Mrkva obyčajná (lat. Daucus carota) je rastlina patriaca do čeľade mrkvovité/zelerovité (Apiaceae/Daucaceae). Táto dvojročná kultúrna rastlina je významnou koreňovou zeleninou, ktorá sa pestuje po celom svete.
Pôvodne mrkva rástla ako burina, ktorá bola rozšírená takmer po celej Európe. V súčasnosti veľkoplošne pestovaná mrkva (Daucus carota subsp. sativa L.) sa vyvinula šľachtením z divej mrkvy (Daucus carota subsp. carota L.). Európske odrody sú pevné, sladké a silne aromatické, s žltooranžovou až výrazne oranžovou farbou. Ázijské odrody majú tendenciu mať mäkšiu textúru, sú menej sladké, menej aromatické a prispôsobené vyšším teplotám.
Divá mrkva sa vyskytuje po celej Európe ako burina, predovšetkým na lúkach, svahoch, násypoch a pri cestách. Rastliny mrkvy tvoria počas prvého roka ružicu listov a veľký dužinatý zásobný koreň. Stonka sa počas prvého roka nevytvára, sú to predovšetkým listy, ktorých výška je od 0,25 do 0,60 metra. V prvom roku sa objavuje prízemná ružica listov. V druhom roku z koreňa vyrastajú štetinato chlpaté olistené byle, ktoré dorastajú do výšky 30 -100 cm. Dvojročná bylina má priame 0,3 až 0,8 metra vysoké ryhované a štetinaté stonky, hore takmer sediace striedavé listy so zreteľnými pošvami, v obryse vajcovité a perovito zložené čepele. Lístky druhého až štvrtého stupňa sú vajcovité alebo podlhovasté, perovito zárezové s čiarkovitými úrezkami.
Existuje viacero divých poddruhov, aj keď ich počet je sporný. V starších textoch sa niekedy uvádza len jeden divý poddruh, ktorý sa volá mrkva obyčajná pravá (lat. Daucus carota subsp. silvestris). Okrem toho existuje jeden pestovaný poddruh, ktorý sa volá mrkva obyčajná siata alebo mrkva siata alebo karotka (lat. Daucus carota subsp. karotka). Táto skupina kultivarov mrkvy siatej má valcovitý, mierne kónický alebo guľovitý koreň, ktorý môže byť aj červený. Tieto mrkvy patria medzi skoršie kultivary a obsahujú viac karotenoidov.
Mrkva siata sa pestuje ako poľnohospodárska kultúrna plodina - koreňová zelenina. Je to dvojročná kultúrna rastlina, väčšinou má oranžový koreň, viackrát perovito zložený, silne strihanými listami a príjemnou vôňou. Koreň má kužeľovitý tvar, ktorý býva pokrútený a má hladký, zemitý povrch. Najrozšírenejšia farba je oranžová, ale po celom svete môžeme naraziť aj na žltú, čiernu, bielu, krvavočervenú či dokonca ružovú. V záhradách a na poliach sa môžeme stretnúť s rôznymi kultivarmi, dlhým, valcovitým alebo prípadne okrúhlym koreňom.
Botanická stavba a vlastnosti
Mrkva obyčajná je dvojročná kultúrna rastlina. Počas prvého roka života vytvára ružicu listov a hlavný, dužinatý koreň. V druhom roku z koreňa vyrastá olistená stonka, ktorá sa rozkonáruje. Stonka je ryhovaná a štetinatá, dosahuje výšku 30 až 80 cm. Listy sú perovito zložené, s výraznými pošvami.
Kvitne v júni až septembri. Kvety sú biele alebo žltkasté či ružovkasté, usporiadané do zložených okolíkov. Počas kvitnutia sú okolíky rozostreté, ale počas dozrievania plodov sa skrúcajú dovnútra. Majú nápadné zákrovy i zákrovčeky. Pri kvitnutí mrkvy peľnice dozrievajú a opadávajú skôr, ako sa piestiky stanú vnímavými na peľ. Táto vlastnosť sa nazýva protogynia a predstavuje stratégiu na zvýšenie krížového opelenia hmyzom, predovšetkým včelami. Vytvorené semená sú prirodzenými mechanizmami samoopelenia a krížového opelenia, čo zvyšuje ich variabilitu. Existuje tak väčšia rozmanitosť tvarov a veľkostí koreňov.
