Mrkva obyčajná (lat. Daucus carota) je rastlina z čeľade mrkvovité/zelerovité (Apiaceae/Daucaceae). Je to jedna z najznámejších a najrozšírenejších druhov zeleniny na svete, ktorá si získala obľubu nielen pre svoju lahodnú chuť, ale aj pre rozsiahle zdravotné prínosy.
Mrkva siata sa pestuje ako poľnohospodárska kultúrna plodina - koreňová zelenina. Je to dvojročná kultúrna rastlina, väčšinou má oranžový koreň, viackrát perovito zložený, silne strihanými listami a príjemnou vôňou. Koreň má kužeľovitý tvar, ktorý býva pokrútený. Má hladký, zemitý povrch. Najrozšírenejšia farba je oranžová. Po celom svete môžeme naraziť aj na žltú, čiernu, bielu, krvavočervenú či dokonca ružovú.
Pôvodne mrkva pochádza z oblastí Afganistanu, kde sa pôvodne pestovali fialové a žlté odrody. Tieto skoré odrody sa postupne rozšírili do Perzie a Stredomoria, kde boli považované za liečivú rastlinu. V starovekej Perzii a Grécku bola mrkva považovaná za posvätnú rastlinu, ktorá symbolizovala dlhovekosť a zdravie. Gréci verili, že mrkva má liečivé účinky a používali ju na podporu trávenia a zlepšenie zraku. V Európe bola mrkva dôležitou plodinovou najmä v stredoveku, keď sa používala ako základná zelenina v jedálničku roľníkov. Oranžová mrkva, ako ju poznáme dnes, sa objavila až v 17. storočí v Holandsku, kde bola vyšľachtená na počesť kráľovského rodu Oranžských. Keďže oranžová mrkva sa vyznačuje vysokým obsahom antioxidantov a výbornou chuťou, stala sa veľmi populárnou zeleninou a jej konzumácia sa zvýšila na úkor mrkvy ostatných farieb.
Mrkva je mimoriadne výživná zelenina, ktorá je bohatá na celý rad vitamínov, minerálov a iných prospešných látok. Predovšetkým je známa vysokým obsahom karoténu a betakaroténu, z ktorých sa v tele tvorí vitamín A. Sto gramov mrkvy znamená trojnásobok dennej odporúčanej dávky vitamínu A. Okrem toho obsahuje vitamíny B, C, D, E a K, lecitín, vlákninu, ľahko stráviteľnú glukózu, sodík, vápnik, horčík, jód, draslík, fosfor, železo, meď, mangán, selén, kyselinu listovú, pantoténovú a kremičitú, pektínové látky a silice.
Mrkva obyčajná je bohatá na karotén a betakarotén. Ďalej obsahuje vitamíny B, C, E, H, kyselinu listovú, pantoténovú, kremičitú, pektínové látky a silice a z dôležitých stopových prvkov najmä draslík, sodík, vápnik, horčík, fosfor, síru, mangán, železo, meď a zinok.
Mrkva je plná antioxidantov a vlákniny. Na druhej strane obsahuje minimum tukov a cukrov. Z deväťdesiatich percent ju tvorí voda. Je preto veľmi málo kalorická, v sto gramoch mrkvy dostávate len 125 kJ. Žartom sa hovorí, že kalorická hodnota mrkvy je záporná, pretože na jej strávenie vydá telo viac energie ako z nej získa.
Zdravotné prínosy mrkvy
Mrkva je nielen chutná, ale aj mimoriadne prospešná pre ľudské zdravie. Jej pravidelná konzumácia prináša celý rad benefitov:
1. Podpora zdravia srdca a ciev
Výskumom bolo dokázané, že konzumácia karotky znižuje krvný cholesterol. U sledovaných osôb, ktoré pravidelne raňajkovali surovú karotku (200 gramov), došlo k zníženiu hodnôt až o 11 percent. Štúdie ukázali, že diéty s vysokým prísunom karotenoidov sú spojené s nižším rizikom vzniku srdcovo-cievnych chorôb.
2. Čistenie organizmu a podpora trávenia
Vzhľadom na vysoký obsah vlákniny zohráva táto zelenina dôležitú úlohu aj pri detoxikácii nášho organizmu: zlepšuje trávenie, prečistí črevný trakt a pomáha vyplaviť nahromadené tekutiny z organizmu. Mrkva má priaznivé účinky aj na žalúdok, vďaka svojim alkalizačným vlastnostiam pomáha pri liečbe žalúdočných vredov. Mrkva obsahuje pektín, ktorý slúži ako výživa pre prospešné baktérie, nachádzajúce sa v hrubom čreve, čím podporuje zároveň aj udržiavanie rovnováhy črevnej flóry. Pektín vytvára na povrchu sliznice žalúdka tenký povlak, ktorý chráni pred dráždivými účinkami kyslých jedál a nápojov.
