Stravovanie v školských jedálňach: Všetko, čo potrebujete vedieť

Stravovanie v školských jedálňach je témou, ktorá sa dotýka takmer každého z nás. Mnohí z nás majú osobné skúsenosti so školským stravovaním, či už pozitívne alebo negatívne. Súčasne, pre mnohých rodičov je táto téma aktuálna aj z pohľadu ich detí.

V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty hmotnosti príloh a ich zloženia v kontexte MS (materiálno-spotrebných) noriem, ako aj na ďalšie relevantné faktory, ktoré ovplyvňujú stravovanie v školách.

Úvod do problematiky školského stravovania

Školské stravovanie zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečovaní správneho vývoja a zdravia detí a mládeže. Okrem samotných jedál je dôležité venovať pozornosť aj prílohám, ktoré dopĺňajú nutričnú hodnotu stravy. MS normy stanovujú presné požiadavky na zloženie a hmotnosť týchto príloh, aby sa zabezpečila vyvážená strava pre všetky vekové kategórie.

Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Od januára tohto roku platí (podľa zákona č. 390/2011) to, že zriaďovateľ môže do tejto sumy začleniť aj príspevok na úhradu režijných nákladov.

MS Normy a Ich Význam

Materiálno-spotrebné normy pre školské stravovanie sú základným dokumentom, ktorý definuje požiadavky na zloženie a množstvo potravín používaných pri príprave jedál v školských jedálňach. Tieto normy zohľadňujú vekové kategórie stravníkov a odporúčané výživové dávky. Dôležité je, aby boli tieto normy dodržiavané, pretože priamo ovplyvňujú kvalitu a nutričnú hodnotu podávaných jedál.

Pri plánovaní stravy v školských zariadeniach je dôležité dodržiavať normy, ktoré zabezpečujú zdravú a vyváženú výživu detí a žiakov. Táto norma sa týka nielen hlavných jedál, ale aj príloh k mäsu a polievkam, ktoré sú dôležitou súčasťou každodenného stravovania.

Prílohy k mäsu: Zloženie a hmotnosť

Prílohy k mäsu sú dôležitou súčasťou obeda alebo večere a mali by obsahovať dostatok sacharidov, vlákniny a ďalších živín.

Prílohy k polievkam: Zloženie a hmotnosť

Polievky sú dôležitou súčasťou stravy a môžu byť obohatené rôznymi prílohami, ktoré zvyšujú ich nutričnú hodnotu a sýtosť. Medzi bežné prílohy patria:

• Cestoviny: Drobné cestoviny, ako sú rezance alebo hviezdičky.
• Krupica: Zavarená krupica, ktorá zahusťuje polievku a dodáva jej výživné látky.
• Zelenina: Kúsky zeleniny, ako sú mrkva, petržlen alebo zeler.
• Mäso: Kúsky mäsa, ktoré zvyšujú obsah bielkovín v polievke.
• Halušky: Drobné halušky, ktoré sa varia v polievke.

Hmotnosť prílohy by mala byť primeraná a mala by dopĺňať chuť a výživovú hodnotu polievky.

Zásady na zostavovanie jedálnych lístkov

Pri zostavovaní jedálnych lístkov je dôležité dodržiavať niekoľko zásad:

• Časová štruktúra: Jedálny lístok by mal obsahovať dve hlavné mäsové jedlá, jedno jedlo so zníženou dávkou mäsa a dve múčne a zeleninové jedlá.
• Obsahová štruktúra: Hlavné jedlá by mali byť pripravené z mäsa, hydiny a rýb s hmotnosťou pre jednotlivé vekové kategórie.
• Všeobecné zásady: Prívarky, strukoviny, múčne prílohy, zemiaky a zelenina by mali byť podávané v primeranom množstve a frekvencii.

Diétne Stravovanie v Školských Jedálňach

V školských jedálňach je potrebné zabezpečiť aj diétne stravovanie pre deti a žiakov, ktorých zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie. Toto stravovanie sa zabezpečuje na základe odborného posúdenia ošetrujúceho lekára.

