Množstvo mlieka z kravy za rok: Faktory a štatistiky

Slovensko má ideálne podmienky na chov dojníc a výroba mlieka má na Slovensku svoju dlhú históriu. Viaceré družstvá i menšie rodinné farmy dokážu mlieko predávať cez vlastné distribučné kanály. Situácia však stále nie je taká kritická, že by sme sa už nemali viac napiť mlieka od slovenskej kravy.

Na Slovensku sa chovajú dve hlavné plemená dojníc. Prvým je Holštýnske plemeno, ktoré má vyššiu produkciu mlieka. Druhým rozšíreným plemenom je Slovenská strakatá, ktorá patrí pôvodne do rodiny simentálskych kráv a bola šľachtená slovenskými chovateľmi. Najvyšší podiel z vykonaných inseminácií pripadal na holštajnské plemeno (57,99 %), potom nasledovalo slovenské strakaté (31,41 %).

Priemerná ročná úžitkovosť na dojnicu na Slovensku dosiahla 9 332 kg mlieka. Z plemien dosiahla najvyššiu hodnotu populácia holštínskeho plemena - 10 403 kg. Priemerná dojnica na Slovensku v súčasnosti nadojí cca 25 litrov mlieka denne, čo je cca 6 505 kilogramov mlieka za rok. Máme však aj dojnice, ktoré nadoja aj 12 000 - 15 000 litrov ročne.

V roku 2024 klesol počet dojníc v kontrole úžitkovosti pod 100 000 (bolo ich presne 99 825). Celkový počet dojníc podľa CRHZ bol ku koncu spomínaného roku 110 848. Vlani klesol aj počet vykonaných inseminácií. Počet dojníc zaradených do Kontroly úžitkovosti sa v roku 2024 znížil zo 101 392 na 99 525 kusov, čo predstavuje pokles o 1 567 kusov (1,55 %). Priemerná úžitkovosť dosiahla 9 332 kg mlieka, čo je o 134 kg viac než v roku 2023.

Plemenná skladba kráv v kontrole úžitkovosti bola rozdelená nasledovne: Holstein 50,79 %, Slovenské strakaté 26,01 %, krížence dojných plemien 21,18 %, Pinzgauské 0,48 %, Braunvieh 0,43 % a ostatné plemená spolu 1,11 %.

Faktory ovplyvňujúce produkciu mlieka

Množstvo mlieka, ktoré krava podáva v priemere za deň a za rok, závisí od charakteristík plemena, veku, telesného stavu, kvality chovu a výživy, klimatických podmienok. Čím viac teliat za život majú, tým sú v mlieku výkonnejšie. Priemerná dojnica má tri teliatka a dožije sa piatich rokov, keď už nie je schopná ďalšieho otelenia a jej dojivosť začne klesať. Sú však aj šampiónky, ktoré rodia i po desiatich rokoch života. Takéto kravy sú schopné v neskoršom štádiu nadojiť ročne aj viac než 15-tisíc kíl mlieka, zatiaľ čo priemerná dojnica dá len necelých sedemtisíc kíl ročne.

Prvé otelenie nastane, keď krava dosiahne vek 2 rokov, pričom v tomto veku váži asi 300 kg. Na dobrú produkciu mlieka po druhom otelení musí dojné zviera vážiť najmenej 500 kg, výška v kohútiku musí byť od 1,2 m. Nemali by ste očakávať veľké množstvo mlieka od kravy, ktorá sa po prvý raz otelila. Mladý jedinec zriedka dáva viac ako 10 litrov denne. Denné množstvo mlieka sa postupne zvyšuje s každým novým tehotenstvom. Najproduktívnejšia krava sa dojí po 5-6 tehotenstvách. Starý jednotlivec, ktorý teľa 10-12 krát, dáva oveľa menej mlieka.

