Rôzne rastlinné nápoje podobajúce sa kravskému mlieku, ktorým sa ľudovo hovorí rastlinné mlieka, sa stali bežnou súčasťou jedálnička a tešia sa rastúcemu záujmu zákazníkov. Pre ľudí s alergiou na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) predstavujú cestu, ako si dopriať obľúbené chute. Je však dôležité vedieť, že z nutričného hľadiska nie sú priamou náhradou živočíšneho mlieka. Zákazník od rastlinnej alternatívy často očakáva podobné vlastnosti, aké má kravské mlieko.
Nutričné rozdiely rastlinných a kravských mliek
Zatiaľ čo kravské mlieko obsahuje cca 3,3 g bielkovín na 100 ml, ovsené, ryžové či mandľové mlieka majú väčšinou menej ako 1 g. Rastlinné náhrady mliečnych výrobkov sú veľmi často chudobné na bielkoviny. Dôležitý je tiež pomer vápnika a fosforu. Ak sa teda vyhýbate mliečnym výrobkom, nespoliehajte sa na rastlinné nápoje ako dostatočný zdroj živín. Je nutné vápnik a bielkoviny aktívne dopĺňať odinakiaľ.
Fortifikované a bežné rastlinné mlieka
Fortifikované rastlinné mlieka sú cielene obohatené o vápnik (obvykle 120 mg/100 ml), prípadne aj vitamíny. Z vedeckých meraní vyplýva, že iba tieto produkty sa môžu obsahom minerálnych látok rovnať kravskému mlieku.
Bežné rastlinné mlieka (vrátane „bio“) tvoria najrozšírenejšiu skupinu nápojov, ktoré nie sú pri výrobe obohatené. Osobitnú pozornosť si zaslúžia bio nápoje: mnoho ľudí ich kupuje v dobrej viere, že sú zdravšie, ale legislatíva pri nich fortifikáciu nepovoľuje. Výsledkom je ekologicky ohľaduplný nápoj s minimom vápnika.
Domáca výroba rastlinných mliek síce umožňuje kontrolu nad surovinami a potenciálne aj úsporu nákladov, ale doma si vápnik ani vitamíny do nápoja sami nepridáte. Bežné aj domáce rastlinné mlieka si občas môžete dopriať ako nápoj „na chuť“ alebo ako surovinu na varenie či pečenie. V tomto ohľade kravské mlieko nahradia.
Makové mlieko: Pozor na toxické kovy
Mak je rekordmanom v obsahu vápnika, čo láka na výrobu domáceho makového mlieka. Mak však má schopnosť zhromažďovať z pôdy okrem vápnika aj toxické kovy.
Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM)
Alergia na bielkovinu kravského mlieka je jednou z najčastejších potravinových alergií najmä u detí. Pri intolerancii bielkoviny kravského mlieka telo produkuje špecifické IgG protilátky, ktoré reagujú s danou bielkovinou. Medzi hlavné klinické príznaky patria tráviace ťažkosti, ako nadúvanie, hnačka, žalúdočné kŕče. Okrem toho pacienti môžu mať aj iné problémy, ako ekzémy, vyrážky, akné, psoriáza, migrény, bolesti hlavy, bolesti kĺbov, svalov. Symptómy sa objavujú postupne, niekedy s odstupom času, aj 72 hodín po konzumácii danej potraviny.
Alergická reakcia sa zvyčajne objaví krátko po skonzumovaní mlieka a mliečnych výrobkov. Príznaky a symptómy alergie na mlieko môžu byť mierne aj závažné a môžu zahŕňať opuch, vracanie, žihľavku a tráviace problémy. Potravinové intolerancie a alergie môžu vzniknúť aj v pokročilom veku.
ABKM u detí
Alergia na bielkovinu kravského mlieka je najčastejšou potravinovou alergiou u detí do 3 rokov a postihuje približne 1 - 3 % dojčiat. Alergia u 80 % batoliat medzi druhým a tretím rokom života zmizne.