Podľa vyhlášky č. 330/2009 Z.z. platí, že v rámci jedného týždňa majú mať deti dve hlavné mäsové jedlá, jedno jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením (odporúča sa nadstavenie napr. sójou, ovsenými vločkami alebo zemiakmi), dve hlavné jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa majú podávať hlavne v pondelok. K zeleninovým jedlám sa odporúčajú výdatné strukovinové a zeleninové polievky (ktoré však väčšina detí nemusí) s obsahom mäsa alebo mlieka.

Pri šetriacej diéte volíme ľahko stráviteľné druhy potravín. Ďalšie ponúkané diéty tvoria diabetická a bezlepková. Väčšina škôl však ostane len pri svojej klasickej ponuke.

Školské Bufety a Doplnkové Stravovanie

Ak nie je možné zabezpečiť stravovanie prostredníctvom školskej jedálne, môžu tieto služby poskytovať školské bufety. Doplnkové jedlá v školských bufetoch by mali byť zdravé a mali by obsahovať:

• Ovocie a zeleninu v čerstvom stave
• Celozrnné a cereálne výrobky
• Mlieko a mliečne výrobky so zníženým obsahom tukov
• Nápoje a prírodné šťavy bez konzervačných prípravkov a so zníženým obsahom cukru

Podľa vyhlášky č.75/2023 Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež, ktorá je účinná od 14.3.2023, sa v zariadení pre deti do šesť rokov veku môže doplnkové stravovanie zabezpečiť len prostredníctvom zariadení spoločného stravovania. To znamená, že dieťa s diétou si môže do zariadenia donášať iba doplnkovú stravu (desiata a olovrant), nie hlavné jedlo (obed).

Materiálno-technické zabezpečenie školských jedální

Školské jedálne by mali byť vybavené moderným zariadením, ktoré umožňuje prípravu kvalitných a bezpečných jedál. Medzi základné vybavenie patrí:

• Kuchynské spotrebiče (sporáky, rúry, mixéry, atď.)
• Chladničky a mrazničky na skladovanie potravín
• Pracovné stoly a regály
• Umývačky riadu
• Čistiace prostriedky a ochranné pracovné prostriedky pre zamestnancov

Problémy s technikou zažívajú aj na dedinách. "Viem o tom, že existujú kuchyne, kde sa ešte dokonca varí na šporákoch na tuhé palivo," doplnila. "Školské jedálne majú od nového školského roka možnosť, a nie povinnosť, pripravovať aj diétne jedlá, keďže doteraz to možné nebolo. Dotácia na jeden diétny obed sa posudzuje podľa finančných pásem. Pre materské školy sa pohybuje od 1,2 € až po 1,6 €. Rastie podľa veku stravníkov a pre stredoškolské obedy začína od 2 €."

Ako odmerať cereálie

Samozrejme, najpresnejší spôsob, ako mať 30 či 45 gramov cereálií v miske, je odvážiť ju! Keď to urobíte raz, budete vedieť, ako vyzerá správna porcia vo vašej obľúbenej miske cereálií, a zrejme to už nebudete musieť robiť znova. Jednoduchý spôsob, ako odmerať cereálie, je nabrať určitý počet lyžíc. Znie to jednoducho, kým si neuvedomíte, že lyžice môžu mať rôzne veľkosti. Naša polievková lyžica má 11,2 ml (a nie 15 ml, ako sa často používa ako mierka pri varení), aby sa čo najviac podobala na polievkové lyžice, ktorými bežne jedávate.

Kontrola v školských jedálňach

Školské jedálne sú pod drobnohľadom a kontrolou zriaďovateľa školského stravovania akým je krajský školský úrad, ako aj regionálneho zástupcu úradu verejného zdravotníctva.

V školskej jedálni skúsili znížiť množstvo vyhodeného jedla - lepšie opísali menu, krajšie servírovali a upravili receptúry tak, aby sa zmestili do noriem.

Snaha o zníženie plytvania potravinami

V projekte Zero Waste Kantína sa na vybranom bratislavskom gymnáziu počas minulého roka pracovali na znižovaní potravinového odpadu so samotnou jedálňou a jej zamestnancami, ale aj so žiakmi a stravníkmi tejto jedálne. Viac ako 90 % vyhodeného jedla totiž pochádzalo priamo od žiakov, ktorí si objednaný obed nevyzdvihnú ani neodhlásia či jedlo na tanieri nedojedia.

