyzovali údaje od 133 771 zdravotníckych pracovníkov zapojených do dlhodobých zdravotných štúdií. Účastníci, ktorí mali v priemere približne 49 rokov a boli väčšinou ženy, nemali na začiatku výskumu demenciu. Každé dva až štyri roky účastníci vyplnili dotazníky o svojom stravovaní. Spracované mäso - vrátane slaniny, salámy, párkov a klobás - sa sledovalo oddelene od nespracovaného mäsa, ako je hovädzie, jahňacie a bravčové. Jedna porcia červeného mäsa bola definovaná ako 85 gramov. Na základe príjmu boli účastníci rozdelení do troch skupín: Nízka spotreba: 0,10 porcie spracovaného červeného mäsa denne. Stredná spotreba: 0,10 až 0,24 porcie denne. Vysoká spotreba: Viac ako 0,25 porcie denne. V priebehu času výskumníci zistili jasný vzorec. Osoby v skupine s vysokou spotrebou mali o 13 % vyššie riziko vzniku demencie v porovnaní s osobami v skupine s nízkou spotrebou. Účastníci, ktorí často jedli nespracované červené mäso, čelili aj vyššiemu riziku problémov s pamäťou a zmätenosti, známemu ako subjektívny kognitívny pokles. Ženy, ktoré jedli viac spracovaného červeného mäsa, vykazovali v testoch kognitívnych funkcií známky zrýchleného starnutia mozgu.
tags: #maso #ovplyvnilo #vyvoj #ludskeho #mozgu