Metafora "mama bola náš každodenný chlieb" je silný obraz, ktorý vyjadruje neoceniteľnú hodnotu a nevyhnutnosť matky v živote človeka. Lásku, ktorú nám dáva a celý život rozdáva plným priehrštím, prijímame s takou samozrejmosťou ako každodenný chlieb. Táto láska je trpezlivá a dobrotivá, nie je sebecká. Niet na svete reči, v ktorej by chýbalo slovo matka.
Chlieb sám o sebe nepozná kultúrne hranice. Je obľúbeným pokrmom naprieč celým svetom už niekoľko tisícročí a práve to sa podpísalo na symbolike, ktorú v sebe nesie. Je zobrazovaný v kontexte spoločnosti i náboženstva a zosobňuje tak nielen symboly, ale aj mnohoraké tradície a povery. Chlieb je rozmanitá potravina, a to svojou podobou i chuťou. Naprieč svetom pripravujú svoj tradičný druh chleba rôzne národy a aj to je jeden z dôvodov, prečo je považovaný za znak domoviny tej-ktorej krajiny. Symbolizuje však i samotnú domácnosť. Naši predkovia považovali kuchyňu za oltár domu a do chleba, ktorý sa v nej piekol, vkladali rodinné teplo a lásku. Príprava chlebového pokrmu bola spojením tvorivého ducha prírody a človeka. To znamenalo, že gazdinka doň v procese výroby prenášala svoju duchovnú energiu, ktorá sa ďalej preniesla na stravníkov. Mohla tak ovplyvniť aj zdravie a duševné rozpoloženie svojej rodiny či priateľov. Aj preto sa zaužívali niektoré úslovia, ako napríklad: Ak kôrka na chlebe je odutá, iste sa pekárka pri sádzaní chleba do pece hnevala. Pečenie chleba bolo pre domácnosti typické, avšak nepredstavovalo každodennú záležitosť. Naopak, príprava chutného bochníka bola stanovená na vopred dané dni, pričom sa dodržiaval približne dvojtýždňový až trojtýždňový interval medzi pečením. Piatkov sa však netýkal - verilo sa, že vtedy bol na jeho prípravu nešťastný deň. Chlieb bol symbolom úcty, a preto museli mať gazdinky vždy čistú zásteru. Kto mal chuť na chlieb, musel oň poprosiť. Úcta chlebíku sa prejavovala natoľko, že ak náhodou spadol na zem, musel sa čo najrýchlejšie zodvihnúť a pobozkať. Málokedy sa jedol hneď po upečení - jeho konzumácia sa nezriedka odkladala až na nasledujúce dni. Chlebu bola v minulosti pripisovaná aj obranná funkcia. Ľudia verili, že chráni deti i dospelých (ako talizman počas spánku). Deti v tomto ponímaní sprevádzal už od narodenia. Aby rodičia predchádzali urieknutiu bábätka, pridávali kúsok chleba do prvého kúpeľa. Podľa inej povery matka musela hodiť chlieb do vody, keď prvý raz prechádzala s dieťaťom cez potok.
V náboženskom chápaní musíme ísť viac do hĺbky symbolu chleba. Keď Ježiš rozmnožil päť chlebov a nasýtil nimi 5 000 mužov, bol to zázrak, avšak keď premenil svoje telo na chlieb, bol to Boží dar pre ľudstvo. Modlitba Pána je modlitba, ktorú nás naučil sám Ježiš, a je to len kompendium nášho kresťanského života. Vždy, keď sa modlíme Otčenáš, dovolíme Otcovi, aby nás vzal za ruku, a pýtame sa ho, čo každý deň potrebujeme, aby sme sa stali lepšími Božími synmi. Nepotrebujeme len materiálny chlieb, ale - viac ako to - nebeský chlieb.
Starostlivosť a ochrana
Matka má len dve ruky, ale objíma všetkých. Chráni svoje deti pred vonkajším svetom a vytvára pre ne bezpečné a láskyplné prostredie. Básnici, hudobní skladatelia, ale aj neznámi autori ľudových piesní jej vždy venovali dostatok pozornosti.
Výchova a vzdelávanie
Matka nás učí milovať sa navzájom, všímať si ľudí okolo seba a nebyť ľahostajným voči ich bolestiam. Učí nás prijímať premeny v prírode i v živote. Ďakujeme za cestu k životu, po ktorej ste nás učili kráčať. Ďakujeme za pohladenie vašimi rukami. Ďakujeme za prebdené noci.
Rodina ako celok
Keď hovoríme o matkách, musíme hovoriť i o deťoch a otcoch. Všetci spolu tvoria rodinu. Kiež sú naše rodiny dobrými stromami, ktoré rodia dobré ovocie.
Literárny kontext a vývoj jazyka
Metafora "mama bola náš každodenný chlieb" pretrváva v literatúre ako silný a univerzálny symbol materinskej lásky a starostlivosti. Literatúra od staroveku po súčasnosť venuje matke a materstvu významné miesto.