Free Food navrhol zakúpenie obedárov a kompostovateľných jednorazových obalov, do ktorých si žiaci, ale aj učitelia mohli nezjedené porcie zabaliť. Takisto si tam mohli vziať celý obed, ak ho nestíhali zjesť na mieste či po skončení vydávania obedov vziať aj porcie, ktoré si nikto nevyzdvihol.

Pozitívne skúsenosti a motivácia

Vedúca školskej jedálne, pani Mgr. nám v rozhovore prezradila viac o príprave školských obedov. Máme tu viaceré kuchárky. Najdlhšie tu pracujú Milka, a to 22 rokov a Renátka, ktorá tu pracuje 7 rokov.

Poteší nás aj to, keď nám deti povedia, že im chutilo. A poteší nás, keď prídu bývalí žiaci a povedia, že „zlatá školská jedáleň!“ Prídu a povedia, že im tu chutilo, ale si to uvedomili, až keď už z nej odišli. Ale radi sa vracajú a koľko krát povedali, že svetlý bod v škole bol obed. Ráno prídu do školy, že už sa tešia na obed. Takže to nás poteší, keď máme takéto ohodnotenie.

Neteší nás, keď deti neprídu na obed a neodhlásia sa a my potom máme veľa kuchynského odpadu a musíme to vyhadzovať. Raz do týždňa by sme mali robiť aj jedlo z rýb, čo deti moc neobľubujú. Bola by som rada, keby deti viacej jedli ryby, ale žiaľ, keď vidia, že je tam ryba, tak sa odhlásia z obeda.

Ešte jedno sa nám nepáči - málo sa jedia polievky a veľmi málo zeleninové šaláty. Každý by chcel jesť zdravé jedla, a keď urobíme zeleninový šalát, nakoniec ho nezjedia. Keď sa pozriete na tácku, málokto má tanier na polievku, málokto má šalát. Alebo si nezoberú jogurt či ovocie. Keď nemám rada taký jogurt, zoberiem ho aspoň domov. Možno ho má rada mama, otec, súrodenec.

Na jar minulého roku verejnosť zaregistrovala blog škótskej školáčky, ktorá v ňom začala uverejňovať fotky svojho každodenného obeda. Prvá fotografia - na nepríťažlivom tanieri nasypaná kukurica, kroketa, kus pizze a minimuffin. Marthin blog vzbudil celosvetový novinársky aj kulinársky záujem. Napriek pokusu vedenia jej školy zakázať jej fotografovanie obedov, do dnešného dňa sa na blogu môžete dozvedieť, ako ďalej obedovala Martha, ale aj jej rovesníci v rôznych kútoch sveta.

Predpokladáme, že väčšina z vás niekedy nejaké hromadné stravovanie zažila. Niekto spomína rád, niekto s istým napätím v žalúdku. Dnes už veľa z vás k vlastnej skúsenosti z detstva pridáva aj skúsenosť rodičovskú. Niekedy nám deti s nosom strčeným v hrnci po príchode domov hlásia, že v škole bol na obed humus alebo gebuzina. Na druhej strane je pohľad ľudí zodpovedných za školské stravovanie a utrápený pohľad vedúcej školskej jedálne, keď vyslovila otázku: „Povedzte mi, akú polievku vaše deti jedia, ja už neviem čo mám variť. Takmer všetku ju vylievame, tie deti akoby neboli na polievky vôbec zvyknuté.“ No, moje deti jedia polievky asi v piatich prevedeniach, no mňa doma neskontroluje žiadna inšpekcia, môžem si to dovoliť. Vedúca v školskej jedálni nie.

Keďže v pondelok začína šk. rok, budú prvé rodičovské združenia, budete prihlasovať deti na obedy, desiate, nemusí sa vám vždy všetko pozdávať, tak vedzte, že v školských jedálňach (škôlky, školy, stredné školy) to funguje podľa nejakých pravidiel, predpisov, vyhlášok, tabuliek, všeobecne záväzných nariadení a ešte kadečoho iného.