Množstvo mlieka sa sezónne mení, čo súvisí so zmenou stravy. V letných mesiacoch kravy konzumujú jedlo bohaté na bielkoviny a vitamíny, takže výdatnosť mlieka je výrazne vyššia ako v zime. Ak jednotlivec v zime dá 10 - 12 litrov mlieka, letný denný objem sa zvýši na 18 - 25 litrov. Ak bude na jeseň klesať teľa, bude mať v zime viac mlieka ako v zimných mesiacoch. S cieľom zvýšiť produktivitu zimného dojenia sa seno v potrave dopĺňa šťavnatými koreňmi a ovocím nasýteným vitamínmi: mrkva, tekvica, zemiaky, kŕmna repa.

Základným cieľom odchovu holštýnskych kráv by mala byť hmotnosť prvôstky pred pôrodom 650 kg, ktorú majú budúce dojnice dosiahnuť vo veku 22 až 23 mesiacov. Podľa výskumov (Bach, Ahedo) každých 70 kg živej hmotnosti pred pôrodom znamená +1.000 kg mlieka na prvej laktácii. Vôbec však nie je jedno, ako je tento prírastok rozložený v čase. Za absolútnu prioritu sa považuje maximalizácia rastu v prvých týždňoch života. Premietnuté do čísel: min. 0,75 kg/deň a živá hmotnosť min. 85 kg v 56 dní života.

Skorý príjem štartéru je podľa všetkého veľmi dôležitý a preto sme v chovoch zavádzali reštriktívne kŕmenie mliekom (10 % telesnej hmotnosti). Problém je, že v ranom veku teľa nedokáže prijať dostatočné množstvo štartéru. Zároveň platí, že prírastok v prvých dňoch a týždňoch života má obrovský vplyv na celoživotnú mliečnu úžitkovosť. Teľatá, ktoré prijímajú menej ako 8 litrov mliečneho nápoja, vykazujú známky hladu (dôsledkom nie je len nevyužitie potenciálu, ale aj nižšia imunita voči infekčným chorobám). Väčší rast, vyššiu hmotnosť pri odstave a proliferáciu epiteliálnych buniek mliečnej žľazy dosiahneme len skrmovaním vyššieho množstva mlieka, ktorého príjem v sušine by sa mal pohybovať nad 1 kg. Systém kŕmenia musí byť zároveň nastavený na maximálny príjem štartéru po odstave. Áno, zdroje živín a rozloženie ich príjmu v čase sú veľmi dôležité.

Dôležitým faktorom vo výnose mlieka je postoj poľnohospodára k dobytku. Kravy dávajú viac mlieka, keď ich majiteľ chová láskavo.

Plemená kráv a ich mlieková úžitkovosť

Krava, ktorá patrí do vysoko produktívneho chovu mlieka, má veľký vplyv na produkciu mlieka. Nie je ťažké určiť produktívneho jednotlivca, má: malá lebka; silné a svalnaté zadné nohy; veľké vemeno; mierne zaoblené brucho; chrbát bez silného hrboľa.

Viac mlieka dostávajú zástupcovia nasledujúcich plemien:

• Holstein - najobľúbenejšie plemeno chované v Holandsku. Zástupcovia sú držiteľmi rekordov, pokiaľ ide o ročný objem mlieka. Dospelá krava váži 700 kg, má veľké vemeno krásneho okrúhleho tvaru. Získava sa z nich 8-9 ton mlieka ročne.
• Kholmogorskaya - plemeno so silnou kostrou a vyvinutou svalovou hmotou. Hmotnosť dospelého je 500 kg, lebka je úzka, farba je červená s čiernymi škvrnami. Ročne nadojí 4-5 ton mlieka.
• Čiernobiele sovietske plemeno - so silnou kostrou. Krava váži 400 kg a je prispôsobená klimatickým podmienkám Ruska. Ročný výnos mlieka je 5,5-8,5 tony.
• Stepná červená - na Ukrajine bežné plemeno, vyznačuje sa nenáročnosťou a nenáročnou starostlivosťou. Zviera váži 400 kg, kostra je ľahká, postava je štíhla. Ročný výnos mlieka je 3-4 tony.
• Yaroslavskaya - populárna krava v Rusku, nenáročná na výživu. Dospelý váži 500 kg, farba je prevažne čierna. Ročne nadojí 4-6 ton mlieka.
• Ayrshire - škótske plemeno červenej a bielej farby. Hmotnosť dospelého je 450 kg, kostra je ľahká. Ročný výnos mlieka je 5-8 ton.