Plody sú rebrovité a štetinaté nažky. Šíria sa vetrom, ale zvyčajne do vzdialenosti menej ako tri metre od zdrojovej rastliny. Okolík sa však stočí do gule, odtiaľ pochádza názov „vtáčie hniezdo“, ktoré po oddelení od hostiteľskej rastliny pomocou vetra slúži na rozširovanie semien. Najbežnejším spôsobom šírenia je však prichytenie sa na zvieraciu srsť alebo ľudský odev.
Výskyt a domestikácia
Pôvodne mrkva rástla ako burina, ktorá bola rozšírená takmer po celej Európe. Rastlina u nás žije v lesnom plemene ako všeobecne rozšírená burina suchých stanovíšť so skalnatým i hlinitým substrátom, napríklad na suchých pasienkoch, lúkach a vo svetlých lesoch bez výškového obmedzenia. Vyskytuje sa však aj na vlhkých stanovištiach, napr. v pobrežných kroviskách, na mokrých lúkach a rašelinách, bez výškového obmedzenia.
Všeobecne sa predpokladá, že fialová mrkva s obsahom antokyánov pochádza z Afganistanu, z oblasti, kde sa spájajú pohoria Himalájí a Hindúkušu. Odtiaľ bola domestikovaná v priľahlých oblastiach Ruska, Iránu, Indie, Pakistanu a Turecka. Fialová mrkva sa spolu so žltým variantom rozšírila do oblasti Stredomoria a západnej Európy v 11. až 14. storočí a do Číny, Indie a Japonska v 14. až 17. storočí.
Pestovanie tejto zeleniny sa rozšírilo vďaka kráľovi Frankov a cisárovi Západu Karolovi I. Veľkému. Vo svojom kapitulári Admonitio generalis z roku 789 odporúčal poddaným, aby ju hojne pestovali a nasledovali tak príklad kráľovských pestovateľov zeleniny. Český botanik František Polívka vo svojom diele Názorná květena zemí koruny české uvádza, že koreň mrkvy je potrava pre ľudí a domáce zvieratá.
Nutričné a liečivé vlastnosti
Mrkva obyčajná je bohatá na karotén a betakarotén. Ďalej obsahuje vitamíny B, C, E, H, kyselinu listovú, pantoténovú, kremičitú, pektínové látky a silice. Z dôležitých stopových prvkov obsahuje najmä draslík, sodík, vápnik, horčík, fosfor, síru, mangán, železo, meď a zinok.
Koreň mrkvy nedodáva strave významné množstvo kalórií, je však bohatý na prírodné látky a minerály, najmä draslík a vápnik. Predovšetkým sú to karotenoidy, hlavne vysoký obsah oranžového β-karoténu (8,3 mg/100 g čerstvého koreňa), α-karoténu (3,5 mg/100 g), luteínu a zeaxantínu (256 μg/100 g), a ďalej vitamíny: C (5,9 mg/100 g), A (835 μg/100 kg), E (α-tokoferolu, 0,66 mg/100 g) a K (13,2 μg/100 kg).
Čerstvý aj varený koreň pôsobí liečivo pri posilňovaní imunitného systému organizmu, rekonvalescencii a podvýžive, chorobách pečene, žltačke, črevných zápaloch, a proti hnačke u detí. Zlepšuje krvný obeh a zrakovú ostrosť, čím zabraňuje vzniku sivého zákalu. Je vynikajúcou regeneračnou potravinou, ak sa človek cíti vyčerpaný alebo sa zotavuje. Čerstvá mrkva (provitamin A) priaznivo ovplyvňuje ostrosť videnia a schopnosť za šera lepšie vidieť. Dokázala sa jej účinnosť proti črevným parazitom. Mrkva priaznivo vplýva aj na vylučovanie moču. Pre svoje dietetické a liečivé vlastnosti je vhodná najmä v pediatrickej a gerontologickej praxi. V detskej výžive preberá funkciu dietetika pri liečbe porúch trávenia. Mrkvová šťava je osvedčeným prostriedkom proti zápalom mandlí u detí.