Na Slovensku bolo v roku 2011 4239 zariadení šk. stravovanie v pôsobnosti 2 111 zriaďovateľov. Najviac z nich (1 972) je v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, 93 je v súkromných rukách, 30 cirkevných a po 8 patrí pod krajské šk. úrady alebo VÚC (zdroj: MŠSR). Limity podmienok školského stravovania upravujú ustanovenia §139 - 142 zákona č. 245/2008.

Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Od januára tohto roku platí (podľa zákona č. 390/2011) to, že zriaďovateľ môže do tejto sumy začleniť aj príspevok na úhradu režijných nákladov. V preklade teda - ak tak rozhodne zriaďovateľ - môžete v každomesačnom poplatku za stravu prispievať napr. na energie. To, ako je to vo vašej škole, zistíte u zriaďovateľa, pokiaľ je to obec - tak prijíma toto rozhodnutie všeobecne záväzným nariadením. U jedného zriaďovateľa by ste sa preto nemali stretnúť s rôznou výškou sumy, za jeden obed. Ako sme už vyššie uviedli, cena sa odvíja jednak od nákladov na potraviny podľa vekových kategórii - vždy však v rámci jednej obce by malo byť stanovené rovnaké pásmo pre všetky školy v pôsobnosti obce. Cenu stravnej jednotky by nemal určovať len zriaďovateľ, návrhy by mali podávať aj vedúca šk. jedálne v spolupráci s riaditeľom školy. Ako sa vypočítava cena lístka si môžete prečítať napr. tu. Ak je šk. jedáleň v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, nemá právnu subjektivitu. Vedúca školskej jedálne správne spadá pod úsek šk. stravovania a ten zase pod riaditeľa školy. Finančné záležitosti, rozpočet jedálne a priebežné čerpanie prostriedkov má teda v rukách vedenie školy. Je preto potrebné, aby vedenie školy a vedúca šk. jedálne dobre komunikovali a spolupracovali. Len potom je napr. možné, aby škola dokázala prostredníctvom ponuky služieb šk. jedálne získať nejaké financie navyše (a ideálne ich vrátiť späť jedálni na jej rozvoj). Každý krok a hockako dobrý nápad zo strany šk. jedálne musí odobriť a odsúhlasiť vedenie školy (napr. Okrem toho, že vedúca šk. O tom, ako treba zostavovať jedálne lístky, hovorí vyhláška č. 330/2009 Z.z. (čítať prílohu vyhlášky). Hovorí sa v nej aj to, že školská jedáleň je povinná vyhovieť vášmu dieťaťu a variť mu diétnu stravu podľa potreby.

Výhody a nevýhody stravovania v školskej jedálni

Stravovanie v školskej jedálni má svoje pre aj proti. Rodičia a deti sa na túto tému pozerajú rôznymi očami a ich skúsenosti sa líšia.

Výhody

• Úspora času pre rodičov: Rodičia nemusia denne pripravovať teplý obed pre svoje deti.
• Teplé jedlo: Dieťa má zabezpečené teplé jedlo v normálnom čase, zvyčajne medzi 12:00 - 13:00.
• Spoločné stravovanie: Deti jedia v kolektíve, čo im môže pomôcť zjesť aj to, čo by doma nezjedli.
• Cenová dostupnosť: Porcie sú primerané a varenie vo veľkom znižuje náklady na porciu.
• Pestrý jedálniček: Každý deň je na výber iné jedlo.
• Výber z dvoch jedál: Každý si nájde, čo mu viac chutí alebo čo môže, ak má alergie.
• Teplé jedlo pred cestovaním: Ak dieťa dochádza, má zabezpečené teplé jedlo pred cestou.

Nevýhody

• Alergie a intolerancie: Školské jedálne nemusia byť vždy dostatočne flexibilné, aby sa prispôsobili individuálnym potrebám detí s alergiami.
• Kvalita surovín: Používanie lacnejších surovín môže znížiť kvalitu jedla.
• Jednotný jedálniček: Väčšina škôl má len jedno menu, bez možnosti výberu.
• Nízky obsah zeleniny: V niektorých jedálňach sa podáva málo zeleniny.
• Múčne a sladké jedlá: Časté podávanie múčnych a sladkých jedál môže byť nevhodné pre zdravú výživu.
• Chuť: Niektoré deti sa sťažujú na chuť jedla.