V prípade holštanského plemena v USA je priemerná hodnota tuku v mlieku medzi 4,2 a 4,3 %. Pritom ešte v roku 2009 to bolo len 3,5 %. Podľa údajov z Plemennej knihy holštanského dobytka je priemerná úžitkovosť dojníc v nej zapísaných 10 450 kg mlieka. Najvyšší podiel z vykonaných inseminácií pripadal na holštajnské plemeno (57,99 %).

Priemerná denná a ročná produkcia mlieka

Priemerný ročný výnos mlieka vykazujú farmy v USA, Veľkej Británii a Izraeli. V týchto krajinách kravy dávajú 10 až 15 tisíc litrov mlieka na zviera ročne. Toto je uľahčené chovom vysoko produkčných plemien a bežnou údržbou.

Ilustratívny príklad zmien množstva mlieka za deň v mesiacoch:

Priemerná denná sadzba: Priemerne s ročným tehotenstvom je denné množstvo produktu 18-20 litrov. Vysoko produktívne dojnice však majú spôsob, ako dať 70 - 80 litrov denne.

Maximálna produktivita sa pozoruje od otelenia po následné oplodnenie. Na získanie priemerného mesačného výnosu mlieka by sa priemerný denný objem mlieka mal vynásobiť počtom dní v mesiaci. Od jednej kravy dostane mesačne 300 až 1800 litrov produktu. Pri výpočte sa zohľadňujú podmienky chovu hovädzieho dobytka a klimatické podmienky.

Najvyšší mesačný výnos mlieka sa pozoruje v Izraeli, čo súvisí s priaznivou klímou a optimálnymi podmienkami pre chov na miestnych farmách. Po otelení sa množstvo mlieka postupne zvyšuje a do 2. mesiaca dojenia dosahuje maximum. Vrchol trvá 2 mesiace, od štvrtého mesiaca začína pomalý pokles produkcie mlieka. Do desiateho mesiaca sa produkcia mlieka stáva minimálnou a nasleduje suchá perióda.

Holandsko je držiteľom nového svetového rekordu v zložkách mlieka. Táto hodnota sa dosiahla u registrovaných holsteinských kráv, ktoré boli vyradené z chovov v období od septembra 2011 do septembra 2012, vyprodukovali v priemere 30 536 kg mlieka pri obsahu tuku 4,37% a bielkovín 3,51% za 1116 produkčných dní. Pred dvadsiatimi rokmi to bolo 22 132 kg mlieka, pričom za dvadsať rokov sa dosiahol 40% nárast v zložkách mlieka.

Svetový rekord a najlepšie farmy

Svetový rekord v produkcii mlieka drží krava, ktorá v priemere nadojila 95 kg mlieka na deň (35.000 kg ECM za rok). Aj keď toto je extrém, všeobecne výkonnosť mliečnych kráv neustále stúpa.

Ing. Lichanec predstavil aj najlepších chovateľov holštínskeho plemena za rok 2024:

• Chovateľom kravy s najvyššou mliekovou úžitkovosťou za normovanú laktáciu (19 706 kg) je MARAGRO, s.r.o., Dvory nad Žitavou.
• Pri prvôstkach nadojila najviac (17 186 kg) dojnica SK000813194609 z chovu PD Okoč - Sokolec.
• MARAGRO je aj majiteľom dojnice s najvyššou celoživotnou úžitkovosťou v roku 2024 - SK000813194609 (137 245 kg mlieka).
• Historický rebríček celoživotnej úžitkovosti aj naďalej vedie dojnica SK000800389320 z firmy FOODFARM, s.r.o., Hlohovec, ktorá za 13 laktácií nadojila 153 743 kg mlieka.
• Najlepšie hodnotenou prvôstkou z hľadiska exteriéru je dojnica s 137 245 kg mlieka z chovu firmy AGROBAN, s.r.o., Bátka (celkové hodnotenie 89 bodov - VG).
• Najvyšší počet dojníc má v galérii „stotisícoviek“ FARMA Majcichov (53).

