V dynamickom svete umenia sa neustále objavujú nové trendy a prístupy, no len niektorí umelci dokážu vytvoriť diela s hlbokým, osobne ladeným významom. Mária Balážová patrí medzi takéto výnimočné osobnosti na slovenskej výtvarnej scéne, pričom jej tvorba je silne zakotvená v koncepte osobnej mytológie. Jej charakteristickým prvkom je precízne geometrické umenie, ktoré však nie je len hrou s tvarmi, ale nesie v sebe bohatú symboliku a odkazuje na univerzálne témy.
Autorka sa takmer dvadsať rokov venuje sérii malieb s názvom Hadí cyklus. V rámci tejto tvorby Balážová zaradila svoje diela do postgeometrickej línie novej abstrakcie, ktorá sa začala rozvíjať v svetovej výtvarnej tvorbe v 80. rokoch 20. storočia. Jej prístup spočíva v postmodernom koncepte, kde do striktne geometrických malieb s ostrými hranami vkladá symbolický význam hada.
Geometria ako základné médium
Geometria, ako oblasť matematiky zaoberajúca sa tvarmi, veľkosťami a priestorovými vzťahmi, tvorí základ Balážovej tvorby. Rozvíja priestorovú predstavivosť a pomáha nám chápať svet okolo nás. V dielach Márie Balážovej sa stretávame s veľmi čistým a precíznym komponovaním jednoduchých geometrických figúr, predovšetkým čiernych kosoštvorcov a línií, ktoré sú štrukturálne variované na sivom alebo červenom pozadí.
Názov cyklu "Hadia geometria" už sám o sebe naznačuje sémantickú rovinu jej racionálnych geometrických kompozícií. Fundamentálnym prvkom je tu vertikálne pretiahnutý kosoštvorec s pozdĺžnym otvorom uprostred, ktorý autorka identifikuje ako hadiu hlavu. V prvých dielach cyklu bol tento tvar prednej časti viac zaguľatený, intenzívnejšie pripomínajúci hlavu kobry. Neskôr sa forma ustálila na rovnomernom kosoštvorci, ktorý vďaka otvoru uprostred asociuje aj ženský pohlavný znak. Táto tvarová alúzia na ženský genderový znak zároveň predstavuje istú kontradikciu, keďže had môže byť interpretovaný aj ako falický symbol. Týmto spôsobom je v diele Márie Balážovej prítomná mužsko-ženská polarita, či už ide o vedomý zámer, alebo prejav podvedomia.
Kosoštvorec: Symbol s mnohými vrstvami
Čierny kosoštvorec, ktorý v sérii "Hadia geometria" predstavuje redukovanú hadiu hlavu, má svoje korene v starších dielach autorky, napríklad v sérii "Plynutie" (1992-1993). Hoci tieto diela boli farebnejšie a komponované z drobných bodov, prvok hada bol už v nich evidentný. Identifikácia s hadom je pre autorku kľúčová, čo potvrdzuje aj názvom jednotlivých diel a celého cyklu.
Had ako symbol je nesmierne kontroverzný a má rôzne kultúrne interpretácie. V západnej tradícii je často spájaný s negatívnymi archetypmi, ako sú pokušenie a prvotný hriech, najmä v kontexte kresťanskej biblickej tradície. V starovekom Egypte však kobra symbolizovala ochranu kráľov a predstavovala múdrosť a ovládnutie vesmíru. V kontrast k negatívnemu vnímaniu v západnej Európe stojí symbolika vo východných krajinách, kde je had symbolom tvorivej životnej energie (kundalíni), plodnosti, obnoveného života (zvliekanie kože), vernosti, večnosti či ochrany Budhu. V čínskej kultúre je had vnímaný ako zákerné zviera, ale zároveň ako symbol šikovnosti a mužskej zmyselnosti.
Redukovaná hadia hlava v podobe kosoštvorca u Balážovej iniciuje aj ďalšie významy. Autorka umocnila symboliku redukciou pôvodných dvoch očí na jeden obdĺžnik uprostred kosoštvorca, čím otvorila predovšetkým genderovú problematiku.
Genderová tematika v diele Márie Balážovej
Tvorba Márie Balážovej predchádzajúca cyklu "Hadia geometria" už naznačovala jej záujem o genderovú problematiku. V sérii "Lexikóny" (okolo roku 1992) nachádzame symbolickú polarizáciu a interaktivitu mužského a ženského princípu. Predchádzajúce reliéfy ako "Žena", "Uzel" či "Lola" jednoznačne reflektujú túto tému.
Mária Balážová je druhou výtvarníčkou na Slovensku, ktorá sa systematicky venuje otázke ženstva, hneď po Jane Želibskej, ktorá sa problematikou ženskej identity zaoberala už v rokoch 1966-1967. Unikátne na Balážovej tvorbe je prenesenie témy feminizmu do čistej geometrickej formy, čo je vo výtvarnom svete ojedinelé. Tento prístup stojí v protiklade k tradičnému vnímaniu abstraktného umenia ako prevažne "mužskej záležitosti".