Rozdiel medzi alergiou na bielkovinu kravského mlieka a intoleranciou laktózy
Hneď od začiatku je potrebné vysvetliť, že intolerancia na laktózu nie je alergia na bielkoviny kravského mlieka. Intolerancia (neznášanlivosť) laktózy sa vo väčšine prípadov týka dospelých, menej často i školopovinných detí. S pribúdajúcim vekom nám totiž ubúdajú enzýmy, ktoré pomáhajú mliečny cukor (laktózu) tráviť. Ak však máte malé dieťa s ekzémom alebo napríklad s neobvyklými zažívacími ťažkosťami (zvracanie, hnačka, zápcha, výrazné koliky, hlien, prípadne i nitky krvi v stolici), môže byť na vine práve alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM). Na rozdiel od laktózy sú bielkoviny kravského mlieka vo všetkých mliečnych výrobkoch. Sú tiež v bežnom kojeneckom mlieku, a to i v mlieku označenom skratkou HA. Bielkoviny kravského mlieka sa nachádzajú dokonca aj v materskom mlieku.
Špeciálne mliečne výživy pre deti s ABKM a inými problémami
Pre deti s citlivým trávením, alergiami alebo špeciálnymi výživovými požiadavkami sú k dispozícii rôzne druhy špeciálnych mliek.
- HA mlieka (hypoalergénne) sú určené pre deti s rodinnou anamnézou alergií. Používajú sa na základe odporúčania pediatra. Kvôli čiastočne stráveným bielkovinám vám môžu chutiť inak, ale deťom táto chuť nevadí.
- Mlieka AR (antirefluxné) sú určené pre deti, ktoré trpia zvracaním. Obsahujú zahusťovadlo (karubín, škrob), ktoré pomáha mlieku zostať v žalúdku.
- Mlieka so zníženým obsahom laktózy (s nízkym obsahom laktózy) sú určené pre deti trpiace dočasnou alebo trvalou intoleranciou laktózy (mliečneho cukru). Dočasná intolerancia laktózy zvyčajne sprevádza hnačkové ochorenia. Niektoré špeciálne mlieka laktózu vôbec neobsahujú.
- Bezlaktózové mlieka pre batoľatá sa použijú aj v prípade diétnych opatrení pri infekčnej hnačke.
- Bezlaktózové mlieka pri poruchách trávenia (comfort, sensitive, antikolika) sú určené pre deti trpiace zápchou alebo dojčenskou kolikou (prdíkmi). Obsahujú látky na zmäkčenie stolice a bielkoviny na lepšiu stráviteľnosť.
- Mlieka ABKM pri alergii na bielkovinu kravského mlieka (mlieka ABKM) obsahujú vysoko stráviteľné bielkoviny. Používajú sa vždy pod dohľadom lekára, ktorý na ne môže vystaviť aj lekársky predpis.
- Mlieka s vyšším obsahom tuku (na dobrú noc) obsahujú ryžové obilniny, ktoré pomôžu vášmu malému stravníkovi dobre sa vyspať. Nasýtenie nočným mliekom často eliminuje opakované budenie dieťaťa.
Špeciálne vyvinuté zloženie s jemne naštiepenou (hydrolyzovanou) bielkovinou a unikátnou kombináciou cenných ingrediencií je obzvlášť šetrné k citlivému imunitnému systému Vášho dieťaťa. Výživa HiPP HA1 Combiotik® je ľahko stráviteľná a dobre zasýti. Možno ju podávať od narodenia. Viac ako 120 rokov NUTRICIA vyvíja a vyrába špeciálnu výživu pre deti. S naším tímom päťsto vedcov a odborníkov sme už 50 rokov nadšenými priekopníkmi v porozumení výživovým potrebám malých detí. Následná mliečna dojčenská výživa v prášku. Potravina je určená na špeciálne výživové účely detí od ukončeného 6. do 12. mesiaca.
Špeciálna dojčenská výživa HiPP Anti-Reflux je nutrične kompletná výživa určená na diétny režim pri výžive dojčiat, ktoré grckajú. Je vhodná ako jediný zdroj výživy pre dojčatá od narodenia, rovnako ako od ukončeného 6. mesiaca veku v rámci zmiešanej stravy, pokiaľ nemôžu byť dojčené.
Kozie mlieko ako alternatíva?
Odborná literatúra uvádza, že v prvých rokoch života trpí alergiou na bielkoviny kravského mlieka (ABKM) približne 2,5 % dojčiat. Existuje však aj skupina detí, u ktorých sa po konzumácii kravského mlieka môžu objaviť nepríjemné tráviace problémy, ktoré nie sú alergiou, ale je možné ich označiť ako potravinovú intoleranciu. Pre tieto dojčatá môže byť prechod na koziu dojčenskú mliečnu výživu prospešný.