Legislatívne zmeny a normy v školskom stravovaní

Školské jedálne musia dodržiavať prísne normy a vyhlášky. V minulosti prešlo školské stravovanie viacerými zmenami s cieľom zlepšiť kvalitu a zloženie jedál.

Zmeny v roku 2015

Ministerstvo školstva ohlásilo „revolúciu“ v školskom stravovaní a do ponuky doplnilo 68 receptov so surovinami ako bulgur, batáty, tofu, fazuľové struky, losos a sezónne produkty.

Zmeny od septembra 2021

Ministerstvo opäť zmenilo legislatívu s cieľom ozdraviť školské jedálničky. Pribudli nové recepty a princípy, obmedzili sa údeniny a vyprážané jedlá, zvýšilo sa množstvo používanej zeleniny a zrušilo sa podávanie vody so sirupom. Novinkou je aj zaradenie jedného zeleninového jedla týždenne.

Skladba jedálnička

Skladba jedálnička má vyzerať takto:

• 2-krát týždenne hlavné jedlo z mäsa
• 1 hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením
• 1 hlavné múčne jedlo
• 1 hlavné zeleninové jedlo

Pribudli nové receptúry ako batátový krém, rôzne zeleninové nátierky, mrkvovo-zázvorová polievka s kokosovým mliekom, cuketový krém s tekvicou a zemiakmi, ragú z daniela s brusnicovou omáčkou, cviklový krém, pečené špaldové šišky, fazuľová polievka s koreňovou zeleninou, papriková polievka s pečeným cesnakom, tekvicový krém s feniklom a kôprom, či morčací paprikáš. Školy si môžu piecť aj vlastný chlieb.

Recepty s hviezdičkou

V aktuálnej metodike sa objavil zoznam 134 receptov s hviezdičkou, ktoré môžu mať podľa ministerstva škodlivý vplyv na zdravie. Tie majú byť používané s obmedzením, najviac štyri razy do mesiaca.

Názory rodičov na školské stravovanie

Názory rodičov na stravovanie v školských jedálňach sa rôznia. Niektorí oceňujú, že nemusia variť a dieťa má zabezpečené teplé jedlo. Iní sú kritickí voči kvalite surovín a zloženiu jedál.

Pozitívna skúsenosť: "U nás varia veľmi chutne a moj najmladší syn v jedálni zje aj to, čo doma by nezjedol. Proste je v škole viac hladný a medzi deťmi mu viac chutí. Plus nemusím toľko variť doma. Budme radi za takúto možnosť, v zahraničí to vobec nie je samozrejmosť. Niekde majú deti len sendviče."

Negatívna skúsenosť: "u nas velmi nie su.. pramalo zeleniny, bud maso s "univerzalnou" omackou, alebo mucne, sladke jedlo..A mam pocit, ze ani nevaria prilis chutne, fakt casto sa na to rozne deti stazuju. Plus, samozrejme, aby sa udrzala nizka cena, kupuju sa potraviny pofidernej kvality - toto bude zrejme platit vsade.. omnoho radsej by som im zabalila z domu a vedela by som, ze to moji nejedlici zjedia…"

Problémy a výzvy školského stravovania

Školské stravovanie čelí viacerým problémom a výzvam, ktoré je potrebné riešiť.

Nedostatky vo vyhláške o školskom stravovaní

„Jedálne v školách a škôlkach musia spĺňať záväznú vyhlášku o školskom stravovaní. To však neznamená, že varia dobre a zdravo. Vyhláška, bohužiaľ, dovoľuje variť napríklad z polotovarov, podávať sladené nápoje, umožňuje vylepšovať obedy nakúpenými sladkosťami, odporúča oveľa viac živočíšnych bielkovín a voľného cukru ako by bolo treba a na jedálnom lístku sa objavujú príliš často ťažké, omáčkové a zahusťované jedlá. Deti s rôznymi diétnymi obmedzeniami, ktorých neustále pribúda, si spravidla v jedálni svoju alternatívu nenájdu a nemôžu v škole/škôlke jesť. To okrem komplikácií pre rodinu vedie k problémom so začleňovaním do kolektívu.“