Historický kontext v literatúre
V staroveku (3500 pred Kr. - 5. stor.) a stredoveku (5. stor. - 15. stor.) boli matky často zobrazované ako symbol plodnosti a ochrany. Renesancia (14. stor. - 16. stor.) a barok (16. stor. - 18. stor.) priniesli diela, v ktorých sa matka stáva symbolom národa a tradície. Klasicizmus (17. stor. - koniec 18. stor.) a literatúra v oboch spisovných jazykoch - v bernolákovčine (J. Fándly, J. Hollý) priniesli diela, v ktorých sa matka stáva symbolom národa a tradície. V tomto období boli významní historik P. J. Šafárik a básnici J. Hollý a J. Kollár.
Jazyk a štýl v literatúre
Rôzne literárne obdobia a autori používajú špecifické jazykové a štylistické prostriedky na vyjadrenie vzťahu k matke. Slová (vetné členy) majú svoju pozíciu vo vete, napr. v slovenčine je voľnejší slovosled ako napr. v angličtine. Gramatický činiteľ ovplyvňuje stavbu vety. Veta nemá klasickú stavbu, čo dáva osobitnú pečať textu a vytvára individuálny štýl.
Vývoj slovenského jazyka
Vývoj slovenského jazyka prešiel niekoľkými fázami, ktoré ovplyvnili aj literárne diela. Obdobia vývoja slovenskej literatúry a jazyka zahŕňajú obdobia: 11. - 15. stor., 16. - 18. stor. Používanie češtiny sa spájalo so šírením protestantizmu v 16. storočí. V spisovnej bernolákovčine vydali svoje diela J. Fándly a J. Hollý. V otázke spisovného jazyka vládol výrazný chaos (čeština u evanjelikov, bernolákovčina, štúrovská slovenčina so snahou o opravu - Hurban, Hodža, Hattala). Napriek námietkam proti Štúrovej spisovnej slovenčine (M. M. Hodža, J. Kollár, M. Hattala) sa v Bratislave uskutočnilo stretnutie katolíckych a evanjelických vzdelancov (Ľ. Štúr, M. M. Hodža, J. M. Hurban, M. Hattala, J. Záborský). Po zatvorení Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií ostal Turčiansky sv. Martin centrom slovenského života. Pôsobili tu významné osobnosti (J. Škultéty, S. H. Vajanský, K. S. Škultéty). V roku 1943 vznikol v Bratislave Jazykovedný ústav, ktorý pracuje dodnes pod názvom Jazykovedný ústav Ľ. Štúra.
Literárne diela a ich interpretácie
Rôzne literárne diela ponúkajú rôzne pohľady na materstvo a rodinné vzťahy. Príbehy sa dotýkajú tém ako láska, strata, vojna a hľadanie identity. V diele "Dotyky" od Miroslava Válka sa stretávame s motívom lásky v rôznych podobách, od lásky v meste po lásku na dedine, pričom autor zdôrazňuje zmyslovosť a kontrast medzi mestským chaosom a vidieckym pokojom. Báseň "Slnko" z tej istej zbierky rozvíja motívy leta, mladosti a ženy, opäť s dôrazom na zmyslovosť a impresionistickú farebnosť.
Milan Rúfus, ako "rodený básnik", vo svojej tvorbe zachytáva široké spektrum tém - od estetického postoja k svetu až po osobné témy ako matka, otec, starí rodičia, neopätovaná láska a tragické dôsledky svetových vojen. Jeho poézia je ovplyvnená jeho povahou a túžbou po skutočnej ľudskej družnosti. Báseň "Vrchári" z jeho zbierky "Zvony" spája prírodu s človekom a ľudskou prácou, pričom inšpiráciou mu bola aj Biblia. V básni "Zvony detstva" Rúfus reflektuje prechod z detstva do dospelosti a zodpovednosť, ktorá s tým súvisí.
Želania a posolstvá
K dnešnému sviatku Vám želám veľa zdravia, šťastia, vnútornú pohodu, pokojný a dlhý život, naplnenie všetkých vašich snov a nádejí. Prajem Vám, aby ste vždy mali koho pohladiť a aby mal kto pohladiť Vás. Aby ste milovali a boli milované. Aby ste nikdy nemali dôvod pre slzy, ale len pre úsmev. Aby ste z úst svojich detí počuli len slová: „Mama, ďakujem“. Aby ste rozsievali teplo, nehu, krásu a ženské dobro. Aby ste zmnožili túto zem o dobrých a statočných ľudí. Aby ste naučili svet milovať a nie nenávidieť. Aby ste boli istotou vašich domovov a rodín, aby ste boli hrdé na to, že ste matky.
Vyjadrenie vďaky
Ďakujeme za jedinečnosť, ďakujeme za život, ďakujeme za lásku.
tags: #matka #to #bol #chlieb #kazdodenny