Kozie mlieko, respektíve bielkoviny kozieho mlieka, môžu byť vhodným zdrojom bielkovín pre dojčenskú a pokračovaciu dojčenskú výživu. Dôvodom je klinicky významná skrížená alergenicita (schopnosť vyvolávať alergickú reakciu) medzi kozím a kravským mliekom. Jednoducho povedané existuje veľká pravdepodobnosť, že pokiaľ človek trpí alergiou na kravské mlieko, bude alergický aj na kozie. Zloženie kozieho mlieka sa viac podobá ľudskému materskému mlieku, lepšie sa trávi a taktiež vstrebáva.
HiPP 2 BIO Kozie mlieko je prémiová mliečna dojčenská výživa vhodná od ukončeného 6. mesiaca. Základom je obzvlášť ľahko stráviteľné A2 kozie mlieko v tej najlepšej BIO kvalite, ktoré je extra šetrné k malému brušku. Preto je dojčenská výživa z kozieho mlieka vhodnou alternatívou, ak dieťa bez zdravotného dôvodu citlivo reaguje na bežné dojčenské mlieko. HiPP 1 BIO kozie mlieko je prémiová mliečna dojčenská výživa vhodná od narodenia, pokiaľ dieťa nemôže byť dojčené. Dojčenské kozie mlieko je vhodným zdrojom bielkovín pre dojčatá a pre ich spokojné bruško.
Výhody kozieho mlieka pre novorodencov
A2A2 mlieko: Návrat k pôvodnej forme
A2A2 mlieko predstavuje návrat k pôvodnej forme mlieka, ktorú pili naši predkovia. Toto mlieko obsahuje výlučne A2 beta-kazeín, proteín, ktorý sa prirodzene nachádzal v kravskom mlieku pred tisíckami rokov. V posledných rokoch sa zvýšil záujem o A2A2 mlieko, najmä kvôli jeho potenciálnym zdravotným výhodám a lepšej stráviteľnosti. A2A2 mlieko sa odlišuje od bežného mlieka prítomnosťou výlučne A2 beta-kazeínu, zatiaľ čo bežné mlieko obsahuje kombináciu A1 a A2 beta-kazeínu.
Historicky všetky kravy produkovali iba mlieko s A2 beta-kazeínom. Mutácia, ktorá spôsobila vznik A1 beta-kazeínu, sa objavila približne pred 5 000 až 10 000 rokmi v dôsledku selektívneho chovu, ktorý uprednostňoval kravy s vyššou produkciou mlieka. Dojnice s väčším nádojom boli nositeľkami A1 beta-kazeínu a ten sa stal postupom času dominantným v chovoch naprieč celým svetom. Rozdiel medzi A1 a A2 beta-kazeínom spočíva v jednej aminokyseline. V reťazci 209 aminokyselín sa A1 beta-kazeín líši od A2 beta-kazeínu tým, že na pozícii 67 má histidín namiesto prolínu.
BCM7, ktorý vzniká pri trávení A1 beta-kazeínu, ovplyvňuje tráviaci systém a prispieva k jeho zápalu. Štúdie naznačujú, že BCM7 môže byť spojený s vyšším výskytom tráviacich ťažkostí, ako sú nadúvanie, kŕče a hnačka. Okrem toho môže BCM7 prispievať k vzniku srdcovo-cievnych ochorení, diabetu typu 1 a môže mať vplyv aj na neurologické ochorenia, vrátane autizmu.
Jerseyské kravy a A2A2 mlieko
Jerseyské kravy majú prirodzene vysokú prevalenciu génu, ktorý kóduje A2 beta-kazeín. Po stáročia boli selektívne chované pre svoje vynikajúce mliekové vlastnosti, vrátane obsahu tuku a bielkovín, čo zahŕňalo aj vyšší podiel A2 beta-kazeínu. Mlieko jerseyských kráv obsahuje viac tuku a bielkovín, čo zvyšuje jeho nutričnú hodnotu a prispieva k bohatšej chuti.