Zameranie na kvantitu namiesto kvality

„Všeobecne sa dá povedať, že vyhláška o školskom stravovaní sleduje len kvantitu, množstvo potravín v desiatich kategóriách tzv. spotrebného koša. Prečo to tak je? Je naozaj také zložité zamerať sa na zdravé potraviny?“

Obmedzené možnosti individuálneho prístupu

„Nie je jednoduché brať ohľad na individuálne priania rodičov. Po prvé, školská inšpekcia kontroluje dodržiavanie spotrebného koša a po druhé, požiadaviek je príliš veľa. Niekto chce viac mäsa, niekto menej zeleniny, iný len celozrnné pečivo, ďalší zase iba bio potraviny.

Obmedzené práva rodičov

Rodičia neplatia obedy svojim deťom v plnej výške. Väčšia časť ceny je dotovaná štátom, prípadne školou. Rodič má teda značne obmedzené práva. „Právo kontrolovať školské jedálne vlastne nemáte. Rodič do jedálne obvykle okrem výnimočných príležitostí nesmie chodiť a podľa našich skúseností sa jednotlivé sťažnosti odmietajú, alebo sa na ne vôbec neberie zreteľ,“ objasňuje špecialistka na výživu.

Možnosti riešenia problémov

Ak má rodič pocit, že sa predpisy v školskom stravovaní nedodržiavajú, môže sa obrátiť na:

• Okresný úrad, odbor školstva
• Regionálny úrad verejného zdravotníctva, odbor hygieny detí a mládeže
• Združenie Skutočne zdravá škola

Dôležitosť komunikácie a transparentnosti

Na kvalitu jedálne by sme sa mali vypytovať už pri výbere samotnej škôlky alebo školy. Kvalitná jedáleň je taká, ktorá je ochotná diskutovať s rodičmi, dokáže vysvetliť, čo a ako varí, je pre rodičov transparentná. Čo sa týka ponuky, kvalitné jedálne nepoužívajú zbytočné aditíva, dochucovadlá a sladidlá a jedálny lístok rozpisuje suroviny, ktoré jedlo obsahuje.

Potreba odbornej podpory a vzdelávania

Všetky jedálne sa musia riadiť už spomínaným spotrebným košom, ktorý reguluje množstvo potravín v desiatich rôznych kategóriách a tomu sa prispôsobuje zloženie jedálneho lístka. Dá sa dobre variť aj v jeho rámci, a to i napriek tomu, že je nevyhovujúci. Bohužiaľ, chce to ale veľa dobrej vôle, snahy, znalostí z oblasti stravovania a pod., čo kuchárkam väčšinou chýba.

„Nepochybujem však, že jedálne sú schopné s odbornou podporou, informáciami a know-how z iných stravovacích zariadení, ponúknuť kvalitné, zdravé jedlo a porovnateľné peniaze. K tomu akurát môžeme dodať, že stále viac škôlok a škôl v súčasnej dobe usiluje o zdravé varenie z kvalitných potravín. Postupujú síce malými krôčikmi, ale je vidieť posun smerom dopredu. Dôkazom toho môžu byť v niektorých škôlkach transparentné jedálne lístky a snaha o komunikáciu s rodičmi. Budeme teda dúfať, že sa nechajú inšpirovať aj ďalšie.“

Ďalšie dôležité informácie

Povinnosti školských jedální

Jedálny lístok je povinný dokument zariadenia školského stravovania vystavený na 5 dní, ktorý musí byť zverejnený vopred na prístupnom, viditeľnom mieste pre všetkých stravníkov, resp. pre zákonných zástupcov detí.

Diétne stravovanie

V posledných rokoch má čoraz viac detí tráviace ťažkosti. Preto nápad zaviesť v školských jedálňach diétne stravovanie znie rozumne. V školských jedálňach môžu od septembra pripravovať okrem bežných jedál aj tri druhy tých diétnych.

Personálne a technické problémy

Vedúca jedálne s vyše 40-ročnými skúsenosťami hovorí, že v školských jedálňach pracujú vo veľkej miere dôchodkyne a ženy nad 50 rokov. Mladých táto práca neláka. Personálne problémy sa týkajú najmä Bratislavy a veľkých krajských miest. Ďalším problémom je, že mnohé jedálne sú nevyhovujúce po technologickej stránke. Nemajú ani len konvektomaty, teda veľké teplovzdušné rúry.