Profesorka z Berkeley vysvetľuje teóriu rodu | Judith Butler
Význam a symbolika v cykle Hadia geometria
Diela Márie Balážovej často spájajú estetickú harmóniu s hlbokými a intenzívnymi obsahmi. V cykle "Hadia geometria" autorka koncipuje kosoštvorcové elementy do znakov kultúrnych a duchovných koreňov ľudskej populácie. Bravúrnym spojením kosoštvorca a línie dosahuje dokonalú geometrickú kompozíciu, ktorá pôsobí až ikonicky.
Usporiadanie a priestorová organizácia jednotlivých elementov koncentruje do vyvážených a harmonických štruktúr s viacerými symbolikami. V úvode cyklu môžeme identifikovať symboly rôznych náboženstiev:
- Judaizmus: Hadia geometria 7 - 8
- Kresťanstvo: Hadia geometria 2, 5 - 6, 11, 15
- Islam: Hadia geometria 20 - 21
- Hinduizmus: Hadia geometria 2, 3
V druhej dekáde tvorby sa z jej kompozícií vytrácajú religiózne symboly, no diela si zachovávajú estetiku usporiadanej racionálnej štruktúry. V tretej dekáde nastáva zásadná zmena s dielom "Hadia geometria 26", kde do dovtedy nefarebnej čierno-sivej kompozície vstupuje jasná červená farba, symbolizujúca energiu a život. V tomto období autorka prechádza k konkrétnejším vizuálnym a lettristickým konotáciám širšej historickej, duchovnej a sociálnej povahy.
Významnou tvarovou zmenou, ktorá predstavuje zmenu paradigmy, je vyprázdnenie tvarov v piatej dekáde tvorby, kedy vznikajú doslova "hadie kresby". Sem patria aj diela v rámci cyklu "Chaosy", kde dochádza k rozpadu dovtedy známej usporiadanej a symetrickej geometrickej kompozície.
Osobný charakter tvorby
Od roku 2006 začína dielo Márie Balážovej vykazovať značne personálny charakter. Hadí element so znakom mužskej identity významne polarizuje obrazový priestor a prináša novú, vzťahovú rovinu mužsko-ženskej interaktivity. Pôvodne multikultúrny a multireligiózny charakter diela sa koncentruje do personalizovanej podoby duchovnej rovnováhy mužského a ženského prvku.
Individuálna mytológia autorky sa stáva ešte osobnejším vyjadrením vzťahových rovín napätia i komplementarity pohlaví. Jej tvorba signalizuje fundamentálne zmeny, pričom bohaté kontexty sa neustále rozrastajú o nové interpretačné línie. Každá nová kombinácia prvkov komunikuje odlišné posolstvo, čím sa jej dielo stáva organickou jednotou, obnažujúcou komplexnosť a vnútornú súvzťažnosť naprieč celým cyklom.
Paradoxom je, že hoci geometrii v abstrakcii pripisujeme racionálnu a objektívnu úlohu, dielo Márie Balážovej je v podstate veľmi osobné. Jej originalita spočíva v schopnosti vkladať ženské genderové prvky do čistej geometrickej kompozície, komponovať religiózne symboly z hadích hláv, či vyjadrovať svoje vnútorné prežívanie prostredníctvom abstraktných foriem.
Umenie ako dialóg so sebou samým
Výtvarné umenie má tendenciu obracať človeka k sebe samému, do svojho vnútra. Aj v dnešnej dobe, napriek jej rýchlosti a konzumnej povahe, si umenie zachováva silu prinavracať nás k sebe. Sila spočíva v kontemplatívnom nazeraní na umelecké dielo, ktoré otvára priestor na vnútorné prežívanie a sebapoznanie.
Diela s autenticitou seba vyjadrenia a osobnej mytológie patria medzi najintenzívnejšie podnety. Pri pohľade na cyklus "Hadia geometria" sa môžeme na okamih ocitnúť v koži autorky, v koži tvorkyne, ktorá komponuje svoje artefakty v súlade s osobným prežívaním. Jej dielo je skutočne autentickou seba výpoveďou, ale aj formou seba terapie v procese životných peripetií.
Vyfarbovanie geometrických obrazcov, ako je uvedené v kontexte detskej tvorby, môže byť skvelým spôsobom, ako rozvíjať vnímanie farieb, tvarov a kreativity. Geometrické tvary ako kruh, kocka, štvorec, trojuholník či kosoštvorec sú základnými stavebnými prvkami, ktoré sa vyskytujú nielen v umení, ale aj v bežnom živote a v matematike.
História geometrie siaha až do starovekých civilizácií, kde slúžila praktickým účelom ako vymeriavanie pozemkov či výpočet objemov. Zlomovým momentom bol rozvoj deduktívneho prístupu v antickom Grécku, kde matematici ako Euklides položili základy systematického poznania. Dnes nám moderné technológie, ako sú dynamické geometrické systémy, umožňujú vizualizovať a skúmať geometrické zákonitosti interaktívnejším spôsobom.
Mária Balážová svojim dielom dokazuje, že geometria nie je len abstraktná veda, ale môže byť aj jazykom duše, ktorý komunikuje hlboké emócie a univerzálne pravdy. Jej tvorba je dôkazom toho, že aj v striktne racionálnej forme abstraktného umenia sa môže skrývať silný osobný odkaz a bohatá symbolika.