3. Zdravie očí a podpora imunity
V západných krajinách je mrkva známa ako "dobrá na oči", vďaka tomu, že je bohatá na beta karotén, ktorý sa v pečeni premieňa na vitamín A. Vitamín A sa ďalej transformuje v sietnici na rhodopsín, fialový pigment potrebný pre nočné videnie. Beta karotén sa ukázal ako dobrý bojovník proti makulárnej degenerácii a senilným kataraktom. Výskum ukázal, že ľudia, ktorí prijímali najviac karoténu, mali o 40 % menšiu šancu makulárnej degenerácie oproti tým, čo beta karotén konzumovali len v malom množstve. Obsah stopového prvku selénu má veľký význam pre imunitu. Už ľudoví liečitelia kedysi odporúčali mrkvovú šťavu slabým deťom, ktoré boli často choré, nedojčeným deťom či rekonvalescentom.
4. Podpora zdravia zubov a ďasien
Mrkva podporuje nielen funkciu zraku, ale aj vývoj a stav kostí či zubov. Zdravie ústnej dutiny pritom môžete podporiť priamo i chrumkaním čerstvej mrkvy. Tá je totiž tvrdá a v prípade, že sa s ňou z času na čas popasujete, posilníte vaše zuby i ďasná. Jej hryzením navyše odstránite zo zubov nánosy a zvyšky po jedle a prirodzene ich očistíte. Taktiež tým podporíte tvorbu slín, čo napomôže v ústach vyrovnať hladinu pH.
5. Ochrana pečene
Mrkva detoxikuje pečeň tým, že zabezpečuje odstránenie zlej žlče z tela.
6. Prevencia rakoviny
Viacero štúdií preukázalo, že konzumácia mrkvy zmenšuje pravdepodobnosť rakoviny pečene, rakoviny prsníka a rakoviny hrubého čreva. Za to sú zodpovedné látky falcarinol a falcarindiol, ktoré majú protirakovinové účinky. Falcarinol je prírodný pesticíd, ktorý chráni korene mrkvy pred hubovými ochoreniami. Mrkva je jediný známy zdroj tejto látky.
7. Podpora pri chudnutí
Vláknina v mrkve pomáha zrýchliť metabolizmus a zároveň dodáva pocit sýtosti. Je preto veľmi málo kalorická. Niektoré diéty sú založené na mrkve ako na hlavnej zložke. Najčastejšie ponúkajú mrkvovú polievku, mrkvový šalát a čerstvú mrkvovú šťavu.
8. Starostlivosť o pokožku
Mrkva blahodárne pôsobí aj na stav pokožky tela, a to vďaka obsahu všetkých vitamínov či minerálov. Na našu kožu pozitívne vplýva najmä spomínaný vitamín A, ale aj vitamín C, ktorý je dôležitý pri tvorbe kolagénu. Antioxidačné vlastnosti tejto koreňovej zeleniny napomáhajú spomaľovať starnutie buniek tela, a teda i našej pokožky.
Zaujímavosti a tipy
- Ak chcete z mrkvy získať predovšetkým veľmi prospešný betakarotén, jedzte ju tepelne upravenú s trochou tuku. Zatiaľ čo zo surovej mrkvy získate asi len 3-5 % betakaroténu, z tepelne upravenej mrkvy to môže byť až 60 %. Tuk je nevyhnutný preto, aby sa užitočné látky mohli rozpustiť.
- Pri nákupe mrkvy si všímajte jej kvalitu. Vyberajte nepoškodené, pevné, sýto-oranžové alebo červené mrkvy. Pranú mrkvu dôkladne oškrabte a umyte.
- Existuje Medzinárodný deň mrkvy, ktorý sa oslavuje 4. apríla.
Mrkva je nenáročná a univerzálna zelenina, ktorá sa dá pripraviť na mnoho spôsobov. Môžeme ju konzumovať surovú vo forme šalátu alebo čerstvého džúsu. V teplej kuchyni ju môžeme použiť do polievok, nátierok, môžeme ju pripraviť na pare, dusiť, zapekať, ako prílohu k mäsu vo forme pyré, do zeleninových placiek či fašírok, ale aj na prípravu sladkých pokrmov.
Moje triky: Pestovanie mrkvy na balkóne 🥕 | Ako pestovať mrkvu v kvetináči – Návod a tipy
Mrkva je dostupná bežne a v hojnom množstve, čo z nej robí ideálnu súčasť každodenného jedálnička pre deti aj dospelých, tehotné aj dojčiace ženy.