Stravovanie v materských školách

Materská škola je dôležitým prostredím pre formovanie stravovacích návykov detí. Dôležité je, aby materská škola poskytovala deťom kvalitnú a pestrú stravu, ktorá zodpovedá ich potrebám.

Pri nástupe detí do materskej školy sa často opakujú požiadavky rodičov na „individuálne“ stravovanie detí. Podávať dieťaťu suchý chlieb, alebo iba chlieb s maslom, je z odborného a zdravotného hľadiska absolútne neakceptovateľné. Systém stravovania detí v materskej škole je nastavený tak, aby vzhľadom na pestrosť skladby podávanej stravy bolo zabezpečené plnenie odporúčaných výživových dávok pre vekovú skupinu predškolských detí.

V prípade, že dieťaťu bola indikovaná laktózová intolerancia, je dôležité vedieť koľko mlieka a mliečnych výrobkov dieťa toleruje. Ak dieťa netoleruje mlieko a mliečne výrobky v tepelne upravovaných pokrmoch a pri príprave pokrmu je použitý iný druh potravín (bezlaktózové výrobky) alebo je použitý iný technologický postup prípravy, jedná sa o osobitný spôsob stravovania formou bezlaktózovej diéty. V prípade alergie na mlieko, dieťa nemôže konzumovať kravské mlieko v akejkoľvek forme (ani v tepelne upravenom pokrme).

Cieľom školského stravovania je zabezpečiť stravníkom energeticky a nutrične vyvážené pokrmy a nápoje predovšetkým bez pridaného cukru. Výživové správanie detí je podmienené zložitými faktormi a rozhodujúcim spôsobom ho ovplyvňujú stravovacie návyky v rodine. Úlohou školského zariadenia pri vytváraní správnych stravovacích návykov dieťaťa je potrebné, aby si dieťa konzumáciu určitých potravín spájalo s prijemnými pocitmi.

Analýza vzorového jedálnička

Výživa v detskom veku musí byť nutrične vyvážená. Mala by obsahovať všetky živiny potrebné na vývoj a rast, metabolizmus a ostatné telesné funkcie. Medzi jednotlivými chodmi nie je odporúčané dopĺňanie nevhodných kalórií, akými sú sladkosti, podávanie sladených nápojov či chuťoviek, ktoré z hľadiska nutričných hodnôt charakterizujeme ako prázdne.

Príklad jedálnička a pripomienky

V rámci jedného týždňa majú mať deti dve hlavné mäsové jedlá, jedno jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením. Prívarky sa odporúčajú podávať 2 x do mesiaca, zemiaky 2-3 x týždenne, zelenina denne vo forme šalátu alebo oblohy k hlavnému jedlu. Ryby, obilniny a strukoviny majú byť na jedálnom lístku raz týždenne, rovnako ako múčniky z tvarohu, mlieka a ovocia.

Zelený hrášok

Zelený hrášok obsahuje ľahko stráviteľné bielkoviny, veľa vlákniny, vitamínov B, mangán, vitamín C, železo a zinok. Vhodná je šetrná úprava, dusenie po dobu maximálne troch minút, pretože pri dlhodobej tepelnej úprave stráca veľa výživných látok.

Bravčové karé

Z názvu nie je pre dieťa ani rodiča zrejmé, čo okrem mäsa daný pokrm obsahuje. Názvy tohto typu boli zaužívané v minulosti v závodnom stravovaní. V súčasnom modernom používaní názvov by malo byť uvedené: Bravčové karé dusené na cibuli s paradajkami (a údenou slaninkou). Bravčové mäso nepatrí k najvýživnejším druhom mäsa kvôli vysokému obsahu tukov a nasýtených mastných kyselín. Pri výbere druhov mias v detskej strave by mali byť uprednostňované chudé biele mäsá typu morčacie, kuracie z domácich chovov, ryby, chudé hovädzie alebo teľ...

tags: #mozu #si #deti #nabrat #polievku #v