Aktuálna situácia v mliečnom priemysle na Slovensku

Slovenské farmy majú k dispozícii priaznivé výrobné podmienky, no napriek tomu celková produkcia mlieka na národnej úrovni stagnuje. Dôvodom sú nízke výkupné ceny, rozdrobený spracovateľský sektor a možnosť fariem diverzifikovať sa do iných odvetví, pokiaľ mlieko neprináša dostatočný zisk.

Poľnohospodárske družstvo v Dubovom pri Turčianskych Tepliciach sa snažilo pokračovať v tom, čo tu postavili komunisti. Z celkového počtu hovädzieho dobytka (416,7 tis.) predstavoval počet všetkých kráv 187,5 tis., z toho dojných kráv 114,1 tisíc. Slovensko prispelo v roku 2024 do dodávok mlieka v EÚ len 0,6 %, čo prestavovalo 829 tis. Počet prvovýrobcov mlieka na Slovensku má dlhodobo klesajúcu tendenciu. Za posledných sedem rokov (2018 - 2023) z trhu odišlo spolu 92 prvovýrobcov mlieka, pričom v roku 2024 ukončilo chov dojníc len 6 podnikov a ich celkový počet sa znížil na 323.

Podľa údajov ŠÚ SR dosiahla priemerná ročná dojivosť na dojnicu 8 379 litrov, čo predstavuje medziročný nárast o 215 litrov a od roku 2015 sa úžitkovosť zvýšila o 1 842,5 litra na kravu. Priemerná denná dojivosť tak vzrástla medziročne z 22,36 litrov na 22,89 litra.

Priemerná realizačná cena surového kravského mlieka v roku 2024 bola 43,29 €/100 kg. V triede Q dosiahla realizačná cena hodnotu 43,53 €/100 kg. Pozitívom minulého roka je aj nárast spotreby mlieka a mliečnych výrobkov. Táto narástla za posledný rok o vyše 6 kg na takmer 192 kg mlieka na osobu a rok.

Celkové vlastné náklady na výrobu mlieka dosiahli 12,80 € na dojnicu a deň, čo predstavuje 50,57 € na 100 kg mlieka. Vďaka priamym dotáciám na dojnice vo výške 6,12 €/100 kg sa však hospodársky výsledok otočil na mierny zisk +2,80 €/100 kg. Dodatočne tržby za predaj brakovaných kráv prispeli 2,89 €/100 kg mlieka, čo po započítaní dotácií zvýšilo konečný zisk na +5,69 €/100 kg.

Ukazovateľ IOFC (Income Over Feed Cost), ktorý vyjadruje rozdiel medzi tržbami za predané mlieko a nákladmi na krmivá, je kľúčovým nástrojom na hodnotenie efektivity chovu dojníc. V roku 2024 dosiahol IOFC na slovenských farmách hodnotu 5,44 € na dojnicu a deň. Tento výsledok odráža, že po odpočítaní nákladov na krmivá, ktoré tvoria 44,4 % celkových nákladov (5,65 €/KD), zostáva farmám pozitívny príjem.

Z hľadiska produkcie mlieka je krava jedinou kategóriou hovädzieho dobytka, ktorá produkuje mlieko. Produkcia mlieka začína po otelení, kedy jej mliečna žľaza začne intenzívne produkovať mlieko. Toto obdobie sa nazýva laktácia.

tags: #mnozstvo #mlieka #z #kravy #za #rok