Medzinárodný tribunál pre morské právo (ďalej len „tribunál“) je súdny orgán, ktorý vznikol na základe Dohovoru OSN o morskom práve, podpísanom 10. decembra 1982 v Montego Bay na Jamajke.
Tento tribunál je zvlášť významným prostriedkom pre riešenie sporov, ktoré sa týkajú výkladu a používania ustanovení Dohovoru o morskom práve. Jedná sa o jeden zo štyroch prostriedkov obligatórneho riešenia sporov, ktoré si štáty mohli vybrať pri podpise, ratifikácii alebo pristúpení k Dohovoru o morskom práve, alebo aj potom.
Vznik a právny základ
Tribunál so sídlom v Hamburgu bol zriadený na základe Dohovoru OSN o morskom práve. Právny základ pre jeho činnosť tvorí samotný Dohovor o morskom práve, Štatút medzinárodného tribunálu pre morské právo (ktorý je VI. prílohou Dohovoru) a rokovací poriadok tribunálu, ktorý bol prijatý v roku 1997.
Slovenská republika sukcedovala do podpisu Dohovoru OSN o morskom práve s platnosťou od 1. januára 1993. Uloženie dohody bolo vykonané u depozitára Dohovoru, generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, 8. mája 1996.
Zloženie a voľba sudcov
Tribunál sa skladá z 21 nezávislých členov, ktorí sa tešia najlepšej povesti pre svoju nestrannosť a bezúhonnosť a sú uznávanými znalcami v odbore morského práva. V Tribunáli ako celku musí byť zabezpečené zastúpenie hlavných právnych systémov sveta a spravodlivé geografické rozdelenie. Podľa článku 3 prílohy VI UNCLOS v Tribunáli nesmie byť viac ako jeden príslušník z toho istého štátu. Pri výkone svojich funkcií požívajú členovia Tribunálu diplomatické výsady a imunity.
Členovia Tribunálu sú volení tajným hlasovaním na deväť rokov a môžu byť opätovne zvolení. Prvých 21 sudcov bolo zvolených v roku 1996. V tom čase boli sudcovia rozdelení tak, že piati boli z Afriky, piati z Ázie, štyria zo Západnej Európy, traja z Východnej Európy a štyria z Latinskej Ameriky a Karibiku. V roku 2011 je predsedom Tribunálu japonský sudca Shunji Yanai a podpredsedom je sudca z Južnej Afriky Albert J. Paesi. Tribunál volí na tri roky svojho predsedu a podpredsedu, ktorí môžu byť zvolení opätovne.
Proces nominácie a voľby budúcich členov Tribunálu je nasledovný: Zmluvné štáty sú oprávnené vymenovať do 2 mesiacov najviac dve osoby, ktoré sú bezúhonné, nestranné a patria medzi uznávaných znalcov v odbore morského práva. Tieto nominácie sa následne predkladajú zmluvným štátom pred dňom konania voľby. Zo zoznamu vymenovaných osôb sa potom volia budúci členovia Tribunálu.
Pôsobnosť tribunálu
Tribunál má rozsiahlu právomoc rozhodovať spory týkajúce sa interpretácie a aplikácie Dohovoru OSN o morskom práve. To zahŕňa spory týkajúce sa:
- morských hraníc
- rybolovu
- ochrany morského prostredia
- navigácie
- ťažby nerastných surovín na morskom dne
- vedeckého výskumu v mori
Tribunál môže rozhodovať spory medzi štátmi, ale aj medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami alebo medzi medzinárodnými organizáciami navzájom. Okrem toho môže vytvoriť komory ad hoc zložené z troch jej členov, ktoré sa zaoberajú sporami týkajúcimi sa morského dna. Tieto komory sa skladajú z troch alebo viacerých volených členov Tribunálu a sú určené na riešenie sporov, ktoré vznikli v súvislosti so sporami o výklad a aplikáciu morského práva, týkajúcich sa podniku, štátnych podnikov a súkromných právnických osôb zaoberajúcich sa prieskumom alebo ťažbou z morského dna.
Prípad Arctic Sunrise
Príkladom činnosti tribunálu je prípad Arctic Sunrise. Súd rozhodoval na základe podnetu zo strany Holandska, pod ktorého vlajkou sa loď Arctic Sunrise plavila. Celú posádku lode Arctic Sunrise zadržala v septembri pobrežná stráž pri vrtnej plošine Prirazlomnaja v Barentsovom mori. Ochranári sa pokúsili obsadiť plošinu, aby upozornili na riziká ťažby ropy v Arktíde. Rusko obvinilo skupinu z výtržníctva, za čo im hrozilo až sedem rokov vo väzení.
Rozhodnutie tribunálu: Tribunál nariadil Ruskej federácii, aby prepustila plavidlo Arctic Sunrise a všetky zadržané osoby ihneď po zaplatení finančnej záruky. Kauciu mal zaplatiť holandský štát.
Reakcia Ruska: Ruské ministerstvo zahraničia reagovalo tvrdením, že na prípad Greenpeace sa právomoci tohto súdu OSN nevzťahujú.
Význam tribunálu pre Slovensko
Hoci Slovenská republika nemá priamy prístup k moru, rozhodnutia Medzinárodného tribunálu pre morské právo majú pre ňu význam. Slovensko je viazané Dohovorom OSN o morskom práve a musí rešpektovať rozhodnutia tribunálu. Slovenská republika je členom rôznych medzinárodných organizácií, ako Medzinárodná organizácia pre morské dno, Medzinárodná námorná organizácia a organizácia INTEROCEANMETAL. Taktiež je signatárom mnohých medzinárodných dohovorov upravujúcich morské právo.
Morské právo | Stručná história | Od svojvôle a kolonializmu k medzinárodnému právu a právnemu poriadku
Sídlo tribunálu
Mesto Hamburg bolo vybrané za sídlo tribunálu zástupcami štátov, ktoré sa zúčastnili na Tretej konferencii OSN o morskom práve, tajným hlasovaním 21. augusta 1981. Voľba Hamburgu, známeho prístavného mesta s dlhou tradíciou v medzinárodnej lodnej doprave a námornom obchode, je zohľadnená v článku 1, odseku 2 Štatútu Tribunálu. V roku 1986 Nemecko ponúklo poskytnutie priestorov pre Tribunál na náklady Spolkovej vlády, vrátane významného príspevku mesta Hamburg. Architektonická súťaž v roku 1989 vybrala návrh vhodnej budovy pre Tribunál. V roku 1996 bola položená základná kameň trvalého sídla. Slávnostné otvorenie priestorov sa konalo 3. júla 2000. Budova, postavená nemeckou vládou s nákladmi 63 miliónov EUR, je Tribunálu poskytnutá bezplatne. Sídlo zahŕňa modernú budovu z betónu a skla, ako aj vilu z devätnásteho storočia. Stála audiovizuálna výstava poskytuje návštevníkom informácie o histórii, organizácii, jurisdikcii a práci Tribunálu. Každá pojednávacia miestnosť je vybavená modernou technológiou, ktorá umožňuje stranám prezentácie, ktoré sa zobrazujú na monitoroch pred sudcami, stranami, svedkami, tlmočníkmi a verejnosťou. V súlade s pravidlami Tribunálu sa pojednávanie môže konať úplne alebo čiastočne prostredníctvom videokonferenčného spojenia.