Výroba a spracovanie mlieka
Naše kravy sú kŕmené výhradne priemyselne sušenými krmovinami bez plesní a konzervantov, namiesto fermentovaných krmív ako siláž a senáž, ktoré sú základom kŕmnej zmesy konvenčne chovaných dojníc. Fermentované krmivá často obsahujú aflatoxíny, ktoré sú toxické a môžu kontaminovať mlieko. Naše krmivo je sušené a kontrolované, aby sme zabezpečili, že neobsahuje plesne a aflatoxíny. Mlieko od kráv kŕmených konvenčným krmivom má zvýšené hladiny histamínu, čo môže u niektorých ľudí spôsobiť alergické reakcie a iné zdravotné problémy.
MFGN je kľúčová zložka mlieka, ktorá hrá dôležitú úlohu v správnom trávení mlieka a mliečnych výrobkov. Šetrná pasterizácia pomáha zachovať vitamíny a minerály, ktoré sú degradované spracovaním pri vysokých teplotách. Niektoré dôležité enzýmy, ktoré sú prospešné pre trávenie, sa pri vysokých teplotách ničia. Nerobíme homogenizáciu a ani UHT!
Homogenizácia: Tento proces rozbíja vysokým tlakom tukové globuly na menšie častice, čo mení štruktúru MFGN a ovplyvňuje trávenie tukov. UHT spracovanie: UHT mlieko je pasterizované pri veľmi vysokých teplotách, čo výrazne predlžuje jeho trvanlivosť.
Bezmliečna diéta a jej náhrady
Po kolotoči rôznych vyšetrení máte jasno. Vaše bábätko má alergiu na bielkovinu kravského mlieka (ABKM). Dojčíte? Lekár vám odporučí dodržiavať hypoalergénnu bezmliečnu diétu. Zo stravy je potrebné vylúčiť mlieko, mliečne výrobky a všetky potraviny, v ktorých sa mlieko nachádza. Ak dieťa dostáva dojčenské mlieko a potvrdí sa uňho ABKM, lekár odporučí podávanie špeciálneho hypoalergénneho mlieka s vysoko hydrolyzovanou bielkovinou. Bielkovina je v ňom vysoko naštiepená na malé časti, ktoré strácajú schopnosť vyvolať alergickú reakciu. Ak sa ani pri podávaní mlieka stav dieťaťa nezlepší, prechádza sa na špeciálne mlieko s úplnou hydrolýzou bielkovín (s obsahom voľných aminokyselín).
Jedným z prvých obľúbených príkrmov u matiek sú detské obilninové mliečne kaše. Doprajte ich aj bábätkám s ABKM. Vhodné sú aj nemliečne kaše, ktoré sa pripravujú s vodou alebo so špeciálnym hypoalergénnym mliekom, ktoré dieťa konzumuje. Len čo začnete s prvými príkrmami, dôsledne si vždy preštudujte zloženie potravín. Okrem klasických mliečnych výrobkov (maslo, smotana, syry, jogurty alebo mliečne dezerty) sa mliečna bielkovina môže nachádzať aj v potravinách, pri ktorých by vám to nenapadlo. Ako alergén je mlieko v zložení vyznačené tučným písmom.
Pri varení a pečení sa dá mlieko nahradiť rastlinnými “mliekami”. Vo väčších supermarketoch bežne zoženiete instantné alebo krabicové mlieko ryžové, ovsené, kokosové, pohánkové, mandľové. Sójové mlieko lekári deťom skôr nedoporučujú, sója je veľký alergén.
Zdroje vápnika mimo mlieka
Môže sa zdať, že v jedálničku bez skutočného mlieka musí chýbať vápnik. Môže, ale nemusí. Záleží to na tom, čo jete a pijete. Kojené dieťa má vápnik od maminky, nekojené dieťa s ABKM dostane od pediatra, alergológa alebo gastroenterológa špeciálne mlieko na báze aminokyselín obohatené vápnikom. K tomu pripočítame vápnik, ktorý získame z nemliečnych potravín. Najviac vápniku je v maku, sezame, v sardinkách, vo vajíčkových žĺtkach, v orechoch, slnečnicových a ľanových semienkach. Solídne množstvo vápnika obsahuje aj kukurica, ovos, pšeno a pohánka. Vápnik sa prirodzene vyskytuje aj v zelenine, najviac v kapuste, v špenáte a v brokolici. A nezabudnime ani na minerálne vody, ktoré dokážu denný príjem vápnika tiež zvýšiť.
tags: #mlieko #bez #bielkoviny #kravskeho #mlieka