Mrkva zvyšuje odolnosť organizmu proti infekciám a má celkovo posilňujúci vplyv. Jej konzumácia sa odporúča rekonvalescentom, napríklad pri ťažkých virózach. Po dlhej liečbe antibiotikami dokáže harmonizovať črevnú mikroflóru. Odporúča sa pri pečeňovej diéte. Karotenoidy chránia organizmus pred voľnými radikálmi. Pomáha pri málokrvnosti, slabosti neurčitého pôvodu a má aj močopudné účinky. Považuje sa za jeden z prostriedkov na liečbu neplodnosti.
Mrkvová šťava je dôležitá pre zdravý vývin vďaka obsahu vitamínov, enzýmov a minerálnych látok. Priaznivý je vplyv surovej mrkvovej šťavy aj na kožné, žalúdočné a očné choroby. Pri nábore žiakov do leteckých učilíšť v USA boli mnohí kandidáti odmietnutí pre chybu zraku. Po kúre so surovou mrkvovou šťavou boli niektorí uznaní za schopných a boli prijatí na učilište. Pôsobí priaznivo na črevnú flóru - Lactobacillus bifidus. Najväčší jej význam je v prevencii a liečení nádorových ochorení.
Najbežnejšou liekovou formou je mrkvová šťava (Succus dauci caroti recens expressus) alebo zahustená forma (Roob dauci), ktoré sú dôležitou súčasťou väčšiny liečivých zeleninových nápojov. Keďže ich organizmus väčšinou dobre znáša, môžeme vypiť aj niekoľko sto mililitrov denne. Sú pomocným liekom pri oxyúriách a askaridoch (chorobách vyvolaných mrľami a škrkavkami). Mrkvová šťava s medom je vynikajúca na zvýšenie imunity. Pijeme ju dvakrát denne 0,15 litra nápoja s čajovou lyžičkou medu. Pri liečbe chrípky a iných virózach môžeme podávať mrkvovú šťavu tri- až štyrikrát denne asi 0,1 litra. Je tiež výborným liekom na kŕčové bolesti, čo možno využiť aj v pediatrii. Dojčatám podávame v polievke asi 40 gramov šťavy, batoľatám až 50 až 60 gramov. Mrkvová kaša pomáha pri astme. Pripravíme ju z očistenej a na kocky nakrájanej mrkvy, ktorú v troške vody uvaríme domäkka, pretlačíme cez sito a ochutíme medom. Pri hnačke pomáha jedno- až dvojdňová mrkvová diéta, pri ktorej 500 gramov očistenej mrkvy nakrájame nadrobno a v troche vody veľmi rýchlo uvaríme domäkka.
Na liečebné účely sa zberá mrkvový koreň (Radix dauci sativi), vňať (Herba dauci) a plody (Fructus dauci). Korene sa vykopávajú z pestovaných odrôd vtedy, keď sú dostatočne veľké, dužinaté, od júna do októbra. Z čerstvých koreňov sa pripravujú liečivé šťavy. Koreň aj vňať sa môžu sušiť. Predmetom zberu na liečebné použitie sú aj semená. Zbierané sú zrezávaním okolíkov krátko pred ich dozrievaním. Materiál sa po vymlátení dosuší.
Možné nežiaduce účinky
Nadmerné pitie mrkvovej šťavy môže spôsobiť hypervitaminózu A. Pri preťažení pečeňových buniek betakaroténom môže dôjsť k ich poškodeniu, s prejavmi ako vracanie, nauzea, únava, podráždenosť, depresia. Literatúra uvádza dokonca prípad úmrtia po dlhodobom konzumovaní veľkého množstva šťavy (niekoľko litrov denne).
Dlhodobo piť väčšie množstvo mrkvovej šťavy sa neodporúča. Môže totiž preťažiť pečeň, čo sa prejaví nežiaducim oranžovým sfarbením kože, spôsobeným priveľkým nespracovateľným množstvom karotenoidov.