Maslový opál, známy aj ako "girasol", je fascinujúci drahokam, ktorý si získava obdiv pre svoju jedinečnú farbu a optické vlastnosti. Tento článok sa zameriava na jeho charakteristiku, chemický vzorec, vznik a využitie v šperkárstve.
Opál patrí medzi amorfné (nevytvárajú kryštály) kremité hmoty. Vzniká v oblastiach s vulkanizmom alebo v kôrach zvetrávania. Okrem kysíka a kremíka obsahuje vo svojej štruktúre aj rôzne množstvo vody. V prírode sa opál vyskytuje v najrůznějších barevných odrůdách a vzniká za nejrozmanitějších podmínek. Najčastejšie vznik opálov je vysrážením z roztokov ako gél. Agregáty opálu sú celistvé, majú lasturnatý lom, skelný až voskový lesk, niekedy sú matné, inokedy však aj priesvitné alebo priehľadné. Chemické zloženie: vzorec opálu je SiO2·nH2O (vodnatý oxid kremičitý). Obsah vody kolísá v analýzách od 1 do 20 %. Pri zahriatí do 250 °C úplne stráca vodu. Opál je nerast beztvarý. Jméno pochádza zo staroindického upala = drahocenný kameň. Jeho tvrdosť je 5,5 až 6,5, u zemitých alebo čerstvo vznikajúcich môže klesnúť až k stupňu jedna, hustota 2,1 g/cm3 až 2,3 g/cm3 a index lomu je n = 1,35 až 1,46.
Charakteristika a vlastnosti
Maslový opál je typ opálu, ktorý sa vyznačuje mliečnou, maslovou farbou s jemným leskom. Tento lesk, nazývaný aj "opalescencia", je spôsobený vnútornou štruktúrou opálu, ktorá rozkladá svetlo a vytvára dúhové farby. Na rozdiel od drahých opálov, maslový opál zvyčajne nemá intenzívnu hru farieb, ale jeho jemný lesk a teplá farba ho robia atraktívnym pre šperkárov a zberateľov.
Maslový opál surový a opracovaný.
Obecný opál je rozmanitou a bežnou odrodou opálu, ktorá postráda charakteristickú hru farieb typickú pre drahý opál. Vyznačuje sa celistvou štruktúrou a môže byť priehľadný aj priesvitný, pričom sa vyskytuje v širokej škále farebných odtieňov. Často býva mliečne biely, šedý, hnedý, nazelenalý či načervenalý. Opál obecný vzniká v prírode niekoľkými spôsobmi. Najčastejšie sa tvorí pri usadzovaní kremíkového gélu z horúcich roztokov, napríklad vo vřídelných sedimentoch. Hojné náleziská obecného opálu sa nachádzajú na území Slovenska, najmä v strednej a južnej časti krajiny, a tiež v Českej republike.
Mléčný opál vyniká bielou alebo šedou farbou, na ostrých hranách aj slabo presvitá. Ak je mliečny opál pretkaný sieťou jemných čiernych dendritov vodnatých oxidov mangánu, potom hovoríme o dendritickom opále (mechový opál, kríčkový opál). Vyzerá to, akoby v bielej hmote boli rozhádzané machovité kríčky. Dendritické opály sa hodia na spracovanie na ozdobné kamene.
Žltý (voskový) opál: priesvitný až takmer priehľadný opál žltej farby, veľmi vzácne s čiernymi Mg dendritmi, alebo s Cats Eye efektom, nálezisko predovšetkým Tanzánia.
Ružový opál: Ružová farba, nepriehľadný, len na okrajoch priesvitný, často v zmesi s chalcedónom, nachádza sa predovšetkým v Južnej Amerike v Peru.
Zelený (prasopál): priesvitný opál zafarbený silikátmi Ni do zelenej farby, často v zmesi s chalcedónom (chryzopras).
Modrý opál: Priesvitný, vzácne až priehľadný modrý opál, nazývaný tiež andský opál, opäť predovšetkým z peruánskych nálezísk, veľmi vzácne obsahuje čierne mg dendrity.
Hyalit: Najčistejší opál - sklený opál je úplne číry, a bezfarebný a je vždy bez farboměny. Jeho meno hyalit je odvodené z gréckeho slova "hialos" sklo.
Kašolong: Kriedovo biela zmes opálu s chalcedónom, obsahuje zo všetkých
Dendritické opály patria bezpochyby medzi tie najvzácnejšie a najviac estetické, ktoré môžete v prírode nájsť. Niekedy sa týmto opálom tiež hovorí machové, kríčkové, alebo stromčekové. Názov dendritických opálov je odvodený z gréckeho "dendron" čo v preklade znamená strom. Jednotlivé úkazy (dendrity) svojim tvarom totiž pripomínajú práve stromčeky, machové kríčky, papradie či vetvičky.
Chemický vzorec a zloženie
Chemický vzorec opálu je SiO2·nH2O, čo znamená, že je to hydratovaný oxid kremičitý. Obsah vody v opále sa môže pohybovať od 3% do 21%, čo ovplyvňuje jeho stabilitu a optické vlastnosti. Maslový opál má podobné zloženie ako ostatné druhy opálov, pričom jeho špecifická farba je spôsobená prítomnosťou drobných nečistôt a štruktúrnych odchýlok.
Vznik maslového opálu
Opály vznikajú procesom zvetrávania a usadzovania oxidu kremičitého z roztokov bohatých na kremičitany. Tento proces prebieha v geologicky aktívnych oblastiach, kde horúce pramene a hydrotermálne procesy uvoľňujú oxid kremičitý z hornín. Keď roztoky prenikajú do trhlín a dutín v horninách, oxid kremičitý sa usadzuje a tvorí opálovú štruktúru. Prítomnosť vody a ďalších prvkov počas tohto procesu ovplyvňuje farbu a vlastnosti výsledného opálu.
Herliansky masívny opál predstavuje významný mineralogický fenomén Slovenska. Ide o unikátny druh opálu, ktorý sa vyskytuje v okolí obce Herľany. Tento opál je známy svojou charakteristickou masívnou štruktúrou a rôznymi farebnými odtieňmi.
Masívny opál z Herlian sa vyznačuje niekoľkými špecifickými vlastnosťami: Masívna štruktúra: Na rozdiel od iných druhov opálov, herliansky opál tvorí kompaktné, masívne celky. Farebnosť: Môže mať rôzne farebné odtiene, od bielej a sivej, až po žltú, hnedú a červenú. Lesk: Má sklený až voskový lesk. Tvrdosť: Jeho tvrdosť sa pohybuje medzi 5,5 až 6,5 podľa Mohsovej stupnice.
Herliansky masívny opál sa nachádza v oblasti Herlian a okolitých lokalitách. Táto oblasť je známa svojou bohatou mineralogickou históriou, spojenou s vulkanickou činnosťou v minulosti. Opál vznikol hydrotermálnymi procesmi, pri ktorých horúce roztoky bohaté na oxid kremičitý prenikali do puklín a dutín v horninách, kde dochádzalo k jeho vyzrážaniu.
Náleziská maslového opálu
Maslový opál sa nachádza v rôznych častiach sveta, vrátane:
- Austrálie: Austrália je známa svojimi rozsiahlymi náleziskami opálov, vrátane maslového opálu.
- Mexika: Mexiko je ďalším významným producentom opálov, kde sa nachádzajú aj maslové variety.
- Spojených štátov amerických: V USA sa maslový opál nachádza v štátoch ako Oregon a Nevada.
Dubnické opálové bane, nachádzajúce sa blízko Prešova na východnom Slovensku, patria medzi najvýznamnejšie historické náleziská drahého opálu na svete. Ťažba tu bola zahájená v roku 1875 a po dlhé desaťročia bolo toto miesto jediným známym ložiskom drahého opálu, než boli objavené ďalšie náleziská v Mexiku a Austrálii.
Austrálske opály vznikli, na rozdiel od ostatných vo svete, procesom zvetrávania. Prvé nálezy austrálskych opálov spadajú na koniec 19. storočia, ťažba ale začala až v dvadsiatom storočí. Na území Austrálie sa nachádza a tiež ťaží približne 95% všetkých drahých opálov na svete. Produkcia z Austrálie výrazne ovplyvnila svetový trh s opálmi a tento vplyv pretrváva až do súčasnosti.
V minulosti prebiehala v okolí Herlian ťažba opálu, ktorá však v súčasnosti už nie je aktívna. Vzhľadom na unikátnosť a obmedzený výskyt herlianskeho opálu je dôležité chrániť lokality jeho výskytu a zabezpečiť udržateľný prístup k tomuto prírodnému bohatstvu.
Oblasť výskytu opálov si vyžaduje zvýšenú pozornosť z hľadiska ochrany prírody a kultúrneho dedičstva.
Využitie v šperkárstve
Maslový opál je obľúbený v šperkárstve pre svoju jemnú krásu a univerzálnosť. Používa sa na výrobu rôznych druhov šperkov, ako sú prstene, náušnice, náhrdelníky a brošne. Jeho teplá farba a jemný lesk ho robia ideálnym pre každodenné nosenie, ako aj pre špeciálne príležitosti. Šperky s maslovým opálom sú často kombinované s inými drahokamami a kovmi, aby sa zvýraznila jeho krása a jedinečnosť.
Šperky z maslového opálu.
ZISTITE, AKO OSADZUJEM OPÁLY
Starostlivosť o šperky s maslovým opálom
Pretože opál obsahuje vodu, je dôležité chrániť ho pred dehydratáciou a prudkými zmenami teploty. Šperky s maslovým opálom by sa mali skladovať v mäkkom vreckúšku alebo šperkovnici, aby sa predišlo poškriabaniu a nárazom.
